Transparency International Slovensko, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť SGI dnes napísali list predstaviteľom hlavných politických strán so žiadosťou o verejný záväzok, nakoľko sú ochotní predložiť pri prípadnej účasti v parlamente návrhy, ktoré by sprísnili kontrolu financovania politikov. Medzi sedem predkladaných záväzkov patrí aj zriadenie nezávislej inštitúcie na kontrolu financovania, naviazanie časti štátnych príspevkov pre strany na deklarované súkromné dary či sprísnenie vykazovania majetkových priznaní. Tri mimovládne organizácie dňa 15. februára zverejnia, či sú politické strany ochotné záväzky splniť tak, že do roku od podpisu ich aj predložia vo forme návrhov do parlamentu. Iniciatíva smeruje k podpore riešení, ktoré by znížili priestor pre korupčné, prípadne skryté financovanie politických strán.

Pozrite si celý list a formu verejného prísľubu so siedmimi konkrétnymi záväzkami.

Firmy o štátne zákazky súťažili v minulom roku viac a štát tak dosiahol vyššie úspory ako v predchádzajúcich rokoch. Nákupy s jedným uchádzačom klesli za posledné tri roky zo 47% na 38% objemu všetkých tendrov, kým na druhej strane z desatiny na pätinu vzrástol objem obstarávania, v ktorom súťažilo aspoň päť firiem. Priemerná úspora oproti predpokladanej cene dosiahla minulý rok 14%, kým v roku 2009 to bolo len 5%. Vyplýva to z analýzy kvality verejného obstarávania v rokoch 2009-2011, ktorú pripravila Transparency International Slovensko.

Kým v roku 2009 o verejné zákazky v priemere súťažili 2,3 firmy, minulý rok to už bolo 3,6 uchádzačov. Vysoká účasť spoločností v tendroch pozitívne vplýva na kvalitu a výhodnosť ponúk. Slovensko tak za dva roky stiahlo na polovicu zaostávanie oproti krajinám EÚ,  kde o priemerný tender súťaží päť dodávateľov.

Hlavným dôvodom zvýšenia súťaživosti a výhodnosti ponúkaných cien je okrem ekonomickej krízy najmä masové zavedenie elektronických aukcií a sprísnenie postupu užšou súťažou. V druhej polovici roka 2011 sa e-aukcia používala už v každom štvrtom tendri, kým v roku 2009 to bolo v každom 140. obstarávaní.

Ako ukázala minuloročná štúdia Transparency, úspory pri aukciách sú v priemere dvojnásobné oproti tendrom s klasickou metódou jedného kola ponúk.

Minulý rok celý verejný sektor zadal zákazky za 2,5 miliardy eur. Práve štátne tendre sú podľa prieskumov medzi podnikateľmi oblasťou vysoko náchylnou na klientelizmus a korupciu.

V štúdii čerpala Transparency dáta o výsledkoch verejného obstarávanie z aplikácie Otvorené verejné obstarávanie (tender.sme.sk). Celá analýza je prístupná online na http://bit.ly/Obstaravanie2011.

Projekt monitoringu kvality štátnych zákaziek bol podporený zo zdrojov Siemens Integrity Initiative.

Kontakt:

Gabriel Šípoš, TIS, 02 5341 7207

Transparentnosť slovenských vyšších územných celkov zaostáva za úrovňou najväčších slovenských miest. Vyplýva to z prvého hodnotenia žúp v rebríčku Otvorená samospráva od Transparency International Slovensko. Najväčšími slabinami žúp sú predaje a prenájmy majetku, verejné obstarávania ako aj personálna politika. Nízka transparentnosť zvyšuje riziká neefektívneho míňania verejných prostriedkov a vytvára priestor pre korupciu.

Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) bol v roku 2011 podľa rebríčka najtransparentnejšou župu, nasledovaný žilinskou a bratislavskou župou. Najhorším je Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý dosiahol len tretinu možných bodov.

Viac informácií v priloženej tlačovej správe a na stránke samosprava.transparency.sk.

Gabriel Šípoš, Matej Kurian
Transparency International Slovensko

Kontakt:
kurian@transparency.sk
(+421-2) 5341 7207

Podľa najnovšieho vydania svetového rebríčka vnímania korupcie Transparency International skončilo Slovensko na 66.mieste zo 183 hodnotených krajín. Je to piate najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie, kde horšie skončili Taliansko, Rumunsko, Grécko a Bulharsko. Podľa rebríčka, ktorý reflektuje prácu vlád z roku 2010, je z krajín V4 najlepšie Poľsko (41.miesto), potom Maďarsko (54.) a Česká republika (57.). Celkovo najčistejšími krajinami sú podľa rebríčka Nový Zéland, Dánsko a Fínsko. Naopak, najskorumpovanejšími sú Severná Kórea a Somálsko.

Kvôli zmenám v konštrukcii indexu oproti minulému roku (40% slovenského skóre tvoria nové indikátory) nie sú výsledky Slovenska  porovnateľné s rebríčkom z predošlého roka. Poradie na chvoste krajín V4 ako aj EÚ však vysiela pred nadchádzajúcou volebnou kampaňou signál politickým stranám, aby brali boj proti korupcii ako významný faktor pri určovaní nominácií na kandidačné listiny, ako aj pri príprave svojich volebných programov.

Rebríček vnímania korupcie Transparency International je najcitovanejším indexom transparentnosti na svete. Veľmi často je používaný globálnymi firmami pri zvažovaní ich nových investícií, ale aj pri formovaní zahraničných vzťahov medzi krajinami. Samotný národný program reforiem schválený za vlády Ivety Radičovej používa tento rebríček ako jeden z dvoch ukazovateľov úspešnosti práce vlády.

Ako sa zostavuje rebríček

Index vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index, CPI) je počítaný centrálou Transparency International v Berlíne. V prípade Slovenska index zahŕňa údaje z 10 prieskumov od siedmich inštitúcií (Svetové ekonomické fórum WEF, Freedom House, The Economist Intelligence Unit, Inštitút pre rozvoj manažmentu IMD, Bertelsmannova nadácia a analytické agentúry IHS Global Insight a Political Risk Services) uskutočnených v priebehu rokov 2010-11. Najviac Index zodpovedá stavu krajiny z jesene roku 2010. Prieskumy boli robené medzi domácimi i zahraničnými podnikateľmi a analytikmi. Týkali sa len korupcie vo verejnom sektore. V najnovšom rebríčku bolo hodnotených o päť krajín viac ako v minulom roku.

