Lov na firmy z daňových rajov

Aké sú teda finančné toky medzi slovenskými verejnými zákazkami a daňovými rajmi? Pre analýzu sme použili verejné dáta o štátnych kontraktoch (portál otvorenezmluvy.sk), výsledky tendrov (tender.sme.sk) a obchodný register (orsr.sk cez službu govdata.sk). Prelustrovať sa nám podarilo zákazky za takmer 19 miliárd eur od roku 2009 po marec 2013, teda viac ako tri štvrtiny celého objemu. Za staršie roky bohužiaľ nie sú dostatočne kvalitné verejné dáta o zákazkách.

Daňové raje sme identifikovali pomocou rebríčka mimovládky Tax Justice Network. Z nich len sedem krajín sa vyskytuje zároveň v zozname vlastníkov v slovenskom obchodnom registri ako aj medzi víťazmi tendrov: Belize, Seychely, Lichtenštajnsko, Britské Panenské ostrovy,  Švajčiarsko, Luxembursko a Cyprus. Hoci viaceré časti USA či Veľkej Británie sú tiež považované za daňové raje, tie sme nateraz kvôli problémom rozlišovania odložili bokom.

Z metodiky teda vidno, že naše výsledky budú skôr minimálnym rozsahom výskytu podnikateľov spojených s daňovými rajmi u nás. Firmy môžu byť prepletené aj cez viac ako dva stupne vlastníctva, a navyše akciovky v našom obchodnom registri krajinu vlastníctva nevykazujú. Na druhej strane, firma z daňového raja sa určite nedá stotožňovať s podvodmi či tunelmi. Mnohé podniky pôsobia v krajinách ako Švajčiarsko, Luxembursko či Cyprus legitímne, verejne a dlhodobo.

Bodujú v zdravotníctve

Od roku 2009 vyhrali firmy zo siedmich top daňových rajov verejné zákazky za 65 miliónov eur. Najviac uspel Cyprus s 37 miliónmi eur, potom Švajčiarsko s 18,4 mil. eur a Lichtenštajnsko so zákazkami za 3,7 mil. eur. Celkovo šlo o 182 tendrov a medzi víťazmi je 43 firiem založených či vlastnených firmami z daňových rajov (pozrite si kompletný zoznam zákaziek).

Najviac víťazov uspelo v dodávkach zdravotníckeho materiálu, ktorý tvoril takmer tretinu celého objemu. Do zdravotníctva navyše putovali často aj dodávky laboratórnych prístrojov, čo bolo ďalších 7% objemu zákaziek.  Zdravotníctva sa napríklad týkali aj všetky tendre s víťazmi z Belize a Luxemburska ako aj desať z dvanástich zákaziek do Lichtenštajnska.

Tabuľka. Podiel jednotlivých nakupovaných predmetov, ktoré vyhrali firmy spojené s daňovými           rajmi

V konzultačných službách dominoval Cyprus, kde majú sídla matky slovenských pobočiek veľkých poradenských značiek ako Deloitte, Ernst & Young či KPMG (práve s tou poslednou má Kažimírovo ministerstvo čerstvé zmluvy).

Mimochodom, štát nakupuje z Cypru viac ako celý slovenský súkromný sektor dokopy. Minulý rok šli verejné zákazky do firiem vlastnených cyperskými spoločnosťami za takmer 14 miliónov eur, kým celý dovoz slovenských firiem z Cypru predstavoval pre rok 2012 necelých 12 miliónov eur.

Z Belize do Lichtenštajnska

Spomedzi úradov a štátnych firiem má najviac tendrov s víťazom z daňového raja Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. Za posledné štyri roky pridelil takýchto zákaziek pätnásť spolu za 12 miliónov eur.

Jednou z úspešných je bratislavská eseročka ELU Medical. Do roku 2009 ju väčšinovo vlastnila firma z amerického štátu Nevada. V roku 2010 to bola firma z Belize, a odvtedy zase Lichtenštajnci.  Zákazky získavala aj za vlastníkov z Belize (2010), aj za tých nových z Lichtenštajnska (2012). Okrem Stredoslovenského ústavu dodáva ELU aj Východoslovenskému a Národnému ústavu, ako aj banskobystrickej fakultnej nemocnici. ELU nemala pri víťazstvách ani v jednom tendri súpera. Až na jednu všetkých 14 štátnych zákaziek od roku 2009 získala pritom ELU za čias Ficových vlád (a tú jedinú tesne po voľbách 2010, keď bolo vo Východoslovenskom ústave ešte staré vedenie).

V roku 2010, teda v čase “šéfov” z Belize,  vlastnila ELU Medical firmu MediSmart, ďalšieho úspešného uchádzača o slovenské tendre. Ten vyhral dva tendre na zdravotnícke dodávky, v Stredoslovenskom ústave a najnovšie v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb. Opäť ani v jednom tendri nečelil žiadnej konkurencii. Matka ELU Medical dnes sídli na presne rovnakej adrese vo Vaduze, ako vlastník MediSmartu.

V Stredo- a Východoslovenských srdcových ústavoch – čo sú mimochodom rozsahom štátnych zákaziek dve z troch najväčších nemocníc u nás – sa darí aj Cyprom vlastnenými firmami TransMedica a InterMedical.

Panenská nafta

Zaujímavý je aj prípad firmy Universal exports LTD, ktorá v priebehu novembra 2012 až januára 2013 získala štyri zákazky na dodávku motorových palív a olejov na Slovensku. Od roku 2010 boli vlastnení firmou z Londýna, od februára minulého roka schránkovou firmou na Britských panenských ostrovoch. Necelý rok na to získali spomínané zákazky, a to od troch regionálnych správ ciest na juhu Slovenska (Nitra, Nové Zámky, Levice), ako aj od Verejnoprospešných služieb, mestskej firmy Liptovského Mikuláša.

Fico je štedrejší

Kontrakty do firiem s vlastníkmi z daňových rajov zadávali verejné inštitúcie za všetkých troch posledných vlád. Ficove vlády sa však javia štedrejšie, a to aj keby sme odrátali konzultačné kontrakty pre veľké poradenské firmy.

Pozoruhodné sú aj rozdiely v krajinách. Kým za zmluvy šli do Luxemburska takmer výhradne za Radičovej vlády, Lichtenštajnsku a Britským panenským ostrovom dominujú Ficove vlády.

Náš minister financií má teda nad čím rozmýšľať. Pri tej diskusii pred mesiacom a pol sám Kažimír povedal: “Daňové úniky a daňové podvody sú hlavnou prekážkou k dosiahnutiu efektívnej a sociálne spravodlivej fiškálnej konsolidácie. Štátna kasa sa nedá konsolidovať, keď je deravá.”

Gabriel Šípoš spolu s Matejom Tunegom, ktorý pre analýzu spracoval verejné dáta

Ak sa Vám článok páčil, zvážte prosím podporu Transparency aj pre ďalšie podobné analýzy. Napríklad len spárovanie a spracovanie dát v tejto štúdii nás stálo 500 eur. Prípadne ak by Vás podobná práca bavila, skúste sa k nám pridať. Práve hľadáme posilu na plný úväzok na miesto junior analytika. Ďakujeme.

Prideľovanie tendrov straníckym či podnikateľským kamarátom po nástupe k moci je tradičným spôsobom klientelizmu, o ktorých novinári informujú týždeň čo týždeň. Ale aj samotné médiá robia biznis so štátom – predávajú mu reklamu. Množstvo inzercie sa momentálne týka eurofondových projektov. Štátne firmy ako Tipos ši Všeobecná zdravotná poisťovňa zase robia kampane pre svojich klientov. Obzvlášť v krízových časoch, keď na reklame šetria súkromné firmy, padne reklama od štátu médiám vhod.

Nová štúdia maďarských výskumníkov ukázala, že maďarská vláda a jej firmy rozdeľujú inzerciu aj politicky. Výmena socialistov za Orbánov Fidesz znamenala presmerovanie štátnej reklamy z ľavicových do pravicových médií. Konzervatívny provládny denník Magyar Nemzet získal v minulom roku trikrát taký objem vládnej inzercie ako v roku 2009, keď Maďarsku vládli socialisti. Naopak ľavicovému Népszabadságu odvtedy klesli príjmy zo štátnej reklamy na menej ako polovicu.

Funguje podobný efekt aj na Slovensku? Pozreli sme sa na reklamu zadanú ministerstvami a ich organizáciami plus siedmimi veľkými štátnymi firmami (TIPOS, Železnice SR, Letisko M.R.Štefánika, Slovenská pošta, Všeobecná zdravotná poisťovňa, JAVYS a Lesy) v období  od januára 2009 po marec 2013. Teda tak, aby sme obsiahli  obdobie pred a po dvoch posledných voľbách, kde sa orientácia vlád zakaždým menila – v roku 2010 zľava doprava a v roku 2012 späť doľava.

Podľa prevládajúceho právneho názoru na európske smernice o obstarávaní majú úrady pri nákupe reklamy pre televízne a rozhlasové vysielanie voľné ruky, nemusia teda robiť verejné tendre podľa dopredu známych kritérií. Pri tlači zase ide väčšinou o zákazku do 10 tisíc eur, kde platí obdobne voľný režim. Tým pádom existuje väčší priestor pre politicky ladené nákupy inzercie.

