Menu Zavrieť

Ak ide o extrémistické symboly, neznalosť pred súdom ospravedlňuje

Kotlebova strana často a rada používa slovo bezpečnosť. Od svojho vstupu do parlamentu však dáva mnoho dôvodov veriť, že má antisystémový charakter, vytvára atmosféru strachu a zaručuje tak skôr pravý opak bezpečnosti.

Začalo to Andrejom Medveckým (č. 9 na kandidátke), ktorý sa svojho poslaneckého mandátu vzdal skôr než stihol prvýkrát vkročiť do Národnej rady. Na okresnom súde v Námestove je totiž súdený za to, že v novembri 2014 spolu s bratrancom napadli muža tmavej pleti, pričom na neho rasisticky pokrikovali a spôsobili mu zranenia s dobou liečenia až 30 dní. Pokračovalo to poslancom Krupom, ktorý do parlamentu prišiel so zbraňou a v posledných dňoch zas strana zaujala tým, že do niektorých vlakových spojení plánuje vysielať trojčlenné hliadky, ktoré sa majú starať o „bezpečnosť“ cestujúcich.

Bezpečnosť je jedným z kľúčových slov Kotlebovho politického úspechu. Keď sme sa však aj kvôli Medveckého prípadu pozreli na kandidátku Kotlebovej strany, nie je dôvod sa domnievať, že by práve títo ľudia pocit bezpečnosti navodiť mohli. Okrem Medveckého sme medzi obžalovanými v trestných pojednávaniach našli až 15 mien, ktoré sa nachádzajú na kandidátke strany.

Potvrdiť, či ide naozaj o členov strany sa nám potvrdiť ani vyvrátiť celkom nepodarilo. Písali sme priamo strane aj štyrom regionálnym predsedom, ktorých mená sme medzi obžalovanými objavili. Dvaja z nich odpísali, že sa ich predmetné prípady netýkajú, dvaja nás odignorovali. Reakcia Milana Uhríka, straníckeho hovorcu vylúčila, z 15 priamo mien jediné. Strana vraj náhodne vybrané osoby preverila a odpísala, že „určite sa vo všetkých prípadoch nejedná o našich kandidátov“. Vo všetkých asi nie, v niektorých určite. Táto komunikácia nám tiež ukázala aký vzťah má strana hlasno sa vymedzujúca proti korupcii k verejnej kontrole. Keď sme sa priamo pýtali na 15 konkrétnych osôb, strana odpovedala vyhýbavo, na doplňujúce otázky o tom ako vôbec preverovali spôsobilosť kandidátov uchádzať sa o miesto v NRSR ani nereagovala.

Mail od hovorcu strany ĽSNS Milana Uhríka
Mail od hovorcu strany ĽSNS Milana Uhríka (TIS)

Pálenie vlajky EÚ za 500 eur, hajlovanie za 200

Z 15 mien z Kotlebovej kandidátky, ktoré sa medzi obžalovanými objavili sa až 5 spájalo s trestným činom výtržníctva. Hoci nevieme potvrdiť, že všetci piati sú naozaj Kotlebovými kandidátmi o niektorých pochybnosti nemáme. Medzi obžalovanými bol napríklad aj predtým odsúdený Rastislav Rogel (č. 44 na kandidátke) známy slovenský neonacista, herec a spevák skupiny Juden Mord, ktorý bol z útoku v bratislavskom klube Obluda oslobodený za pomerne zvláštnych skutočností, či Marián Mišún, ktorý za pálenie vlajky EÚ pred budovou parlamentu dostal aj so spolupáchateľom peňažný trest vo výške 500 resp. 300 eur. Toľko k bezpečnosti, ktorú Kotlebova strana ponúka.

Medzi obžalovanými v posledných rokoch možno nájsť aj meno ďalšieho známeho neonacistu Mariána Magáta. Toho okresný súd v Čadci súdil za výrobu extrémistických materiálov. Rozsudok v predmetnom prípade zatiaľ zverejnený nie je. Okrem Magáta sme pri extrémistických trestných činoch našli ešte ďalšie tri mená z kandidátky ĽSNS. Pri dvoch sú dostupné aj rozsudky, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že naozaj ide o členov Kotlebovho hnutia.