Gabriel Šípoš

Riaditeľ Transparency International Slovensko

##

Všetky relevantné informácie súvisiace s Indexom vnímania korupcie (grafické materiály, detailné výsledky a metodológiu) nájdete na stránkach Transparency International – http://cpi.transparency.org/cpi2011/

Kontakty pre novinárov:

TI Slovensko: Gabriel Šípoš – (+421-2) 5341 7207, sipos@transparency.sk

TI Berlín: Thomas Coombes – +49 30 34 38 20 662, press@transparency.org

Prílohy

Rebríček CPI 2011

Tu nájdete tlačovú správu v docx verzii

Transparency International Slovensko dnes spustila novú webovú stránku Otvorené verejné obstarávanie (tender.sme.sk), ktorá sprístupňuje údaje o výsledkoch tendrov vo verejnej správe od roku 2005 v celkovom objeme za viac ako 22 miliárd eur. Stránka v prehľadnej grafickej forme porovnáva objemy a transparentnosť zadávania zákaziek ministerstvami, štátnymi inštitúciami či samosprávami. Cieľom portálu je zvýšiť kvalitu verejných zákaziek, ktoré často zasahuje korupcia a nehospodárnosť, no na ktoré pritom ročne ide zhruba štvrtina rozpočtu verejnej správy.

Z oficiálnych dát Vestníka verejného obstarávania je dnes pre bežného občana takmer nemožné povedať, kto vyhrával najviac kontraktov na dodávky motorových vozidiel alebo ktorá inštitúcia nakupovala najviac kancelárskych potrieb a počítačov, keďže Úrad pre verejné obstarávanie takúto databázu nesprístupňuje. Projekt Otvorené verejné obstarávanie túto úlohu nahrádza.

Na jej stránke nájde užívateľ profily inštitúcií, ktorí zadávali zákazky od roku 2005 v hodnote nad 60 tisíc eur (od apríla 2011 všetky zákazky nad 10 tisíc eur) a podobne aj všetkých firiem, ktoré tieto tendre vyhrali.  Súčasťou profilov sú sumy a podiely dodávateľov, informácie o používaných postupoch (otvorené či uzavreté konania), zvolené kritériá (len najnižšia cena alebo viac kritérií) a časový rad objemov zákaziek. Hľadať zákazky, ich zadávateľov i víťazov môže návštevník portálu aj podľa predmetu nákupu či regiónu obstarávateľa.

Stránka tender.sme.sk je aktualizovaná každý pracovný deň z dát Vestníka. Spracované údaje sú zároveň každému voľné prístupné na stiahnutie v tabuľkovom formáte, ak by ich chcel ďalej analyzovať či prepojiť na iné databázy. Portál je prístupný v slovenskom aj anglickom jazyku.

Portál Otvorené verejné obstarávanie je príkladom, ako by mali svoje údaje sprístupňovať samotné verejné inštitúcie. Užívatelia by ich mali ľahko na webe inštitúcie nájsť, vedieť sa v nich  graficky dobre orientovať, môcť v nich komplexne vyhľadávať, a vedieť si ich aj stiahnuť a vytvárať z nich vlastné aplikácie. Transparency International Slovensko spustila v tomto roku už tri podobné portály: Vlastníci slovenských médií, Štátne granty pre kultúru a šport, a v spolupráci s AFP aj Otvorené zmluvy.

Novú stránku spúšťa Transparency v spolupráci s portálom sme.sk a vďaka finančnej podpore Open Society Institute, Veľvyslanectvu USA na Slovensku a Siemens Integrity Initiative.

Kontakt: Matej Kurian, Gabriel Šípoš, 02/5341 7207

Verejná kontrola štátnych zmlúv bude od dnes pre ľudí jednoduchšia. Transparency International Slovensko a Aliancia Fair-play spúšťajú nový investigatívny portál OtvoreneZmluvy.sk, ktorý prináša nástroje na to, aby mohol každý z nás kontrolovať zákazky a zmluvné vzťahy štátnych či samosprávnych inštitúcií.

Otvorené zmluvy používajú dáta zverejnené vo vládnom Centrálnom registri zmlúv (CRZ) a v ďalších menších registroch, ktoré zhromažďujú zmluvy od takmer 130 subjektov, prevažne samospráv a škôl.

Priestor na zlepšenie hľadajú tam, kde oficiálne štátne projekty zlyhávajú. Tie síce prinášajú obrovské množstvo zmlúv, no zverejňujú ich spôsobom, pri ktorom ich novinári, mimovládky i bežní ľudia môžu len ťažko systematicky kontrolovať. Zverejnené zmluvy sú plné nepresností, ktoré sú prekážkou pre ich efektívnu kontrolu. Oficiálne registre na takéto nepresnosti nedokážu upozorniť. Chýbajú im aj základné funkcie, ako napríklad vyhľadávanie v textoch zmlúv. Tieto nedostatky by chceli Otvorené zmluvy odstrániť.

Otvorené zmluvy si za cieľ dávajú priniesť namiesto neadresného zverejňovania informácií ľahko použiteľný nástroj, prostredníctvom ktorého dokážu k odhaľovaniu nehospodárneho správania prispieť ako odborníci, tak novinári, ale aj bežní občania, ktorých zaujíma nakladanie s verejnými prostriedkami. “Štát sa rozhodol odkryť pred občanmi svoje zmluvné vzťahy. Mali by sme to ako občania využiť. Aby mal tento krok aj ozajstný význam, musíme spojiť sily a upozorňovať na problémové, nevýhodné alebo inak zlé zmluvy. Len tak štát donútime, aby míňal naše peniaze efektívne,” vraví Matej Kurian z Transparency International Slovensko.

Projekt pomáha každému, kto chce zmluvy kontrolovať, zároveň však potrebuje pomoc verejnosti. Hoci výhodnosť zmlúv odborníci dokážu zväčša posúdiť, v silách Otvorené zmluvy používajú dáta zverejnené vo vládnom Centrálnom registri zmlúv (CRZ) a v ďalších menších registroch, ktoré zhromažďujú zmluvy od takmer 130 subjektov, prevažne samospráv a škôl. Priestor na zlepšenie hľadajú tam, kde oficiálne štátne projekty zlyhávajú. Tie síce prinášajú obrovské množstvo zmlúv, no zverejňujú ich spôsobom, pri ktorom ich novinári, mimovládky i bežní ľudia môžu len ťažko systematicky kontrolovať. Zverejnené zmluvy sú plné nepresností, ktoré sú prekážkou pre ich efektívnu kontrolu. Oficiálne registre na takéto nepresnosti nedokážu upozorniť. Chýbajú im aj základné funkcie, ako napríklad vyhľadávanie v textoch zmlúv. Tieto nedostatky by chceli Otvorené zmluvy odstrániť.

Otvorené zmluvy si za cieľ dávajú priniesť namiesto neadresného zverejňovania informácií ľahko použiteľný nástroj, prostredníctvom ktorého dokážu k odhaľovaniu nehospodárneho správania prispieť ako odborníci, tak novinári, ale aj bežní občania, ktorých zaujíma nakladanie s verejnými prostriedkami.