Návrat Roberta Fica do vlády musel najviac potešiť Rádio Viva, Pravdu a TA3, ktoré si oproti koncu Radičovej vlády inzertne najviac polepšili. V absolútnom vyčíslení si chronicky stratová TA3 prišla za rok na extra 75-100 miliónov (presné číslo nie je jasné, lebo z cenníkových cien poskytujú médiá výrazné zľavy – podľa cenníka získala TA3 extra štátnu reklamu od volieb za 150 miliónov eur). Naopak najviac si pohoršili v Markíze, SME a vydavatelia denníka Plus 1 deň a Plus sedem dní.

Tabuľka 1.  Vývoj objemu štátnej reklamy do médií po voľbách v roku 2012 (tisíc eur)

Zdroj: Transparency International Slovakia z dát TNS Slovakia

Prvý pohľad tak zhruba ukazuje, že súčasnej vláde blízke médiá si vedú lepšie po voľbách ako pred nimi. Ľavicovú Pravdu podľa pozorovateľov vlastní biznis pozadie Smeru. Vlastník TA3 Kmotrík má viaceré spoločné záujmy s vládou, a navyše je jeho televízia dlhodobo známa tým, že preferuje reklamné peniaze pred etikou a nezávislosťou jej spravodajstva. Predseda parlamentu Paška TA3 propagoval aj v reklame. Viva má spravodajstvo len ako doplnok zábavy, ale tiež v nich cítiť provládne farby.

Najväčšie straty v štátnej inzercii (so záhadnou výnimkou pri TV Joj) zaznamenali  naopak novinári z redakcií skôr naklonených Radičovej ako Ficovi – SME, Pluska a Plus 7 dní, či TV Markíza.

Komplexnejší pohľad ukazuje porovnanie zmien po nástupe Radičovej aj po návrate Fica II.  Keďže štátne objemy do inzercie od roku 2009 prudko padali – najnovšie za prvý rok druhej Ficovej vlády tvorili len niečo viac ako štvrtinu objemu oproti poslednému roku prvej Ficovej vlády – porovnávali sme vývoj v reklame pre médiá oproti priemeru  v celom segmente tlače, resp. elektronických médií.

Tabuľka 2.  Zmena objemu štátnej inzercie v médiách rok po voľbách  oproti roku pred voľbami v percentách, očistené od celkového trendu poklesu

Zdroj: Transparency International Slovakia z dát TNS Slovakia

Aj tu sa – zhruba  - ukazuje, že médiá, ktoré si za Fica II. najviac polepšili, patria aj k najviac postihnutým prehrou Fica I. vo voľbách a nástupom Radičovej. To by potvrdzovalo, že tak ako preferuje sebe blízke médiá Ficova vláda, tak to robil štát aj za Radičovej vládnutia, hoci efekt politizácie inzercie za nej vyzerá slabší.

Napríklad hoci za obdobie od januára 2009 vládol Slovensku celkovo dlhšie Fico ako Radičová, maďarský denník Új Szó (sestra SME) dostal až 80% objemu štátnej reklamy v tomto čase od Radičovej vlády. Viac ako polovicu celkovej inzercie si v Új Szó objednalo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré viedol Zsolt Simon, nominant Mostu-Híd.

Na druhej strane inzerciu popri politike určujú samozrejme aj pragmatické dôvody, ako ideálna cieľová skupina pre danú informáciu, či pomer ceny a dosahu. Zdá sa, že pravicová orientácia Hospodárskych novín im neprilepšila u Radičovej a nepohoršila u Fica, práve naopak. Podobné čísla vykazuje aj biznis týždenník TREND,  hoci u nich sú objednávané objemy relatívne malé, čo znižuje výpovednosť akejkoľvek hypotézy.

Letia eurofondy

Letmý pohľad do registra štátnych zmlúv na otvorenezmluvy.sk odkrýva, že eurofondové projekty momentálne tvoria základ štátnej inzercie. Kmotríkova firma C.E.N., držiteľ licencie pre TA3, uzavrel od roku 2011 aspoň 30 zmlúv so štátom a jeho organizáciami za 1,3 milióna eur. Z toho 90% tejto sumy zadal štát až po nástupe druhej vlády Roberta Fica a viac ako dve tretiny boli hradené z eurofondov.

Koncom minulého roka si tak v na elity zameranej TA3 bez verejnej súťaže ministerstvo pôdohospodárstva objednalo kampaň na podporu jedenia rýb. Celkovo si v spravodajskej televízii kúpilo dokumenty a reklamu  za 684 tisíc eur. Ďalších 170 tisíc eur dostala TA3 od Ústredia práce za reklamu aktivít Európskeho sociálneho fondu. Celkovo viac ako polovica celého objemu reklamy štátu v prvom štvrťroku tohto roka šla do TA3. Na druhom mieste bolo Fun rádio, tretia Pravda.

Podobnej z eurofondov bola hradená kampaň Centra vedecko-technických informácií z tohto januára, keď za 8400 eur mala Pravda v piatich článkoch ” objektívnym, analytickým a zrozumiteľným spôsobom predstaviť problematiku podpory ochrany duševného vlastníctva a transferu technológií v základných tézach a praktických príkladoch s dôrazom na ich realizáciu v podmienkach Slovenskej republiky za podpory inštitúcií Európskej únie.” V rámci podobnej kampane si toto Centrum zaplatilo aj rádiovú reklamu od januára do mája práve vo Vive za 59 tisíc eur.

Z týchto príkladov jednak vidno, ako “užitočne” sa míňajú eurofondy, a tiež to, akú voľnosť majú pri tomto type inzercie úradníci rozhodovať, od koho danú inzerciu nakúpia.  Na hociktoré médium nájdete nejaký argument, prečo by mal štát platiť reklamu akurát tam.

Ak politizácia štátnej inzercie silnie, môže viesť médiá k dvom typom reakcií – buď to novinári spočítajú vláde v ešte tvrdšej kritike, alebo naopak budú majitelia tlačiť na zmäkčenie spravodajstva s nádejou na nejaké vládne peniaze. Ak nabudúce uvidíte reklamu štátnej firmy alebo ministerstva v nejakom médiu, skúste na chvíľku pouvažovať, aký asi dopad má štátna reklama na články či reportáže, ktoré sledujete.

Ak sa Vám článok páčil, zvážte prosím podporu Transparency aj pre ďalšie podobné analýzy. Napríklad len dáta o inzercii nás stáli 1600 eur.

Gabriel Šípoš

Vplyv na to, aké priority si štát v zdravotníctve stanovuje, zďaleka nemajú len lekárske združenia či farmaceutické firmy. Na Slovensku sú aktívne aj mnohé nadácie či pacientské združenia. Práve to sú organizácie, ktorým verejnosť dôveruje najviac. Ako však ukazujú viaceré prípady zo zahraničia, v prípade nedostatku informácií, môže byť táto dôvera ľahko zneužitá.

Diskusiu o prehľadnom financovaní zdravotníckych neziskoviek rozprúdila začiatkom nového tisícročia kauza britskej The Arthritis Care, charitatívnej organizácie na podporu pacientov so zápalmi kĺbov. Vo svojej štúdii z roku 2000 obhajovala nový, desaťnásobne drahší liek. Pacientom mal pomôcť bez nepríjemných vedľajších účinkov. Britský úrad rozhodujúci o liekoch odporučil jeho užívanie rizikovým pacientom. Vzápätí organizácia The Arthritis Care rozprúdila intenzívnu kampaň na podporu predpisovania nového lieku. Všetko v mene kvalitnejšieho života postihnutých artritídou.

O pár mesiacov sa ale ukázalo, že štúdia, ktorej výsledky ohromili odbornú verejnosť, bola zavádzajúca. Podrobnejší a dlhší výskum potvrdil, že nový liek má podobné vedľajšie účinky ako jeho predchodcovia. Viac sa začalo hovoriť o kampani The Arthritis Care. Tú podporovali farmaceutické spoločnosti Pharmacia a Pfizer, ktoré boli zároveň aj výrobcami nového lieku. I keď boli obe uvedené ako sponzori organizácie, výška ich podpory nebola verejne oznámená.

Je dôležité mať na mysli, že činnosť neziskových organizácií pôsobiacich v zdravotníctve je pre spoločnosť významná. Aj spomenutá The Arthritis Care sa neobmedzuje len na propagáciu nových liekov. Chorým pomáha napríklad aj organizovaním rôznych vzdelávacích seminárov. Práve pre dobro pacientov by ale pacientske organizácie a nadácie mali byť transparentnejšie.

Pacientské organizácie

Podľa portálu Infopacient.sk až 74 % z významnejších slovenských pacientskych organizácií informuje o novinkách v zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícke zákony pripomienkuje 57% týchto organizácií. Pacientské organizácie sa opakovane hlásia  aj do kategorizačnej komisie, kde by mali vplyv na rozhodovanie o  desiatkach miliónov eur. Pritom mnohé z nich sú  pre verejnosť úplnou neznámou.