Ivan Pavlisko, kandidát č. 92, bol súdom v Ružomberku odsúdený za to, že svoj prejav na zhromaždení v Černovej „zakončil pozdravom „Na stráž!“, pričom súčasne zodvihol vystretú pravú ruku v uhle cca 45 stupňov so spojenými vystretými prstami“. S tvrdením súdu, že tým vyjadril sympatie Hlinkovej garde, ktorá bola pre násilnosti z obdobia II. svetovej vojny zakázaná sa odsúdený zjavne stotožnil. Pristúpil totiž s prokurátorom k Dohode o vine a treste za čo bol „odmenený“ peňažným trestom vo výške 200 eur.

Nevedomosť (niekedy) ospravedlňuje

Ján Tóth, kandidát s poradovým číslom 107 mal pri podobnej obžalobe viac šťastia. Okresný súd Bratislava V ho síce najskôr odsúdil s peňažným trestom vo výške 400 eur, no po odvolaní Krajský súd tento rozsudok zrušil. Pred súd ho postavili za prečin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Počas Dúhového pochodu v roku 2011 bol totiž policajtmi zastavený, pričom jeho čiapku zdobili okrem iného odznaky s dvojkrížom s rovnako dlhými ramenami, ktorý označoval Hlinkovu gardu, či keltský kríž, ktorý zas prebrali nemeckí nacisti.

V odvolaní argumentoval, že trestné stíhanie bolo začaté na politickú objednávku, len preto, že je sympatizantom ĽSNS a kamarát jej lídra. Čo sa odznakov týka, Tóth tvrdil, že ich „nosil preto, že sa mu páčili, ich význam ani nepoznal a nenosil ich preto, aby tým vyjadril sympatie k hnutiam potlačujúcim základné práva a slobody“. Súd jeho argumentáciu uznal, vraj keď závadnosť odznakov nevedeli posúdiť policajti, „nemohol o tom vedieť ani samotný obžalovaný, ktorý pracuje ako inštalatér a nemá taký rozsah vedomostí“ v danej problematike. Známa právna zásada, že neznalosť neospravedlňuje, tak pred bratislavským krajským súdom dostala na frak.

Boj proti extrémizmu prehrávame

Od roku 2006 vlády pravidelne pripravujú Koncepciu boja proti extrémizmu. Jedným z cieľov súčasnej koncepcie je aj efektívne monitorovanie a odhaľovanie extrémistických trestných činov a stíhanie ich páchateľov. Prípad Jána Tótha, či nedávno medializovaná kauza Dávida Kúrňavu, ktorý z reálneho trestu vyviazol len preto, že pred súdom predstieral, že svoj čin oľutoval, však ukazujú, že aj napriek deklarovanému boju s extrémizmom štátne orgány tento súboj prehrávajú.

Dnes sú už extrémisti v parlamente, svoju antisystémovosť preukazujú vytváraním alternatívnych štruktúr k tým, ktoré predpokladá ústava, na internete sa čím ďalej tým menej ľudí hanbí publikovať extrémistické názory. Pre efektívny boj s extrémizmom je preto potrebné, aby Trestný zákon sprísnil tresty za extrémistické činy tak, aby nebolo jednoduché vyviaznuť spod obžaloby len s veľmi jemným trestom. Zároveň musí prokuratúra dostávať extrémistické konanie pred súd podstatne častejšie.

Ak sa aj nezvýšia tresty dosť na to, aby bolo takmer vždy možné vyviaznuť maximálne s podmienečným trestom, je potrebné, aby náklady extrémistického konania boli vyššie. Možnosťou je preto udeľovať vyššie peňažné tresty, či uložiť odsúdeným povinnosť zúčastniť sa prednášok a seminárov na tému ľudských práv a škodlivosti extrémistických názorov a hnutí. Samotná represia v takejto téme len ťažko spôsobí nápravu, no na výchovu k ľudským právam a demokratickým hodnotám nie je nikdy príliš neskoro.

Samuel Spáč

PS Tento článok je súčasťou projektu podporeného z Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis. Ak aj Vás trápi beztrestnosť korupcie aj iných nebezpečných činov,podporte nás v našom ďalšom boji. Ďakujeme!

article_photo