“Štát sa rozhodol odkryť pred občanmi svoje zmluvné vzťahy. Mali by sme to ako občania využiť. Aby mal tento krok aj ozajstný význam, musíme spojiť sily a upozorňovať na problémové, nevýhodné alebo inak zlé zmluvy. Len tak štát donútime, aby míňal naše peniaze efektívne,” vraví Matej Kurian z Transparency International Slovensko.Projekt pomáha každému, kto chce zmluvy  kontrolovať, zároveň však potrebuje pomoc verejnosti. Hoci výhodnosť zmlúv odborníci dokážu zväčša posúdiť, v silách novinárov či mimovládok nie je kontrolovať viac ako 80-tisíc existujúcich zmlúv a potrebujú, aby ich niekto na konkrétne zmluvy upozornil.

Portál sa v hľadaní takýchto zmlúv snaží používateľom proaktívne pomôcť. Automaticky vyhodnocuje zmluvy oproti vopred zadaným kritériám, ktoré odborníci na verejné obstarávanie identifikovali ako časté chyby vyskytujúce sa v zmluvách alebo ako iné potenciálne zaujímavé faktory. Používateľom tak stránka robí akýsi “predvýber” – upozorňuje ich na zmluvy, ktoré by bolo vhodné bližšie preskúmať.

Všíma si napríklad chýbajúce údaje o cenách, zmluvy pohybujúce sa okolo konkrétnych cenových hladín alebo zmluvy na tovar a služby z určitých rizikovejších oblastí. Spolu portál vyhodnocuje v súčasnosti jedenásť kritérií. Zmluvy, ktoré im vyhovejú, si potom vyžadujú bližší pohľad používateľa, ktorý overí, či naozaj ide o problematickú zákazku.

Okrem toho umožňuje stránka OtvoreneZmluvy.sk podrobné vyhľadávanie v zmluvách, ich komentovanie, hodnotenie alebo automatický odber zaujímavých zmlúv cez RSS. Tvorcovia sa navyše snažia používateľov motivovať, aby sami pomohli aj s vytváraním hodnotiacich kritérií pre zmluvy tým, že odpovedia na niekoľko krátkych otázok zobrazovaných pri každej zmluve.

Projekt sa pokúša vniesť do kontroly zmlúv koncept tzv. crowdsourcingu, participácie používateľov na dosiahnutí spoločného cieľa. Ten zatiaľ na Slovensku v podobnej oblasti odskúšaný nebol. “Svojim spôsobom ide o experiment. Vo verejnej kontrole boli občania doteraz zvyknutí skôr na bariéry než na veľkú voľnosť. Sme zvedaví, či sa teraz budú ochotní takouto formou zapojiť a aký výsledok z toho môže vzísť,” uviedla manažérka Aliancie Fair-play pre IT projekty Eva Vozárová.

Službu preto spúšťajú Aliancia Fair-play a Transparency International Slovensko v testovacej prevádzke. Spätná väzba od používateľov pomôže vyladiť funkcie projektu  - najmä tie, ktoré majú upozorňovať na zmluvy hodnébližšieho povšimnutia. Dobrovoľníci a nadšenci budú môcť prispieť vlastnými návrhmi na vylepšenia Otvorených zmlúv. Vývoj projektu podporili donorskými príspevkami Britské veľvyslanectvo v SR a Open Society Institute Budapest. Spustenie podporili aj spoločnosti Minio a Digmia.

V prípade otázok kontaktujte:

Matej Kurian / Transparency International Slovensko

email: kurian@transparency.sk

tel.: 0915 645 247

Eva Vozárová / Aliancia Fair-play

email: eva@fair-play.sk

tel:. 0911 724 189

Tlačová správa v pdf

Zavedenie povinnosti pre verejné inštitúcie nakupovať formou elektronických aukcií sa ukazuje ako dobrý krok. Dve nové štúdie expertov v TransparencyInternational Slovensko (TIS) skúmajúce výsledky viac ako tisícky e-aukcií uskutočnených  na Slovensku od roku 2008 naznačujú, že e-aukcie dokážu zvýšiť počet konkurenčných ponúk, a následne aj usporiť obstarávateľom v priemere od 6-15% predpokladanej ceny.

Gabriel Šípoš, Peter Klátik a Matej Tunega študovali zákazky zverejňované vo Vestníku verejného obstarávania, teda tendre s objemom nad 10 tisíc eur. Z ich štúdie vyplýva, že  e-aukcie zaznamenali veľký rozmach po minulých voľbách – až 90% z doterajších väčších aukcií uskutočnili verejné inštitúcie za vlády Ivety Radičovej.

Kým rokoch 2008-9 nedosahovali objemy zákaziek obstarávaných formou aukcií ani percento celkového objemu, v treťom štvrťroku 2011 to bolo už 17%. V najväčšom objeme sa touto formou nakupovali služby likvidácie odpadu, zdravotnícke vybavenie, stavebné práce a kancelárske stroje. Priemerná úspora dosiahla pri takýchto väčších zákazkách 6% z ceny predpokladanej zadávateľom.

Emília Sičáková-Beblavá so Slávkou Šatníkovou skúmali formou dotazníkov e-aukcie najmä v samosprávach a v menších objemoch (do 30 tisíc eur), ktoré sa v oficiálnom Vestníku nevykazovali. Podobne ako prvá štúdia aj druhá ukazuje, že najčastejšie sa e-aukcie uskutočňujú na tovary, hoci objemom dominujú služby. V e-aukciách najčastejšie súťažia traja uchádzači, kým pri klasickom postupe sú to v priemere dvaja.  Priemerné úspory sa v ich vzorke pohybujú od 10 do 12%. Porovnanie výsledných cien pri dvanástich komoditách  pri klasickom obálkovom postupe a pri e-aukciách potvrdilo lepšiu efektívnosť e-aukcií, a to pri 10 z 12 položiek.

Navyše štúdia oboch autoriek naznačila, že relatívne nízke ceny e-aukcií nemusia byť neskôr kompenzované dodatkami, ako tvrdia skeptici. Priemerný výskyt dodatkov je porovnateľný s ich početnosťou pri obstarávaniach bez použitia aukčnej formy obstarávania.

Hoci výsledky oboch štúdií sú z pohľadu len nedávneho nárastu používania e-aukcií predbežné, už teraz naznačujú, že zavedenie povinného obstarávania cez e-aukcie bolo pre verejné financie výhodným opatrením. Hrubý odhad doterajších úspor predstavuje 30 miliónov eur.  Ak by sa e-aukcie používali pravidelne pri tretine objemu verejného obstarávania na Slovensku, ročné úspory by mohli dosiahnuť 250 miliónov eur.