V Transparency sme v marci oslovili s otázkami o financovaní 66 pacientskych organizácií evidovaných v zozname Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Verejne dostupné emailové kontakty však malo len 32 z nich. Elektronický dotazník, v ktorom sme sa pýtali na pôvod finančných a nefinančných darov za rok 2012 zodpovedalo už len 6 organizácií. Z nich priznali finančné príjmy, len dve: Nezábudka – združenie na pomoc rodinám so zdravotne postihnutými deťmi a mladistvými (31 900 eur) a Republiková špecifická organizácia SZTP, ťažko telesne postihnutých a vozičkárov (1000 eur). Nefinančné dary priznala už len Nezábudka (20 353 eur). Pomohli jej obecné úrady, Bratislavský samosprávny kraj a rôzne firmy ako napríklad Eset, ktorý jej daroval antivírový program. Medzi darcami je aj Nadácia Tesco a Nadácia Orange.

Nadácie

V zdravotníctve majú silné zastúpenie aj nadácie. Desiatky finančne podporujú činnosť občianskych združení ako aj nemocníc a iných zdravotníckych zariadení. O ich financovaní vieme rovnako málo ako o pacientskych organizáciách.

Ministerstvo vnútra registruje 67 nadácií pôsobiacich v zdravotníctve. Iba menej ako polovica z nich má voľne dostupné e-mailové kontakty. Z oslovených 32 nadácií, náš dotazník o financovaní vyplnili len štyri. Finančné dary priznali opäť len dve organizácie: Nadácia detského kardiocentra (251 425 eur) a  Nadácia Výskum rakoviny (90 000 eur, z toho 85-tisíc je výťažok z akcie Beh pre život, ktorú organizuje Nadácia Tesco). Najväčšiu finančnú podporu získala Nadácia detského kardiocentra z Plesu v opere, kde sa vyzbieralo vyše 191-tisíc eur. Peňažný dar dostala aj od farmaceutickej spoločnosti Sanofi – Aventis Pharm (5 000 eur), ktorá na náš dotazník nereagovala.

Nefinančné dary nepriznala žiadna nadácia.

Firmy

Na financovanie nadácií a pacientskych organizácií sme sa pýtali aj druhej strany – potenciálnych darcov, teda firiem pôsobiacich v zdravotníctve, vrátane veľkých štátnych podnikov. Dotazník sme zaslali 92 firmám, neodpovedalo až 75 z nich. Polovica štátnych firiem nám neodpovedala napriek tomu, že podľa infozákona sú povinné tak spraviť. Sedemnásť firiem, ktoré dotazník vyplnili, celkovo podporilo zdravotnícke organizácie v minulom roku sumou viac ako 400 tisíc eur.

Najviac peňažných darov priznala GlaxoSmithKline Slovakia (303 396 eur), po nej nasleduje Pfizer Luxembourg SARL (26 500 eur), Bayer (26 250 eur) a nakoniec Amgen Slovakia (13 350 eur). Nefinančné dary priznali len GlaxoSmithKline Slovakia (24 774 eur) a Amgen Slovakia (12 673 eur).  Medzi obdarovanými boli najmä nemocnice, ďalej pacientske organizácie (Asociácia na ochranu práv pacientov) a aj nadácie (Nadácia na pomoc onkologickým pacientom). Dve posledne menované organizácie na dotazník nereagovali.

Nemocnice

Najochotnejšie odpovedali na naše otázky nemocnice, ktoré sú povinné reagovať na infožiadosti. Z 58 štátnych zdravotníckych zariadení, nám odpovedalo 37, čo predstavuje takmer dve tretiny z oslovených. Pre porovnanie, pred pár mesiacmi, keď sa TIS v zmysle infozákona snažila získať informácie o CT zariadeniach, odpovedala len jedna tretina nemocníc.

Dve tretiny z nemocníc, ktoré informácie zaslali, priznalo príjem finančných darov. V roku 2012 dostali celkovo 922 351 eur (teda viac ako dvojnásobok toho, čo poskytli transparentné farmafirmy). Tri najvyššie finančné dary dostali Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava (348 153 eur), Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica (81 542 eur) a Univerzitná nemocnica Bratislava (76 657 eur). Polovicu z vyše 900-tisíc eur daroval nemocniciam neziskový sektor: nadácie 25%, občianske združenia 23%, nefinančné fondy 1%.

Nefinančné dary, prevažne v podobe liekov, zdravotníckych pomôcok a zariadení, priznalo 22 zariadení, ich celková hodnota bola 1,2 milióna eur. Najštedrejšími darcami sú v tejto oblasti farmaceutické a zdravotnícke firmy. Najvyššie hodnoty dosiahli dary od: Novartis Slovakia (272 713 eur), Assista Slovensko (70 000 eur) a Boehringer Ingelheim (40 742 eur). Spoločnosti Novartis Slovakia a aj Boehringer Ingelheim na dotazník nereagovali.

Nepeňažné dary v najväčšej hodnote dostala Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica (215 445 eur), Univerzitná nemocnica Bratislava (193 461 eur),  Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice (158 350 eur).

Na záver

Ako sme už na začiatku zdôraznili, podporná činnosť nadácií a pacientskych organizácií je dôležitá. Pre komunity pacientov často aj nevyhnutná, najmä keď štát vo financovaní nestíha pokryť všetky priority. Prieskum Transparency však ukázal, že v systéme financovania podporných organizácií chýba prehľadnosť o finančných tokoch. Tá je dôležitá rovnako pre laickú verejnosť ako aj pre firmy.

Ak by mala verejnosť prístup k údajom typu, kto koľko dostal a komu koľko venoval, bola by odolnejšia voči manipulácii a mediálnym tlakom. V konečnom dôsledku by to malo vplyv najmä na pacientov, tí by si totiž vedeli zodpovednejšie voliť napríklad formy doplnkovej liečby. Pre zdravotnícke firmy by takéto údaje mohli pomôcť k zefektívneniu filantropických aktivít.

Len na Slovensku ide ročne na lieky miliarda eur z verejného poistenia. Občania si zaslúžia vedieť, kto stojí za združeniami, ktoré majú vplyv na verejnú diskusiu aj o liekoch hradených z verejného poistenia.

Údaje o kontaktovaných subjektoch, odpovediach a podrobnejšie dáta o vyhodnoteniach nájdete v nasledujúcich tabuľkách:

• zoznam podľa darov
• odpovede a vyhodnotenie
• zoznam kontaktovaných

Veronika Pavlíková Klindová

Na tomto mieste sme v dvoch predchádzajúcich blogoch informovali o snahe spoločnosti F arch, s.r.o. postaviť v tesnom kontakte so Sadom Janka Kráľa 25-poschodový mrakodrap. Tiež sme upozornili na personálne prepojenie danej spoločnosti s vedením mestskej časti Petržalka. Projektantom objektu Bajo je brat starostu Petržalky Vladimíra Bajana. Viac informácií o nesúlade tohto projektu s  urbanistickou štúdiou pre dané územie a ďalšie zaujímavé skutočnosti je možné nájsť v prvom blogu a rovnako nezrovnalosti v predloženej dokumentácií v druhom blogu. Súčasne s prezentovaním viacerých získaných informácií sme upozornili, že je potrebné  si všímať, ako zvolení zástupcovia v danej veci konajú a nie to, čo hovoria. S odstupom času možno kroky zainteresovaných predstaviteľov orgánov verejnej správy zhodnotiť.  Ako si teda počínala mestská časť Petržalka, ktorej starosta Vladimír Bajan je v danej veci v konflikte záujmov?

1.       Nulová informovanosť – ani po roku nenájdeme na webovej stránke www.petrzalka.sk informácie o danom projekte. Komunikácia zo strany starostu sa obmedzuje na verbálne útoky voči kritikom tohto projektu prostredníctvom spriaznených  Petržalských novín. Obyvateľ Petržalky sa preto stále nedozvedel, prečo by na danom mieste mala stáť výšková budova s rozšírenou dopravnou komunikáciou. Neuskutočnila sa ani žiadna verejná prezentácia tohto projektu.

2.      Nedodržanie lehoty na doplnenie podania a povinnosť zastaviť územné konanie -

Spoločnosť F arch, s.r.o. podala mestskej časti Petržalka dňa 27.09.2010 návrh na vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby Polyfunkčný objekt BAJO. Mestská časť Petržalka dňa 16.12.2010 rozhodla, že predložená žiadosť spolu s prílohami neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie možnosti umiestnenia stavby a zároveň vyzvala spoločnosť F arch, s.r.o., aby v termíne najneskôr do 60 dní od doručenia rozhodnutia predloženú žiadosť doplnili o chýbajúce doklady a údaje (celkovo 15 chýbajúcich dokumentov). Z uvedených dôvodov stavebný úrad konanie prerušil. Zároveň uviedol, že v prípade, ak žiadosť nebude v stanovenom termíne doplnená, stavebný úrad konanie zastaví. Predmetné rozhodnutie podpisoval vtedajší starosta mestskej časti Petržalka Milan Ftáčnik. Koncom novembra 2010 sa konali komunálne voľby a na miesto starostu Petržalky bol zvolený Ing. Vladimír Bajan.

V lehote 60 dní na doplnenie podania, ktorú uložila mestská časť Petržalka spoločnosti F arch, s.r.o., nebolo toto podanie doplnené. Na základe uvedeného malo byť územné konanie v zmysle § 35 ods. 2 stavebného zákona a § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku zastavené. Toto podanie bolo doplnené až 22.11.2011, t.j. takmer 300 dní po uplynutí uloženej lehoty. Napriek uplynutiu tejto lehoty nebolo územné konanie zastavené, ale naopak dňa 01.03.2012 bolo mestskou časťou  Petržalka vydané Oznámenie o začatí územného konania pre Polyfunkčný objekt BAJO.

3.      Neakceptovanie nesúhlasného Záväzného stanoviska

Dňa 15.06.2012 bolo vydané nové záväzné stanovisko k investičnej činnosti, v ktorom Magistrát Hlavného mesta Slovenskej republiky nesúhlasí s umiestnením stavby Polyfunkčný objekt BAJO z dôvodu, že tento investičný zámer nie je v súlade s Územným plánom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. V súvislosti s vydaním nového záväzného stanoviska podala spoločnosť F arch, s.r.o. listom zo dňa 09.08.2012 námietku voči predmetnému záväznému stanovisku. V nadväznosti na túto námietku vydal stavebný úrad mestskej časti Petržalka Rozhodnutie o prerušení konania na DOBU NEURČITÚ pre predmetný investičný zámer zo dňa 27.08.2012. V tomto stanovisku sa uvádza, že: „stavebný úrad podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona konanie prerušuje do doby doloženia stanoviska k námietkam účastníka konania od Hlavného mesta SR Bratislavy, nakoľko námietky účastníkov smerujú proti obsahu záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy. Mestská časť Bratislava – Petržalka, ako príslušný stavebný úrad, bude v konaní pokračovať po doplnení vyjadrenia sa Hlavného mesta SR Bratislavy.“

Na základe uvedeného je preukázané, že v zmysle § 140 ods. 5 stavebného zákona si Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava splnilo uloženú povinnosť a stanovisko k námietke doložilo s tým, že s daným investičným zámerom nesúhlasia. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona: „Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.“

Predmetné územné konanie je v súčasnosti prerušené aj napriek existencii potvrdeného záväzného stanoviska k investičnej činnosti, ktoré s investičným zámerom nesúhlasí. V zmysle tohto záväzného stanoviska a následnej odpovede na námietku, ktorá voči nemu smerovala, má mestská časť Petržalka zákonnú povinnosť územné konanie zastaviť.

 4.      Prerušenie konania na dobu neurčitú

Počas obdobia výkonu verejnej funkcie starostom Vladimírom Bajanom bolo na miestnom úrade mestskej časti Petržalka prerušených celkovo 33 územných konaní a zastavených bolo celkovo 15 územných konaní. Pri prerušených konaniach bola v 32 z 33 prípadov určená lehota na doplnenie podania, pričom pri jej nedodržaní došlo k zastaveniu konania. V jedinom prípade, ktorý sa týka Polyfunkčného objektu BAJO, došlo k prerušeniu na dobu neurčitú, a to až do doby doloženia stanoviska k námietkam účastníka konania od Hlavného mesta SR Bratislavy. Pri zastavených konania bolo v 13 z 15 prípadov konanie zastavené z dôvodu uplynutia lehoty na doplnenie podania, v jednom prípade došlo k späťvzatiu návrhu zo strany investora a v jednom prípade došlo k zmeškaniu lehoty na doplnenie podania a zároveň bola zamietnutá žiadosť o jej predĺženie. Tiež dopĺňame, že ani v predchádzajúcich obdobiach k takýmto prerušeniam na dobu neurčitú nedochádzalo.

Bližšie tieto skutočnosti preukazuje priložená tabuľka. (Príloha: Stavebný úrad Petržalka – prerušenia a zastavenia konaní 2011-2012)

Pokiaľ ide o vplyv starostu na zamestnancov miestneho úradu – oddelenie územného konania a stavebného poriadku je  potrebné pripomenúť, že v zmysle organizačného poriadku mestskej časti  Petržalka na čele oddelení stoja vedúci oddelení, ktorých do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva starosta. Za svoju činnosť zodpovedajú prednostovi miestneho úradu, ktorého do funkcie rovnako vymenúva a odvoláva starosta, ktorému za svoju činnosť aj zodpovedá. Starosta preto nesie plnú zodpovednosť za činnosť oddelenie územného konania a stavebného poriadku.

Nulové informovanie o danom projekte, viacnásobne nesplnenie si zákonných povinnosti na zastavenie územného konania a bezprecedentné prerušenie konania na dobu neurčitú sú jasnou odpoveď  na otázku, či starosta Vladimír Bajan podporuje bratov mrakodrap. Žiadne reči a ani verbálne útoky na kritikov tieto fakty nezmenia.

V súčasnosti rozhoduje magistrát o ďalšom návrhu spoločnosti F arch, spol. s r.o., ktorého cieľom je získať kladné záväzné stanovisko. Prebiehajú rokovania ukryté pred verejnosťou (neochota je aj odpovedať na infožiadosti) a preto bude zaujímavé sledovať, aký výsledok prinesú. Zodpovednosť za výsledok a jeho súlad s Územným plánom mesta nesie však už primátor Milan Ftáčnik. K tomuto zhodnoteniu sa vrátime po vydaní príslušného rozhodnutia.

Na stránke mestskej časti Petržalka sa o projekte BAJO stále veľa nedozviete, preto si môžete kompletnú dokumentáciu pozrieť na stránke www.sadvohrozeni.sk a rovnako získate informácie, ak sa pripojte k skupine na www.facebook.com/SadVOhrozeni.

Pavel Nechala

právnik

Transparency International Slovensko

P.S. autor je vlastníkom bytu, ktorý bude  dotknutý predmetnou stavbou

Pred dvoma rokmi zainvestovala okresná nemocnica v Rimavskej Sobote skoro dva milióny EUR do modernizácie diagnostiky a liečby srdcových chorôb. Dovtedy museli pacienti na vyšetrenie chodiť do Banskej Bystrice či do Košíc. Keďže išlo o európske peniaze, aj táto nemocnica v súkromných rukách musela na projekt vyhlásiť  tender. Dva týždne nato sa majiteľom budúcej víťaznej firmy Node Group stal podnikateľ Vladimír Ďurian. Node Group nemala žiadne skúsenosti s obstarávaním. Je schránkovou firmou, založenou cez projekt Svet firiem profesionálnymi zakladateľmi schránkových spoločností firmami Venice Europe a BPMS. Prvá sídli  v britskom Manchestri, druhá v karibskom Belize.

Node Group existovala len osem mesiacov, no aj tak dokázala presvedčiť, že spĺňa náročné podmienky obstarávania a ako jediný uchádzač v tendri získala miliónovú zákazku. Vďaka skúseným partnerom predložila aj referencie  o obrate  aspoň 6 miliónov EUR v každom z predchádzajúcich troch rokov. No až deväť dní po získaní zákazky si firma dala do obchodného registra pripísať štyri činnosti, ktoré boli podľa výzvy súčasťou nemocničnej zákazky: reklamné a marketingové služby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.

Schránkové firmy

Nemocnicu v Rimavskej Sobote riadi nezisková organizácia Nemocnice a polikliniky. Tá od roku 2009 realizovala i ďalšie dve podobné obstarávania pre svoju druhú nemocnicu v Žiari nad Hronom. Žiarska nemocnica modernizovala najskôr za takmer 2,5 mil. EUR, neskôr  za 1,5 milióna. Ďalšie podobné obstarávanie za 1,3 mil. EUR uskutočnila nezisková organizácia s názvom Vranovská nemocnica pre svoju nemocnicu v Stropkove. Obe neziskové organizácie sú personálne prepojené. Napríklad Peter Baran, ktorý v čase obstarávania stál za Vranovskou nemocnicou, je i podpredsedom správnej rady Nemocníc a polikliník.

Tri nemocnice na zákazky celkom vynaložili viac ako 7 miliónov EUR. Tak ako v Rimavskej Sobote, i na ďalšie tri obstarávania prispelo Ministerstvo zdravotníctva z eurofondov.

Rovnako ako Node Group v Rimavskej Sobote, i v ďalších troch obstarávaniach zvíťazili schránkové firmy, všetky založené spoločnosťami, ktoré patria Venice Europe a BPMS: Middle East Invest, Bennet Group a Marlop Group (firma obstarávanie vyhrala pod menom Messer Group, na Marlop Group bola premenovaná neskôr). O žiadnej zo štyroch spoločností sa nedajú zistiť ďalšie informácie. Adresy zdieľajú s desiatkami iných schránkových firiem,  nemajú webové stránky ani verejne dostupné telefónne čísla. Záznamy o ďalších obstarávaniach alebo referencie z iných realizovaných projektov nie sú dostupné.