TIS ako mimovládna organizácia podporuje zavádzanie používania elektronických aukcií už od roku 2006. Tento postup obstarávania je podľa TIS nielen efektívny, ale svojou vyššou transparentnosťou aj znižuje potenciál pre korupciu.

Gabriel Šípoš, riaditeľ TIS

Emília Sičáková-Beblavá, programová riaditeľka TIS

Vplyv elektronických aukcií na efektivitu verejného obstarávania na Slovensku: prvé výsledky

Elektronické aukcie vo verejnom obstarávaní: teória a prax na Slovensku

Štúdia Šípoša a spol. bola podporená grantom od Siemens Integrity Initiative, kým analýza Sičákovej-Beblavej, Šatníkovej a Klátika bola súčasťou projektu Budovanie sietí pre zvýšenie kapacít na posilnenie udržateľnosti transparentných miestnych samospráv na Slovensku a v Maďarsku a financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja – Programu cezhraničnej spolupráce MR-SR. Obe štúdie sú prístupné na www.transparency.sk.

http://www.husk-cbc.eu/

Organizácia Transparency International Slovensko (TIS) je v období 2010 – 2012 miestnym partnerom projektu Systémy integrity spravovania v Európe (European National Integrity Systems – ENIS) financovaným Európskou komisiou. Projekt skúma pripravenosť štátnych inštitúcii na korupčné situácie a teda ich protikorupčné politiky. V rámci projektu je uskutočňovaný komparatívny výskum a to súčasne v 23 európskych krajinách, súčasťou ktorého bol aj workshop, ktorý bol určený hlavne pre odbornú verejnosť. Výsledky výskumov budú prezentované širokej verejnosti približne na konci novembra 2011.

Výsledky budú pre TIS podkladom pre definovanie ďalších aktivít v oblasti obmedzovania korupcie a to hlavne presadzovanie nevyhnutných zmien v jednotlivých oblastiach pôsobenia verejného sektora na Slovensku.

FOTKY

Viac informácií o projekte Systém integrity spravovania na Slovensku.

Prevencia a boj proti kriminalite

Projekt je spolufinancovaný z prostriedkov International Visegrad Fund a programom Európskej únie Prevencia a boj proti kriminalite.

Európska komisia – Directorate-General Home Affairs

Ministerstva školstva a kultúry vynaložia ročne približne 60 miliónov eur na dotácie v športe a kultúre, čo odpovedá ročnému rozpočtu 90 tisícového Prešova. O dotáciách však ministerstvá informujú slabo. Na stránkach ministerstiev sa nedá jednoducho zistiť, koľko dotácií a na aký účel vládne inštitúcie rozdali. Slovensku tak dnes nemá centralizovaná databázu pridelených dotácií.

Transparency International Slovensko (TIS) dnes oficiálnym sprevádzkovaním Portálu dotácií v športe a kultúre, dostupný na adrese http://granty.transparency.sk, ukazuje, prečo takúto stránku potrebujeme. Aplikácia na jednom mieste umožňuje prehliadať viac ako 30 tisíc grantov alebo príspevkov na fungovanie pridelených v rokoch 2004-2010 ministerstvami školstva, kultúry Audiovizuálnym fondom alebo Úradom vlády.  Viac ako pätina dát doteraz nebola prístupná v digitálnej forme a bola zdigitalizovaná pre potreby projektu.

Užívateľom sú k dispozícii automaticky generované analytické prehľady podľa oblasti podpory, žiadateľa alebo darcu – môžu tak porovnávať výšku príspevkov v rokoch, alebo zistiť, kto historicky dostával najviac dotácii na vydávanie umeleckých časopisov, alebo podporu mládežníckeho športu.

Sprístupnenie dát je podľa TIS prvým krokom ku skvalitneniu odberných diskusii o cieľoch a sledovaní efektivity vynaložených prostriedkov v rôznych dotačných schémach.

Projekt bol podporený Open Society Institute, jeho zdrojové dáta a kód aplikácie budú voľne dostupné záujemcom, aj štátnym inštitúciám,  na vlastné nekomerčné použitie.

Tlačová správa (PDF)

Ďalšie informácie o projekte rád poskytne

Matej Kurian
Transparency International Slovensko

(+421) 02 5341 7207
kurian@transparency.sk

Svoje ponuky môžete  predkladať do  8.9.2010,  10.00h. vo  formáte  a   spôsobe  popísanom  v  priloženom dokumente.

Výzva (PDF)

Súťažné podklady (PDF)

Vysvetlenie súťažných podkladov a podmienok účasti (PDF)

Podrobné hodnotenie

Roky 2009-10

Podľa dokumentov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom SR (DR SR)  minimálne od roku 2009 signalizovali expertné posudky potrebu riešiť  umiestnenie daňových úradov v Košiciach, najmä kvôli havarijnému stavu najväčšej z troch lokalít (Garbiarska). Ako najlepšie riešenie sa preferoval prechod do nových, spoločných priestorov, a to pre očakávané organizačné úspory zo sústredenia aktivít na jedno miesto ako aj z dôvodu najnižších potrebných nárokov na štátny rozpočet v krátkodobom horizonte. Rekonštrukcia, kúpa či výstavba novej budovy by vyšli krátkodobo drahšie a priniesli úspory až v dlhodobom horizonte.

Podľa informácii poskytnutých DRSR neexistovalo na úrade žiadne vyčíslenie alternatív. Na začiatku roku 2010 sa uskutočnil výber nových priestorov. Podľa DR SR neexistuje dokument svedčiaci, že by bola robená verejná výzva pre uchádzačov. Víťazným prenajímateľom sa stal VSH Development, ktorý bol na základe znaleckého posudku spoločnosti Expertise sro z januára 2010 vybratý spomedzi štyroch ponúk. Všetky ponuky v tom čase však obsahovali ďaleko menšiu plochu (4- až 29- krát menšiu) ako požadovala DR SR, čo navádza k otázke, či tento prieskum nebol robený len pro forma. Zmluva bola nakoniec 23.2.2010 podpísaná s VSH Development, ktorá mala ku koncu roka mať skolaudované dostatočne veľké priestory. Cena bola stanovená na 12,50 eur/m2 a doba nájmu na 10 rokov. Spolu s parkovaním sa DR SR zaviazalo prenajímateľovi zaplatiť minimálne 14,4 milióna eur v priebehu dekády.

Výber kancelárskych priestorov za 14,4 milióna eur robený bez dôkladnej analýzy alternatív a bez verejnej výzvy pre uchádzačov podľa TIS vôbec nespĺňa potreby hospodárneho a transparentného používania verejných prostriedkov.