Spájajú ich aj ďalšie okolnosti.  Vladimír Ďurian, súčasný majiteľ rimavského víťaza Node Group, je tiež spoločníkom Middle East Invest. Denník SME zistil, že nový majiteľ Marlop Group Marian Lopušný ešte rok pred získaním zákazky pracoval v neziskovej organizácii Nemocnice a polikliniky.

Tak ako rimavská Node Group, aj ostatné firmy do registra dodatočne pridávali ďalšie činnosti. Všetky rovnaké a všetky v rozpätí dvoch dní, 18. a 19. februára 2011. Časová súvislosť naznačuje, že firmy konali synchronizovane.

Poradenská spoločnosť

Vranovská nemocnica vyhodnotila už päť mesiacov pred zmenami v registri, v októbri 2010, že Marlop Group má oprávnenie požadované služby vykonávať. Vranovská nemocnica pritom v obstarávaní vyžadovala, aby oprávnenie poskytovať služby preukázala vedúca firma skupiny, doklady ďalších firiem nemali stačiť. Oficiálna dokumentácia z obstarávania dokazuje, že Marlop Group túto podmienku nesplnila a mala byť v skutočnosti z obstarávania vyradená.

Pochybné splnenie technických kritérií predstavuje ďalšiu podobnosť v prípade. Pre Vranovskú nemocnicu ho odsúhlasila trnavská firma Visions, s.r.o., ktorá obstarávanie uskutočnila. Visions bola zodpovedná tiež za prvý pokus o obstarávanie z eurofondov pre nemocnicu v Žiari. Tender však po občianskom podnete zrušil Úrad pre verejné obstarávanie. Úrad tendru vytkol, že firma, ktorú Visions vyhodnotila ako víťaza, v skutočnosti nesplnila ani technické podmienky a zo súťaže mala byť vylúčená.

Po zrušení prvého tendra ale Visions v Žiari úspešne realizovala ďalšie dva tendre, ktorých víťazmi sa stali schránkové Bennet Group a Middle East Invest, obstarávala i v Rimavskej Sobote. Aj firma Visions tak spája všetky štyri schránkové tendre.

Skupiny dodávateľov

Ako mohli miliónové zákazky získať úplne neznáme schránkové firmy bez skúseností?  Pod hlavičkou schránkových firiem vždy spolupracujú skupiny dodávateľov, vrátane veľkých spoločností známych  z iných zdravotníckych obstarávaní. Členom skupiny s Middle East Invest v prvom žiarskom obstarávaní bola i pôvodom česká Puro Klima. I v druhom žiarskom obstarávaní zvíťazila Puro Klima, tento raz prostredníctvom Bennet Group. Predseda predstavenstva Puro Klimy sedel v čase obstarávania vo väzbe  v súvislosti s úplatkárskym škandálom českého ex-ministra Davida Ratha.

Na rozdiel od schránkových firiem, ktoré tendre zastrešovali, mali ostatní členovia skupín vo všetkých štyroch prípadoch s obstarávaním v zdravotníctve mnohonásobné skúsenosti a na konte viac miliónov EUR z verejných zdrojov. Na základe otvorených dát, s ktorými pracujeme, je preto ťažko hľadať legitímny dôvod, prečo nešli do tendrov priamo pod svojim menom.

Čudná konkurencia

Vo všetkých štyroch zákazkách sa súťažilo minimálne. Hoci šlo a niekoľkomiliónové tendre, v v Stropkove a Rimavskej Sobote schránkové firmy nečelili žiadnej konkurencii. V oboch obstarávaniach žiarskej nemocnice súťažili iba dvaja uchádzači. I cenová konkurencia však bola slabá. Očakávaná hodnota prvej žiarskej zákazky bola 2,406 mil. EUR, Middle East Invest zvíťazila s ponukou 2,401 mil. EUR. Konkurencia ponúkla o dve tisícky EUR, čiže o necelú tisícinu viac.

Aj ďalšie okolnosti vzbudzujú pochybnosť o legitímnosti súťaže. Dodávať špeciálnu zdravotnícku techniku v Žiari chcela okrem Middle East Invest aj skupina na čele s IU.N.EX.PERSON, ktorá sa špecializuje predovšetkým na projekty zamerané na vzdelávanie. Známa je ako víťaz miliónového tendra na školenia hromadne prepustených železničiarov, ktorý v roku 2012 Ministerstvo sociálnych vecí uzatvorilo až 10 dní po parlamentných voľbách. Navyše viaceré referencie ekonomického a finančného postavenia či technickej spôsobilosti  pre túto skupinu vydala firma Puro Klima. Tá bola spolu s Marlop Group v tendri priamym konkurentom IU.N.EX.PERSON.

I v druhom žiarskom tendri čelila schránková firma Bennet Group konkurencii iba jedného ďalšieho uchádzača. Aj tu boli ponuky mimoriadne podobné.  Očakávaná hodnota tendra bola 1,3 milióna EUR, Bennet Group ponúkla cenu  1,576 mil. EUR. Konkurenčná skupina si zapýtala o presne 359 EUR viac.

Kto stráži peniaze v slovenskom zdravotníctve?

Zdravotnícke eurofondy stráži Úrad pre verejné obstarávanie i Ministerstvo zdravotníctva. Šetreniu v notoricky zadlženom zdravotníctve by pomohlo, keby zodpovední systematicky kontrolovali tendre nielen po formálnej stránke, ale i obsahovej. Úrady by mali mať kapacity hľadať v obstarávaniach takzvané „red flags“ – znaky, ktoré nadpriemerne často nájdeme v korupčných kauzách. K tým patria známosti medzi obstarávateľmi a dodávateľmi, nízky počet ponúk v obstarávaní, nepatrné rozdiely medzi očakávanou hodnotou zákazky a cenovými ponukami, účasť podnikov so zlou reputáciou či schránkových firiem.

Eurofondy v zdravotníctve si isto zaslúžia od kontrolných orgánov väčšiu pozornosť. Ministerstvo zdravotníctva za programové obdobie 2007-2013 rozdelí takmer 300 miliónov EUR. Schválilo už rekonštrukcie 26 nemocníc a ďalších 40 ambulancií.  Podľa nedávneho prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska pritom ide priemerne 13 % z vysúťaženej ceny verejných zákaziek na úplatky. Ak to platí aj pri eurofondoch v zdravotníctve, mohol štát pri lepšej súťaži ušetriť takmer 40 miliónov EUR. Za tie by postavil ďalšiu novú nemocnicu.

Zuzana Dančíková, Veronika Pavlíková Klindová

dancikova@transparency.sk, pavlikova@transparency.sk

Len rok predtým kupovalo ministerstvo práce tieto typy tovarov aspoň o polovicu lacnejšie. Ak by ministerstvo vnútra nakupovalo tri vybrané druhy tonerov za priemerné ceny zo zmlúv iných štátnych inštitúcií, ušetrilo by nám všetkým takmer 215 000€, teda takmer 6,5 milióna korún.

Prípad ministerstva vnútra je naozaj zvláštny. Rámcová zmluva so spoločnosťou Activa Slovakia bola uzavretá 4.10.2012 s účinnosťou od 7.10. Už deň na to, 8. októbra, však vstúpil do platnosti dodatok k rámcovej zmluve, ktorým sa upravovala jedna jediná vec – cenník tonerov. Cena nami skúmaných tonerov teda klesla takmer hneď po uzavretí pôvodnej zmluvy, napriek tomu ale ostala o dosť vyššia ako priemer a ministerstvo mohlo ešte stále ušetriť takmer 100 000€.

(Aktualizácia 27.3.13: Dodávateľ Activa v reakcii na tento článok uvádza, že ceny rovnakých tonerov nie sú porovnateľné kvôli nákupom v rozdielnych objemoch aj časoch. Ceny zmienených tonerov podľa oficiálneho cenníka HP vraj v posledných dvoch rokoch rástli od 5-20%. Pohľad na zmluvy podpísané vo verejnom sektore v poslednom štvrťroku 2012 ukazuje, že ceny sa oproti roku 2011 naozaj zvýšili u jedného typu tonera, a to o 16%, kým u ďalších dvoch druhov zase o 11% poklesli. Navyše ani zvýšenie cien u jedného z tonerov nevysvetľuje, prečo bola jeho cena na ministerstve vnútra stále o štvrtinu vyššia ako bol priemer cien pri nákupoch v rovnakom období inými inštitúciami.)

Aj preto nás v Transparency zaujímalo, ako sa vo verejnej správe nakupujú tonery. Sú nevyhnutnou súčasťou každého úradu, a preto by sa tieto nákupy mali dať ľahko porovnať. Na získanie údajov sme použili portál otvorenezmluvy.sk. Ten má oproti Centrálnemu registru zmlúv, na ktorom sa od roku 2011 zverejňujú  zmluvy štátnej správy, dve hlavné výhody: umožňuje kontextové vyhľadávanie a sú na ňom zverejnené aj zmluvy uzatvorené vybranými samosprávami.

Takže – ak zadáte slovo „toner“ do vyhľadávača na Otvorených zmluvách, uvidíte 726 výsledkov. To sú zmluvy verejnej správy od roku 2011, v ktorých sa kupovali tonery. Všeobecne sa tonery nakupujú v dvoch základných verziách – originálne a repasované (znovu napĺňané). Repasované náplne sa nakupujú za zhruba pätinu z ceny originálnych náplní. Zvyšok tvoria buď nákupy alternatívnych náplní, alebo ide o zmluvy, kde typ tonerov nie je identifikovateľný. Tak tomu bolo napríklad v prípade Akadémie ozbrojených síl, ktorá nielenže nakupovala za výrazne predražené ceny (35 až 75% v porovnaní s priemernou cenou originálnych náplní), ale v zmluve nemala uvedený ani konkrétny typ náplne. To je samozrejme problém, pretože dodávateľ mi v takom prípade môže dodať prakticky čokoľvek a nákup by sa tak predražil ešte viac.

Pre cenové porovnanie sme vybrali  tri najčastejšie kupované tonery – Q2612A (157 zmlúv), Q5949A (119 zmlúv) a  Q5949X (99 zmlúv). Všetky tri sú vyrábané firmou Hewlett Packard. Tieto druhy tonerov sa nachádzajú v zmluvách za takmer 21 miliónov eur, skutočné výdavky na tonery však boli ešte vyššie, pretože niektorí objednávatelia celkovú zmluvnú sumu neuvádzajú. Našli sme dokonca aj také zmluvy, kde sú cenníky protizákonne začiernené a verejnosť si teda nemôže skontrolovať výhodnosť nákupu (ako je tomu v prípade Žilinskej univerzity).

Nakupujú tonery hospodárne?

Z prvotného porovnania nákupných cien je vidieť, že úrady v priemere nakupujú tonery za nižšie ceny ako „bežný“ odberateľ. Ukazuje to porovnanie s troma najnižšími cenami originálnych tonerov, za ktoré nakúpi ktokoľvek na internete (portál najnákup.sk). Ušetrené rozdiely sa pohybujú v rozmedzí od 1 po 13%. To teda zodpovedá predpokladom, že pre vyššie objemy by úrady mali nakupovať lacnejšie ako bežní maloodberatelia. Stále je však priveľa nákupov drahších ako bežné ceny na internete – platí to pre pätinu nákupov najdrahších tonerov Q5949X a až 41% originálnych tonerov Q2612A.

Medzi jednotlivými odberateľmi však existujú značné rozdiely. Za suverénne najlepšiu cenu nakúpilo v posledných dvoch rokoch tonery mesto Bratislava, kde sa úspora voči priemernej cene pohybuje na úrovni 84%. Najväčšie rozdiely oproti priemernej cene sme zaznamenali pri nákupe repasovaných tonerov, najmä pri Sociálnej poisťovni, ktorej zmluvné ceny boli viac ako dvojnásobne vyššie (na otázku, či o vysokých cenách repasovaných tonerov vedia, nám zo Sociálnej poisťovne odpovedali, že tieto tonery napriek zmluve nenakupujú). Prekvapivé sú aj nadpriemerne drahé zmluvy ministerstva vnútra a financií, keďže by sme očakávali, že tak veľké štátne inštitúcie si vedia nákupné ceny „vyjednať“.

Zaujímavým je aj pohľad na väčších dodávateľov (t.j. tí, ktorí sa pri každom type a druhu tonerov vyskytli aspoň v dvoch zmluvách). Začnime z lepšieho konca – dobré ceny a nízke rozdiely medzi nimi majú dve spoločnosti, Datacom a Juriga. Najhoršie ceny a vyššie rozdiely mala firma Pergamon a Activa, v menšej miere spoločnosť Clean Tonery.

Osobitými prípadmi sú firmy ŠEVT a Datalan. V prípade ŠEVT-u je rozdiel medzi najnižšou a najvyššou cenou najväčší, ich priemerné ceny sú však vo všeobecnosti dobré. Datalan má ceny originálnych tonerov mierne nižšie ako priemer, v prípade repasovaných tonerov je však suverénne najhorší – rozdiel oproti priemernej cene je 193 (Q2612A) až 275% (Q5949X).

Vysoké rozdiely medzi cenami tonerov v rámci jedného dodávateľa nás ale zaujali najviac. Čím to je, že jeden úrad je schopný od rovnakého dodávateľa kúpiť tonery za výhodnú cenu a iný nie? Odpoveď sme preto začali hľadať v zmluvách a zamerali sme sa na tri možné vysvetlenia – čas dodania, rok uzavretia zmluvy a dohodnutý objem tonerov.

Pri pohľade na krivky vývoja ceny a času dodania je jasné, že priamy vzťah neexistuje a v mnohých prípadoch je dodávka tovaru do jedného dňa lacnejšia ako do jedného pracovného týždňa. Rovnako sa nepotvrdil ani vplyv ďalších dvoch indikátorov – v prípade objemu najmä pre malú štatistickú vzorku a fakt, že v značnom množstve zmlúv jednoducho počet kusov zaznačený nie je.

V každom prípade je jasné, že ak sa verejná inštitúcia chce, vie vyjednať, prípadne pripraviť tender tak, aby v súťaži dostali aj dobré ceny. Bohužiaľ tak stále robí len primálo úradov.

Viac porovnávať

Fakt, že priemerná cena nákupu tonerov je vo všeobecnosti nižšia, ako bežná cena, je pre všetkých daňových poplatníkov dobrá správa. Na druhej strane, priestor na šetrenie stále existuje. Prvé odporúčanie preto smeruje k úradníkom – na jednoduchý benchmarking skúste použiť Centrálny register zmlúv, či portál Otvorené zmluvy, a to nielen pri nákupe tonerov.

Pomôcť by to mohlo najmä pri nákupoch bez verejnej súťaže a pri prieskumoch trhu. Keďže sa ukázalo, že od toho istého dodávateľa môžete dostať úplne iné ceny, získanie dát z Otvorených zmlúv by vám mohlo pomôcť zlepšiť si vyjednávaciu pozíciu a tlačiť na nižšiu cenu.

Druhé odporúčanie smeruje k nám všetkým. Chcete vedieť, ako nakupuje naša obec, alebo miestny úrad? Stačí pár klikov a navyše pri trochu snahe viete tieto nákupy aj porovnať a zhodnotiť ich efektívnosť.

Pretože v konečnom dôsledku ide aj o naše peniaze, no nie?

Juraj Čokyna,

študent politológie FiF UK, od januára stážista v Transparency International Slovensko

Výhody transparentnosti “v správnom čase na správnom mieste”

Minuloročná iniciatíva lekárskych odborárov “Ďakujem, úplatky neberiem” pacientov a nakoniec ani lekárov príliš nepresvedčila (prihlásili sa k nej necelé tri stovky lekárov, čiže niečo cez percento  ich celkového počtu). Podobne skepticky zobrala verejnosť gesto policajtov premaľovať ich autá nápisom Pomáhať a chrániť rok predtým. Oba nápady však pracujú so stále viac populárnym konceptom medzi pozorovateľmi boja s korupciou – tzv. lokalizovanou transparentnosťou. Stojí za to ju zavádzať viac aj u nás, pretože pracuje s predpokladmi, ktoré pasujú na Slovensko – primálo funkčných štátnych protikorupčných orgánov a priveľa z korupcie frustrovaných občanov.

Dieter Zinnbauer, hlavný výskumník Transparency International v Berlíne, popisuje tento koncept (v angličtine používa pojem ambient accountability) ako snahu zapojiť verejný priestor a pohyb ľudí v ňom do zlepšenia transparentnosti, zodpovednosti a integrity verejných činiteľov. Pravidelné zverejňovanie zmlúv, pridelených dotácií či koncoročných odmien úradníkov sú skvelé kroky, ale často prichádzajú neskoro. Väčšinou končia akurát tak hnevom a malou nádejou, že krik snáď predíde podobným zlodejinám v budúcnosti.

Lokalizovaná transparentnosť zdôrazňuje kontrolu a občiansku protiakciu čo najbližšie k miestu a času, kde k prípadnej korupcii dochádza. Tam je totiž vyššia šanca predísť negatívnym dôsledkom.  Podľa prieskumov Transparency sa zhruba milión Slovákov ročne dostane do situácie zaváňajúcej korupciou. Naproti tomu len desiatky tisíc si nájdu čas pravidelne pozerať zverejnené zmluvy na internete.

Zinnbauer delí nástroje pre občanov v „teréne“ na tri skupiny:

1.Informácie, na čo mám ako občan právo

Tie pomáhajú vytvoriť tlak zo strany občanov, aby úradníci v kontakte s nimi nezneužívali ich tradične horšiu znalosť zákonov a práv. Príklady, ktoré uvádzam, sú väčšinou brané zo štúdie Zinnbauera.

Etický kódex volebných komisárov pri vchode do volebnej miestnosti, Kapské mesto, Juhoafrická republika (cc Flickr warrenski)

Práva cestujúcich taxíkom v Toronte sú povinne umiestnené viditeľne pred sedadlom pasažiera.