Rok 2011, prvá fáza

Potom, čo koncom roka 2010 DR SR dostalo listom od Nitra Invest cenovo výhodnejšiu ponuku (9,90eur/m2), rozhodlo sa zrušiť pôvodnú dohodu s VSH Development  aj napriek sankcii za zmarené investície prenajímateľa do priestorového vybavenia v hodnote takmer pol milióna eur. Zmluva z 8.marca 2011 bola podpísaná s Nitra Invest na 5 rokov a znela na sumu 11,40eur/m2. Oproti pôvodnej zmluve sa tak DR SR zaväzoval na polovične dlhé obdobie a za celkovo nižšie cenu (aj po odrátaní sankcie).

Podľa vyjadrení DR SR pre TIS a pre kontrolu ministerstva financií však nebola robená žiadna verejná výzva a ani len prieskum trhu. DR SR podľa vlastných slov vychádzalo z porovnania novej ponuky so zhruba rok starými. Pritom zo starých len jedna vyhovovala požiadavkám na plochu a ani nedošlo k novej konfrontácii dvoch vhodných kandidátov napr. formou elektronickej aukcie, kde by mali šancu súperiť  s vedomím konkurencie.

Podľa predložených dokumentov navyše stále neexistovalo číselné porovnanie  alternatív pre umiestnenie daňových úradov a výber prenájmu v jednej budove bol zvolený len na základe všeobecne uvedených argumentov. Analýza predložená vedeniu DR SR pred podpisom zmluvy navyše ani neporovnávala celkové ceny ponúk, ale len ceny nájmu za administratívne priestory, teda bez pridaných služieb a parkovného. Ako bolo spomínané vyššie, tri z piatich ponúk navyše vôbec nevyhovovali priestorovým zámerom DR SR, čiže porovnávané ani nemali byť.

TIS aj pri tomto výbere konštatuje, že výber priestorov za 5,5 milióna eur bol robený bez otvorenej súťaže a dôkladnej analýzy alternatív, čím napriek zlepšeniu podmienok voči predošlej zmluve stále existovalo značné riziko, že zmluva nebola pre štát tá najvýhodnejšia možná.

Rok 2011, druhá fáza

Po medializácii okolností zmluvy s Nitra Invest (netransparentný výber, podozrenie z klientelizmu vzhľadom na stranícke pozadie prenajímateľa) ju DR SR zrušilo. Následne sa 14.apríla prvýkrát vyhlásila verejná výzva pre uchádzačov.

Dopadová štúdia alternatív pre riešenie umiestnenia však bola robená až v máji, teda po zverejnení výzvy obsahujúcej záujem o prenájom jedného veľkého objektu. Takýto postup opäť vyvoláva otázky, či bola vo verejnom záujme zvolená najlepšia alternatíva.

Samotné vyčíslenia nákladov jednotlivých alternatív majú navyše viacero nedostatkov. Počítajú sa len nároky na verejné zdroje, bez nákladov pre verejnosť. Geografické umiestnenie budovy má nepochybne  dopady na zamestnancov (dochádzka 350 osôb) a najmä na tisícky klientov. Obdobne napr. pri budovaní diaľnic sa nemôžu brať do úvahy len náklady pre štátny rozpočet, ale aj dopad na nehodovosť či dopravnú dostupnosť obyvateľstva a firiem pri ceste do práce. Koncentrovaním budov vo viacerých obvodoch na jedno miesto sa môže zefektívniť komunikácia v úrade, ale aj predĺžiť čas strávený klientmi a zamestnancami pri cestovaní na úrad.

Druhým problémom štúdie je, že aj pri odhade dopadov na verejné financie ráta len s horizontom desiatich rokov (podľa vysvetlenia DR SR bolo skúmané obdobie zvolené kvôli plánovanej zmluve na 5 rokov plus opcie na ďalšie tri roky) a vyčíslenie dopadov alternatív tak nie je porovnateľné . Pri takto zvolenej metodike je nepochybne zvýhodnený predaj doterajších budov a prechod do prenájmu, keďže rekonštrukcia prináša krátkodobo vysoké výdavky, ktoré prinesú výnosy dlhodobejšie, nielen do 10 rokov. Vhodnejšie by bolo napríklad porovnanie na 20 rokov, čo je tiež typická doba na odpisovanie budov. Prípadne dobu zachovať, ale zarátať na konci obdobia aj stav majetku, nielen cash-flow, keďže pri rekonštrukcii ostávajú budovy v štátnom vlastníctve.

Podľa vyjadrení DR SR boli posudky na náklady rekonštrukcie či ceny predaja súčasných budov robené interne. TIS samozrejme nevie odhadnúť presnosť týchto odhadov. Ale je znepokojujúce, že cena rekonštrukcie jednej z budov (Garbiarska) podľa odhadov DR SR skočila bez vysvetlenia z 3,32milióna eur v marcovej analýze na 3,98 mil. eur v májovej štúdii, teda o 20 percent, čo navýšilo zvýhodnenie prenájmu. Odporúčali by sme používať externé odborné posudky, ktoré by mohli zmenšiť podozrenia  z účelových zmien v prepočtoch vnútri DR SR.

V analýze tiež chýba vysvetlenie, prečo potrebuje daňový úrad práve aspoň 7000m2 či 50 parkovacích miest (podľa dodatočného vysvetlenia DR SR ide o potrebu odhadovanú na základe Metodiky prípravy výstavby objektov daňových orgánov).

Na otázku podmienky pre uchádzačov mať objekt skolaudovaný nie skôr ako 1.1.2008 DR SR tvrdí:

“Platnosť zákona o energetickej hospodárnosti budov platí rovnako od 01.01.2008 a preto je logické, že aj termín kolaudácie budovy (či novej alebo rekonštruovanej) musí byť účinná po tomto termíne, pretože prenajímateľ je schopný bez problémov predložiť energetický certifikát budovy (tzv. energetický štítok), čiže garanciu nízkej spotreby energie pre nájomcu, čo koniec koncov znamená nižšie výdavky verejného rozpočtu”

Lenže povinnosť mať energetický certifikát je osobitnou podmienkou účasti podľa výzvy, a jeho získanie nezávisí od doby kolaudácie, ale od splnenia funkčných podmienok hospodárnosti, čiže podľa nás neexistuje dobrý dôvod uvádzať dobu kolaudácie ako podmienku, lebo zbytočne zužuje potenciálny okruh uchádzačov.