Kampaň Európskej komisie o právach cestujúcich voči prepravcom v doprave. Komisia pripravila aj mobilnú aplikáciu.

Zdroj: http://www.lukovdvor.estranky.cz/

Už dávnejšie používané sú informačné tabule o aktuálnych výstavbách. Ak je to možné, ideálne je vizualizovať stavbu, prípadne tabuľu umiestniť s návrhom už vtedy, keď sa len začína diskutovať o možnej výstavbe. Je väčšia šanca, že si to občania všimnú a zapoja sa do diskusie o budúcnosti priestoru, okolo ktorého žijú.

2. Monitoring kvality či čestnosti správania verejného činiteľa

Tieto informácie priamo pomáhajú občanom vidieť či si úradníci, prípadne iní, robia svoju roboty podľa dohodnutých pravidiel, prípadne sľubov.

Digitálny bilbord kvality ovzdušia v Teheráne (Irán). Síce nemonitoruje prácu úradníkov, ale nepriamo ich zodpovednosť, aby znečistenie vzduchu v meste neprekračovala normy. Podobný panel existoval pred rokmi aj na Kamennom námestí v Bratislave.

Verejná tabuľa ukazujúca nehody na stavbe

Stavba v Toronte, kde boli v oplotení ponechané malé okná, aby mala verejnosť „dohľad“, čo sa na stavbe deje. V podobnom štýle mnohé mestá u nás  zavádzali presklené dvere do kancelárií úradníkov na radniciach.

Digitálne merače rýchlosti sú zaujímavým príkladom lokalizovanej transparentnosti, používaným aj u nás. Nemeria verejných činiteľov, ale samotných vodičov, od ktorých závisí bezpečnosť ich samotných i ostatných vozidiel. Podľa štúdií vodiči naozaj spomaľujú a tým znižujú potrebu policajtov zasahovať (a potenciálne riziko byť korumpovaní).

(zdroj: knoxnews.com)

3. Informácie, ako a kde sa sťažovať v prípade problému

Informačné tabule na stavbách vyzývajúce k nahláseniu možných problémov, Londýn, Veľká Británia

Informácie o zodpovednom za stanicu metra v New Yorku. Podobné vizitky často nájdete napr. v toaletách.

Nálepky na zadných stranách nákladných áut, USA a Nemecko. Uvádzajú telefónne čísla, kam možno zavolať a sťažovať sa na štýl šoférovania týchto vodičov. Firmy s takto zavedeným systémom externej kontroly majú menej nehôd a poisťovne im dokonca účtujú nižšie poistné.

Čo u nás?

Nápadov, ako by takéto formy transparentnosti mohli zvýšiť transparentnosť verejného života aj u nás je mnoho. Čo tak umiestniť pri cestách mená ich staviteľov a údržbárov, prípadne aj početnosť nehôd? Tabule hanby pri predajniach s veľkými hygienickými problémami by boli ďaleko účinnejšie ako jedna webstránka Ministerstva pôdohospodárstva s výsledkami kontrol inšpekcie . Lacnejším kompromisom by mohla byť mobilná služba zasielajúca SMSku upozorňujúcu na výsledky kontroly pri vstupe do danej prevádzky (viď príklad DontEat.at v New Yorku).

Všetky štátom poskytované služby (železnice, pošta, letiská) by mali povinne jasne informovať svojich užívateľov o ich právach a o zodpovedných, a to priamo pri kúpe služby či jej využívaní (napr. zadná strana lístka). Na zahodenie by nemusel byť ani nápad zverejniť pri vstupe poster s fotkami manažérov a ich príjmami… Samozrejmosťou by mali byť tabule o zlyhaniach (meškania, percento stratených batožín, či listov) vrátane fotiek a telefónov zodpovedných priamo v predajniach.

Podobne by mali občania dostať viac informácií o výkonnosti policajtov, sudcov či lekárov. Štát predsa zbiera o nich množstvo údajov (a na základe nich aj odmeňuje) . Možno by ich motivácii pomohlo, keby štát tieto informácie zdieľal aj s občanmi.

Všetky štátne webstránky by mali mať povinne uvedenú informáciu, kde možno nahlásiť korupciu či akúkoľvek nezrovnalosť. Centrálny register zmlúv napríklad takúto možnosť návštevníkovi nedáva. Podobne webstránke Úradu pre verejné obstarávanie chýba návod pre občana, ako sa na podozrivý tender sťažovať. Vzorom môže byť stránka americkej federálnej vlády, ktorá informuje o protikrízových výdavkoch, kde sa tlačidlo pre nahlásenie zneužívania peňazí nedá prehliadnuť.

Lokalizovaná transparentnosť je nádejným nástrojom proti korupcii. Zapája aj ľudí, ktorí v online svete nie sú celkom doma. Zvyšuje reputačné riziko  pri porušení sociálnych noriem. Pracuje v súlade so zisteniami o ľudskej psychológii, podľa ktorých dobré príklady v okolí či opakované pripomínanie si noriem vedie k lepším výsledkom.  Cesta pre nápady, ako tento nový pojem uchopiť, je otvorená tak pre politikov, úrady či firmy, ako aj pre aktivistov a mimovládky.

Futbal je popri politike a zdravotníctve vo verejnosti snáď najčastejšie častovaný podozreniami z korupcie. A podobné je to aj s vnímaním beztrestnosti. Každý druhý manažér futbalového klubu má skúsenosti s korupciou, zistil inštitút INEKO v roku 2005 v prieskume medzi takmer 230 slovenskými futbalovými klubmi. Okrem prípadu Wänke polícia väčšie úspechy nemá.

V tejto štúdii sa pokúsime pozrieť na korupčné riziká v našej najvyššej futbalovej lige cez makro dáta – strelené góly, udelené karty či góly po penaltách, ako aj ich načasovanie. Porovnali sme čísla za šesť ostatných sezón za deväť európskych futbalových krajín – Anglicko, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko, Rusko, Česko a Slovensko (vyberali sme podľa kvality líg, porovnateľnosti so Slovenskom i podľa dostupnosti kvalitných čísel).

Čo nám analýza dát ukázala?

1. V slovenskej futbalovej lige padá veľmi málo gólov – už tretí rok najmenej zo všetkých skúmaných krajín. Priemer len mierne nad dva góly na zápas znamená, že jeden strelený gól v zápase často garantuje bod. Z toho vyplýva aj väčší tlak na rozhodcu  - na ovplyvnenie zápasu stačí aj jedna (vedomá či nevedomá) väčšia chyba rozhodcu. Z pohľadu korupčného rizika nekalého ovplyvňovania zápasov to znamená, že u nás je to relatívne ľahšie ako v ligách, kde padá viac gólov.

2.  V udeľovaní kariet a penált na zápas sme v miernom podpriemere (vedú Taliani, Španieli a Rusi), ale minulý rok žlté i červené karty vyskočili na naše 6-ročné maximá (viac červených kariet udelili v minulej sezóne len v Španielsku). Pri veľmi nízkom počte strelených gólov tak mali naši rozhodcovia vyšší vplyv na výsledok než inde. Inak povedané,  u nás už jedno vážne rozhodcovské rozhodnutie (červená karta, penalta či ne/uznanie gólu) má väčší dopad na výsledok ako v iných futbalových ligách.

3. Vážne verdikty rozhodcov padajú nadpriemerne v prospech domácich. Z deviatich skúmaných líg patrí slovenská spolu s českou a holandskou ligou k tým, kde ide proti hosťom najvyšší podiel červených kariet i penált.

Minulý rok dostali v Corgoň lige hostia 72% zo všetkých udelených kariet, a 70% penált bolo premenených proti nim (k dispozícii v dátach nemáme počet odpískaných, ale len premenených penált) . V ostatných ligách bol priemer pre oba indikátory zhruba 62 až 64%.

Neprekvapí, že slovenská liga produkuje najvyšší pomer gólov v prospech domácich. Kým u nás v zápase 61% gólov strelia domáci, v ostatných skúmaných ligách je to v priemere 58%. Podobne je Slovensko v čele  rebríčka poradia líg podľa podielu zápasov, v ktorých domáci zvíťazia či aspoň remizujú (dlhodobo je takých 76% zápasov) .

Navyše, pomer gólov i penált v prospech domácich je výraznejší v posledných minútach zápasu. Tri zo štyroch premenených penált sa po 80.minúte zápase ide so siete  hostí (v Čechách je to dokonca 80%), kým v západných ligách je to v priemere len 64%. Slovensko je ligou s najvyšším počtom gólov, ktoré dajú domáci po 80.tej minúte (64% gólov verzus 57% v ostatných ôsmich ligách). V červených kartách proti hosťom v posledných desiatich minútach (plus v predĺžení) zápasu sme dlhodobo druhí najštedrejší po Nemcoch. Za celú minulú sezónu padlo z penált odpískaných od 80. minúty zápasu päť gólov  – všetky do siete hostí.