Pokiaľ ide o samotný výber z dvoch ponúk (Nitra Invest, CTR business center III), DR SR rozhodlo o zrušení súťaže pre údajnú nemožnosť porovnať ponuky, keďže v jednom prípade šlo o prenájom – od vlastníka budovy -  a v druhom o podnájom – od nájomcu budovy, čo má rozličný dopad na verejné financie pri vratkách DPH. Podľa výzvy DR SR sa však mohli zúčastniť len vlastníci nehnuteľností (“Vedenie DR SR sa rozhodlo vyzvať osoby (právnické a fyzické), ktoré vlastnia nehnuteľný majetok vhodný na dlhodobý prenájom pre daňové orgány v meste Košice…“) a teda CTR mala byť už v úvode vylúčená a podľa podmienok Nitra Invest vyhlásená za víťaza. DR SR tvrdí, že chcela zachovať súťaž a preto ponuku nevyradila. To však vnáša do výberu svojvoľnosť a navodzuje vo verejnosti otázku, nakoľko sa výber riadi dopredu známymi kritériami.

Na druhej strane je otázne, prečo je vôbec súťaž podmienená vlastníctvom budovy. Nepochybne existuje vyššie riziko zmlúv s nájomcami, ale to by sa dalo zohľadniť v kritériách hodnotenia ponúk, nie ich automaticky vylúčiť z účasti.

Po zrušení prvého kola vyhlásilo DR SR 4.júla 2011 druhé kolo výzvou, ktorá bola oproti prvej zmenená. Jednak bola  zdôraznená podmienka, že uchádzač musí byť vlastníkom nehnuteľnosti, a z kritéria celkovej ceny vypadla cena za servisné služby (dodávky energií) týkajúca sa nájmu.  Podľa vysvetlenia DR SR bola dôvodom zmeny výzvy možná manipulácia cien zo strany uchádzačov (dumping), pričom nákupy energií sa čiastočne dejú na regulovanom trhu. Podľa TIS sa však trh s energiami práveže otvára konkurencii a prístup k lacnejším energiám je platnou konkurenčnou výhodou pri prenájme nehnuteľností. Podozrenia vyvoláva táto zmena podmienok aj preto, že Nitra Invest ponúkol v prvom kole výrazne drahšie ceny energií ako CTR (165 verzus 99 tisíc eur ročne).

Chybová a oneskorená dopadová štúdia, nedostatočne vysvetlené zmeny v súťažných podkladoch a príliš prísne nastavené kritériá účasti spochybňujú objektívnosť výberu. Hoci zverejnené výzvy na predloženie ponúk a príprava dopadovej štúdie ukazujú na zlepšenie transparentnosti a objektívnosti výberu, stále dostatočne negarantujú, že ide o najlepší možný výber.

Odporúčané riešenia

TIS preto odporúča zrušenie aktuálnej súťaže a vypísanie novej po nasledovných úkonoch:

• prepracovať dopadovú štúdiu alternatív: mala by zohľadniť dopady na verejné financie na dlhšie obdobie a prepočítať dopad na hodnotu majetku, nielen cash-flow, a tiež brať do úvahy dopady na zamestnancov a klientov, najmä nároky na cestovanie.
• uvoľniť podmienky účasti pre uchádzačov: vzhľadom na minimálnu ponuku budov s veľkým rozsahom v Košiciach by malo DR SR vyčísliť rozdiely v prevádzkových nákladoch medzi  prechodom do jednej a napr. do dvoch budov a prideliť im určitú váhu (podobne napr. pri prenájme a podnájme). Súťaže by sa tak mohli zúčastniť napríklad uchádzači s minimálnou plochou 3,5tisíc m2, čím by sa mohla zvýšiť konkurencia a tlak na ceny aj u doterajších uchádzačov. Jedna veľká budova by mala stále určitú výhodu (ak to ukáže analýza), ale len relatívnu, nie absolútnu, keď pri dostatočne nízkej cene od iných uchádzačov by DR SR mohlo zvoliť verziu prenájmu dvoch budov. Inými slovami, počet ponúkaných budov by mal určitú váhu v hodnotení, no nebol by vopred určený limit pre jednu centrálnu nehnuteľnosť. Podmienka kolaudácie od roku 2008 by sa úplne zrušila.
• medzi kritéria hodnotenia zaradiť aj dopravnú dostupnosť budov/budovy: Jednotlivé lokality v Košiciach by sa vyhodnotili z pohľadu dostupnosti pre verejnosť a tie s lepšou pozíciou by mali v hodnotení vyšší počet bodov
• zadať si externé posudky na hodnotu rekonštrukcie či predaja súčasných budov: znížilo by sa riziko manipulácie
• vypracovať metodiku pre súťaže verejných inštitúcií o nebytové priestory: vzhľadom na výnimku pre nájmy a kúpu nehnuteľností zo zákona o verejnom obstarávaní by bolo vhodné vypracovať podrobnejšiu metodiku pre obstarávateľov, aby boli dopadové štúdie a súťažné podklady korektne pripravované

Stanovisko TIS (PDF)

Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovakia

Program seminára nájdete tu.

Prezentácie lektorov:

-          Vladimír Dulla: Priestor na korupciu v stavebnom konaní

-          Vladimír Pirošík: Zodpovednosť za škodu samosprávy a nová protikorupčná legislatíva

-          Matej Kurian: Dátové inšpirácie pre samosprávy

-          Marián Kišďurka: Odkaz pre starostu – 16 mesiacov projektu

Napriek zlepšeniam pretrvávajú niektoré negatívne trendy. Najväčšou prekážkou transparentnosti ostáva nedbanlivosť pri vypĺňaní dát – viac ako tretina samospráv nezverejňuje v prehľadoch zmlúv základné informácie ako protistrany alebo hodnotu kontraktov. Každá piata samospráva vynecháva dôležité informácie ako sú „neoddeliteľné“ zmluvné prílohy alebo cenníky. Tieto informácie pritom zásadne ovplyvňujú schopnosť občanov zorientovať sa v dokumentoch. Ak majú zmluvy slúžiť na efektívnu kontrolu verejných financií, musia všetky povinné osoby zmluvy a základné údaje o nich poskytovať tak, aby sa informácie o zmluvách dali ľahko vyhľadať, spracovať a porovnať.

Zo samospráv najlepšie zverejňuje zmluvy mesto Bratislava – Staré Mesto. Z možných 100 bodov získalo 99 b., najhoršia Nitra ich získala 8. Staromestský magistrát umožňuje občanom jednoducho nájsť zmluvy, usporiadať a vyhľadať ich podľa mena dodávateľa, či hodnoty, alebo ďalej spracovávať v tabuľkovom editore. Na stránkach posledného občan nenájde najdrahšiu zákazku bez toho, aby otvoril všetky zmluvy.

Samosprávy sa oproti marcu zlepšili o približne 13 bodov, celoslovenský priemer je tak 60,2 bodu. Polovica krajských miest dosiahla hlboko podpriemerné výsledky – Nitra (100. miesto), Banská Bystrica a Žilina (98-99.) a Košice (90.). Najviac sa zlepšili mestá Sereď (+70,5 b.) a košické Sídlisko nad Jazerom (+70 b.), najviac si pohoršili Michalovce a Nitra (-32 b.; -35 b.).

Zjednodušený rebríček samospráv

Nadpriemerne sa darilo samosprávam na západnom Slovensku, najmä v Trenčianskom kraji (priemerne 71,8 b.) Najhoršie sa zverejňujú zmluvy v Prešovskom kraji (priemerne 49,33 b.). Z vyšších územných celkov najlepšie zverejňuje zmluvy Bratislavský samosprávny kraj (98 b.) najhoršie Trenčiansky samosprávny kraj (25 b).

Lepšie zverejňujú zmluvy mestá na čele s nezávislými kandidátmi (63,5 b.). Nasledujú starostovia s podporou SDKÚ-DS (61,7 b.), SaS (59,8). Najhoršie sú na tom mestá, ktorým vládnu starostovia podporovaní SNS (42,5 b.) a Most-Híd (50,8 b.).

Prieskum uskutočnený v poslednom týždni hodnotil zverejňovanie zmlúv v 5 kategóriách (úplnosť, možnosť vyhľadávania a kopírovania z dokumentov, existenciu relevantných popisných údajov, zložitosť nájdenia zmlúv na stránkach a užívateľský komfort)na stupnici od 0 (najhoršie) do 100 (najlepšie). Prieskum je súčasťou projektu “Zverejňovanie verejných zmlúv“ podporeného Britským veľvyslanectvom a Open Society Institute, ktorého cieľom je pomôcť samosprávam lepšie zverejňovať zmluvy a ukázať ako môžu byť využité k zlepšeniu verejnej správy.

Transparency International Slovensko na základe výsledkov odporúča:

• Samosprávam zverejňovať súhrnne základné informácie o zmluvách (protistrana, predmet, hodnota, dĺžka trvania zmluvy) v triediteľných tabuľkách;
• Zverejňovať celé texty zmlúv so všetkými prílohami;
• Zverejňovať prehľadávateľné zmluvy (s rozpoznanými znakmi ako text, teda nie ako obrázok);
• Zaviesť povinnosť aj pre samosprávy zverejňovať zmluvy v Centrálnom registri zmlúv;
• Vytvoriť orgán, ktorý by kontroloval plnenie informačnej povinnosti.

Ďalšie materiály:

Detailný rebríček a metodológia výskumu (xlsx, xls)
Tlačová správa (pdf)
Výsledky I. kola

Matej Kurian
Transparency International Slovensko

Rebríček 100 najväčších samospráv podľa zverejňovania zmlúv

Opatrenia vlády Ivety Radičovej a koaličných poslancov prijaté v prvom roku od volieb výrazne pozitívne prispeli k boju proti korupcii. Najlepšími opatreniami bola reforma súdnictva, podmienenie platnosti zmlúv verejného sektora ich zverejnením a sprísnenie pravidiel narábania s majetkom obcí. Oproti prvému roku vlády Roberta Fica tak bola súčasná v boji proti korupcii trikrát aktívnejšia. V parlamente za viac transparentnosti najaktívnejšie hlasoval Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS) a poslanci KDH, najmenej Smer-SD

Vyplýva to z hodnotenia protikorupčných legislatívnych opatrení prvého roka práce parlamentu trinástimi expertami na protikorupčnú stratégiu, ktoré koncom júna zorganizovala Transparency International Slovensko.

Za prvý rok svojej činnosti prijal súčasný parlament desať zákonov či ich noviel, z ktorých všetky pozitívne prispeli k zmenšovaniu priestoru pre korupciu (viď tabuľka v prílohe 1). Komisiou expertov bola najvyššie hodnotená reforma súdnictva zameraná na aktívne zverejňovanie súdnych rozsudkov, verejné výberové konania či zrušenie odmien pre sudcov. Druhým najvyššie hodnoteným opatrením bolo povinné zverejňovanie zmlúv verejnej správy. Medzi vysoko hodnotené opatrenia patrili aj otvorenie Súdnej rady i prokuratúry verejnosti, sprísnenie poskytovania dotácií na Úrade vlády či novela zákona o verejnom obstarávaní. Najvyššie hodnoteným návrhom zákona, ktorý ale parlamentom neprešiel, bolo zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov a sudcov.

Priemerné skóre prijatých protikorupčných opatrení v prvom roku nového parlamentu bolo 152 bodov (maximum 300, minimum -300). Pre porovnanie, za prvý rok predchádzajúceho parlamentu boli prijaté len tri pozitívne protikorupčné opatrenia a ocenené boli v priemere za 45 bodov. Hodnotiteľmi zákonov bolo 13 expertov na protikorupčnú oblasť ako napríklad riaditeľ Transparency Gabriel Šípoš, právnici Pavel Nechala, Tomáš Kamenec a Vladimír Pirošík, politológ Ivan Rončák, profesor Juraj Nemec, riaditeľ SGI Ctibor Košťál či predseda Združenia občanov miest a obcí Slovenska Vladimír Špánik.

Spomedzi politických strán bolo v hlasovaní za kvalitné protikorupčné zákony najaktívnejšie KDH (viď príloha 2), ktoré prvenstvo získalo aj v minulom volebnom období. Nasledovali SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd. Naopak mínusové hodnotenie získali kluby SNS a Smeru-SD, ktorí väčšinou hlasovali proti opatreniam, ktoré komisia vyhodnotila ako pozitívne. Kým v minulom volebnom období boli najväčšou brzdou prijímania protikorupčných zákonov poslanci HZDS-ĽS, v tomto volebnom období sú to poslanci Smeru-SD.

Najaktívnejšie predkladal a hlasoval o protikorupčných zákonoch poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS, viď príloha 3). Okrem aktívneho hlasovania bol aj spolupredkladateľom novely zákona o verejnom obstarávaní ako aj novely zákona o vysokých školách, ktorá zaviedla povinné zverejňovanie záverečných prác študentov. Tiež bol hlavným autorom vládneho zákona o transparentnosti dotácií na Úrade vlády a ministerstvách. Na druhom mieste v aktivite skončilo spolu 5 poslancov: Ondrej Dostál (OKS/Most-Híd), Kamil Krnáč (SaS), Anton Marcinčin (KDH), Igor Matovič (nezávislý) a Edita Pfundtner (Most-Híd). Všetci v parlamente spolupredkladali novelu o verejnom obstarávaní.

Je zaujímavé, že všetci najaktívnejší poslanci sú v parlamente prvýkrát a ich vekový priemer (37 rokov) je oproti priemeru NRSR (47 r.) výrazne nižší. Na posledných miestach skončili spoločne mnohí poslanci Smeru-SD. Rozdiely medzi straníkmi Smeru a SNS takmer výlučne tvoria absencie pri hlasovaniach, nie ich odlišný postoj k navrhovaným protikorupčných zákonom. Nik zo Smeru či SNS nezahlasoval za povinné zverejňovanie zmlúv, a za otvorenie súdnictva len Igor Federič zo Smeru, aj to vraj omylom. Kvôli nesúhlasnému hlasovaniu poslancov za Smer-SD nebolo schválené ani zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov a sudcov.

Sľuby versus realita

Strany vládnej koalície tak výrazne pokročili v plnení svojich sľubov ohľadom boja s korupciou spred volieb ako aj z predloženého programového vyhlásenia. Reforma súdnictva, sprísnenie verejného obstarávania, zverejňovanie starých aj nových zmlúv a faktúr, zavedenie prísnejších pravidiel pre udeľovanie dotácií a zmena tlačového zákona boli uskutočnené už v prvom roku vládnutia. Prístup k médiám a tretiemu sektoru sa na rozdiel od predchádzajúcej vlády zmenil z nepriateľského na ústretový.

Naopak zatiaľ nesplnenými ostávajú najmä zúženie imunity, sprehľadnenie a sprísnenie kontroly majetkových priznaní, konfliktov záujmov politikov a financovania volebných kampaní. Z predvolebných sľubov sa nesplnilo ani zavedenie nutnosti trojpätinovej väčšiny pre schvaľovanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní (SaS), sfunkčnenie zákona o preukazovaní majetku (KDH) či zavedenie otvorenej online registratúry pre sledovanie vybavovania vecí na súdoch či úradoch (Most-Híd). Porušené boli aj sľuby SDKÚ o zákaze účasti garážových firiem na tendroch či o povinnosti zverejniť analýzu o výhodnosti obstarávania (kauza sťahovania Daňového úradu v Košiciach).

Navyše koaličné strany pokračovali v presadzovaní politických nominácií v štátnej správe. Silné podozrenia z klientelizmu vykazovalo aj konanie ministerstva zdravotníctva pri registrácii vakcín či Daňového úradu pri výbere kancelárskych priestorov.

Verejné obstarávanie transparentnejšie

Verejný sektor začal obstarávať transparentnejšie a využívať súťažné metódy častejšie. Kým posledný rok vlády Roberta Fica bolo len 58% objemu obstarávania nakupovaných cez súťažné postupy (verejná a užšia súťaž), v prvom roku vlády Ivety Radičovej to bolo až 73%. Zároveň klesol objem kontrahovaný cez najmenej otvorený postup rokovacím konaním bez zverejnenia z 30 na 20 percent celkového objemu zákaziek vo verejnej správe. Priemerný počet súťažiacich na jeden tender sa v rovnakom porovnaní zvýšil z 1,7 na 2,5 uchádzača. Vyplýva to z oficiálnych čísel o verejnom obstarávaní, ktoré spracuváva portál Otvorený vestník verejného obstarávania (vestnik.transparency.sk). Viaceré ministerstvá a štátne firmy navyše vo veľkom meradle začali používať elektronické aukcie.

TS: Hodnotenie vlády I. Radičovej (PDF)

Kontakt: Gabriel Šípoš, Riaditeľ TIS, 0908 183 010

PS Emília Sičáková-Beblavá z TIS sa prípravy ani hodnotenia práce parlamentu a vlády nezúčastnila.

Hodnotenie práce vlády a parlamentu robí TIS v rámci projektu vyvodzovania zodpovednosti voči politikom, ktorý bol podporený nadáciou Open Society Institute.

TIS oceňuje prácu samotného predkladateľa Ministerstva spravodlivosti na zlepšení účinnosti infozákona v návrhu novely, ktorá nedávno prešla pripomienkovým konaním. Jeho prijatím by sa zúžil priestor na odmietnutie poskytovania informácií kvôli obchodnému tajomstvu, keďže už by nestačilo ho tak jednoducho nazvať zmluvnými stranami, ale aj preukázať jeho podstatné znaky. Úrady by už nemohli odmietnuť infožiadosť poukázaním na nutnosť vytvárať novú informáciu, ak by požadované dáta boli súčasťou ich databáz, čo mnohé úrady aj zneužívali. A v návrhu je použitá aj extenzívna definícia pojmu informácia.

Navrhnuté znenie sa však podľa názoru TIS dá ďalej vylepšiť. Transparency preto predložila do pripomienkového konania 17 konkrétnych návrhov. Medzi štyri kľúčové oblasti patria:

1. Rozšíriť okruh osôb povinných poskytovať informácie aj na akciové spoločnosti vlastnené štátom. Tieto firmy narábajú s miliardami, ale po sprísňovaní kontroly štátnych úradov sa korupčné tlaky presúvajú práve na ne. Tiež neuplatňovať ochranu osobných údajov na poberateľov nenárokovateľných dotácií od štátu. Mnohé mestá napríklad nesprístupňujú zoznamy držiteľov mestských sociálnych bytov, prenajímateľov obecných pozemkov či prijímateľov selektívnej sociálnej podpory.

2.  Kreovať dozorný orgán nad dodržiavaním zákona. Dlhé, pre občana ťažko dostupné a drahé súdne konanie je vždy víťazstvom toho, kto má informácie poskytnúť. Dĺžka súdneho konania zabezpečuje neaktuálnosť požadovanej informácie. Režim sprístupňovania informácii potrebuje rýchlejší a zjednocujúci prístup tak pre úrady ako aj pre občanov. Slovenska republika je v Európe skôr výnimkou, ak nemá zriadený dozorný orgán nad infozákonom.

3. Rozšíriť okruh osôb povinne zverejňujúcich zmluvy v centrálnom registri zmlúv (CRZ) aj na mestá a obce a nimi zriadené právnické osoby. Tie momentálne nemusia zmluvy centrálne zverejňovať, čo výrazne oslabuje možnosť zmluvy porovnávať a zužovať priestor pre nevýhodné či nevypovedateľné zmluvy. Zároveň pre obce zaviesť povinnosť mať webovú stránku. Máme za to, že uvedená povinnosť je v záujme širokej verejnosti, nakoľko „skladanie účtov“ držiteľmi verejnej moci je základným prvkom výkonu demokracie. Zriadenie webového sídla je predpokladom pre efektívnu komunikáciu s občanmi.

4. Zaviesť sprístupnenie informácií v elektronickej forme ako minimum. Mnohé štátne úrady zneužívajú klauzulu infozákona, že v prípade nedohode so žiadateľom o forme sprístupnenia informácie ju môžu ponúknuť “k nahliadnutiu.” To výrazne sťažuje a praxi aj eliminuje prístup k informáciám žiadateľom mimo Bratislavy.

Kompletný zoznam pripomienok TIS je zverejnený na stránke www.transparency.sk

Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International Slovensko

Pavel Nechala, právnik spolupracujúci s TIS