4. Dominantné kluby slovenskej ligy z posledných šiestich sezón – Slovan a Žilina – majú nadpriemerne priaznivé verdikty rozhodcov v porovnaní so šampiónmi iných líg. Ich súperi v zápasoch dostávajú od rozhodcov viac červených kariet než súperi top-favoritov v iných súťažiach. K nadpriemeru patrí Slovan aj v góloch z penált (a celkovo druhý je v tomto indikátore aj bývalý Kmotríkov klub Artmedia, hoci má v lige menej odohratých zápasov). Mohlo by to byť odrazom slabej konkurencie v lige, no taký Real či Barcelona sú vo výsledkoch ešte dominantnejší a pritom nemajú takú prevahu v červených kartách či penaltách.

Za ostatných šesť sezón rozhodcovia ukázali v domácich zápasoch Žiliny 13 červených kariet – všetky proti súperom. Slovan je zase v porovnaní s top európskymi klubmi rekordérom v zápasoch vonku – dve z troch udelených červených kariet v týchto zápasoch dostávajú domáci.

5. Rozdiely medzi rozhodcami sú výrazné, ale vzhľadom na vysokú rôznorodosť zápasov, ktoré rozhodovali, aj ťažko porovnateľné. Napríklad Jozef Pavlík sú s Roman Matúšom rozhodcami, ktorí dali relatívne najmenej červených kariet domácim, takmer trikrát menej než je priemer. Ale z dát nie je možné zistiť,  čo je za tým – spôsob hry súperov v nimi rozhodovaných zápasoch, podľahnutie atmosfére zápasu alebo nebodaj niečo nekalé. J.Pavlík napríklad za rovnaké obdobie odpískal dve z troch penált v prospech hostí, čo nepotvrdzuje náklonnosť domácim.  Naopak R. Matúš okrem červených kariet pískal proti hosťom nadpriemerne aj penalty –  štyri z piatich premenených v zápase patrili domácim. Počet zápasov u rozhodcov je príliš malý na to, aby sa z nich dali robiť vážne závery o kvalite rozhodovania.

Tabuľka. Verdikty slovenských rozhodcov, kumulatívne od sezóny 2006/7

Zdroj: Transparency International Slovensko Poznámka: D – primalá vzorka, menej ako 5 kariet/penált

6. Porovnanie skutočných výsledkov zápasov s predikciami podľa kurzov (použili sme predikcie bet365.com) nenaznačuje rozdiel v prekvapeniach u nás oproti iným európskym ligám. Najvyššie rozdiely oproti kurzom vykazuje nemecká Bundesliga a česká Gambrinus liga, najmenšie holandská Eredivisie. Z tímov majú dlhodobo najväčšie odchýlky od kurzov Senica a Nitra, najmenšie Žilina. Z rozhodcov viedli zápasy v priemere s najprekvapivejšími výsledkami Richard Trutz a Vladimír Hracho, naopak zápasom s najpravdepodobnejšími výsledkami rozhodoval Vladimír Vnuk. Rozdiely medzi tímami či rozhodcami však naozaj nie sú veľké pre jednoznačné závery.

Kamery, kontroly, verejné analýzy

Čo z toho vyplýva? Lige i zníženiu tlaku na rozhodcov by prospelo viac gólov, ale vzhľadom na jednotné pravidlá (napr. počtu hráčov, veľkosti lopty či brán) tu priestor na zmeny nebude. Pomôcť rozhodcom by mohli videokamery. Problémom je ich cena, ale minimálne by sme sa mohli snažiť stať sa  čo najskôr pilotnou krajinou na ich skúšanie vo veľkom.

Väčší pozor by si delegáti mali dávať na verdikty rozhodcov smerom k domácim. Podobne viac analyzovať, prípadne angažovať zahraničných arbitrov, na zápasy Slovana a Žiliny. A v neposlednom rade by mohol futbalový zväz pravidelne zbierať a vyhodnocovať údaje o verdiktoch rozhodcov v štýle tohto článku. Keď sme si údaje za šesť rokov slovenskej ligy od zväzu pýtali, odpovedali nám, že ich veru ani nemajú.

Gabriel Šípoš

PS Za veľkú pomoc so štatistickými podkladmi pre článok ďakujem Matejovi Tunegovi. Všetky spomínané dáta si môžete v tabuľkovej forme stiahnuť. Pôvodné dáta sme čerpali zo stránky eurofotbal.cz.

PPS Ak sa Vám článok páčil, prípadne ak chcete od nás vidieť podobnú analýzu aj pre hokejovú ligu, podporte Transparency International aj finančne cez portál ďakujeme.sk. Nezaberie vám to viac ako minútu času.

Týždenník Trend v rámci každoročne organizovanej  konferencie TOP Management 2012 (6. november 2012) zaradil aj blok nazvaný „Etika a právo v biznise“.  Predovšetkým je potrebné oceniť snahu vydavateľa o otváranie témy, ktorá sa tak často v podnikateľských kruhoch nediskutuje. Na druhej strane prezentované názory niektorých rečníkov a diskutujúcich potvrdili záver, že súkromný sektor túto problematiku zatiaľ nepozná a preto ani nevie navrhovať  racionálne riešenia. Nepochybne ani odsekávanie rúk, ani detektory lži a myslím, že ani zmena volebného systému nie sú tým riešením, ktoré prispejú k stabilnému a udržateľnému hospodárskemu rastu podnikateľských subjektov a aj celej spoločnosti.

Podnikatelia často oprávnene kritizujú verejný sektor za nekvalitné služby, nezmyselnú byrokraciu a nepredvídateľné rozhodnutia. Ale aj súkromný sektor významne vplýva na rozvoj spoločnosti, a to pozitívne v podobe odstraňovania chudoby, zabezpečovania širšieho prístupu k vzdelaniu, podpory znevýhodnených skupín, tvorby nových myšlienok a inovácii alebo ochrany životného prostredia.  Prínos však môže byť aj negatívny a zabezpečovať obohacovanie jednotlivcov, nadmerne využívanie životného prostredia, brzdenie inovácií, destabilizovanie spoločnosti a podpora korupcie a v konečnom dôsledku podkopávanie vlastnej existencie.

Ako sú na tom preto slovenskí podnikatelia a aké prístupy volia  pri riešení podvodov, ktoré sa dotýkajú ich činnosti?

Podľa prieskumu PWC: Global Economic Crime Survey 2011 (3,877 respondentov zo 78 krajín) indikovalo na Slovensku  v ostatných 12 mesiacoch podvody v súkromných spoločnostiach 21% respondentov, pričom išlo o pokles o 8% od roku 2009. Celosvetový priemer pritom vychádza 34 % respondentov a nárast o 13% od roku 2009. Možné vysvetlenie tohto zdanlivo pozitívneho výsledku je v nízkej miere odhaľovania podvodov na Slovensku. Až 49 % respondenotov zo Slovenska neuskutočňuje hodnotenie rizika podvodov (fraud risk assesment) a z nich 70 % nevie , čo daná oblasť zahŕňa a prečo ju nevykonávajú.

Iná spoločnosť vo svojom výskume Surveilligence: Prieskum o výskyte podvodov v Českej republike a na Slovensku 2011 (125 organizácií, z toho 81 so sídlom na území Českej republiky a 44 na Slovensku) uvádza, že až polovica respondentov v Českej republike a dve pätiny v Slovenskej republike sa v ostatných dvoch rokoch stretli s podvodmi vo svojej firme. Dve tretiny respondentov v Českej republike a Slovenskej republike uviedli finančné straty ako najčastejší dôsledok podvodov. Ich výška sa pohybovala v od 10 tisíc euro do 50 tisíc euro. Najčastejším páchateľom podvodov bol radový zamestnanec.

Pohľad verejnosti na súkromný sektor tiež nie je povzbudivý, viac ako polovica respondentov vníma súkromné firmy ako skorumpované.

Ako na túto nelichotivú situáciu, ktorá prináša finančné straty v podnikaní a zlé vnímanie u zvyšku spoločnosti reaguje súkromný sektor? Na tomto mieste nebudeme riešiť zapájanie sa alebo nezapájanie podnikateľov do tvorby legislatívy a rozhodnutí verejnej moci a ani aktivity, kde marketingový účel zohráva prevažujúcu rolu. Zúžime si pohľad iba na tú časť, kde môžu podnikatelia spraviť niečo pre seba.

Podľa Surveilligence 2011 v Česku i na Slovensku sa využívajú k prevencii podvodov najmä nástroje na pasívne zamedzovanie podvodom (smernice a postupy, interné kontroly proti podvodom, monitorovanie zamestnancov a opatrenia v oblasti IT). Vzdelávanie manažmentu a zamestnancov v oblasti podvodov, ktoré je jedným z najdôležitejších prvkov programu prevencie a ktoré umožní v budúcnosti organizáciám odhaľovať a zamedzovať podvodom, sa využíva minimálne.

Ako sa najčastejšie odhaľujú podvody? Predovšetkým za pomoci systém chráneného oznamovania – whistleblowingu.

Zdroj: Surveilligence 2011

Pokiaľ ide o využívanie najúčinnejšieho nástroja na odhaľovanie podvodov – chráneného oznamovania – whistleblowingu  údaje Transparency International: Putting Corruption Out of Busines 2012 (30 000 respondentov z 30 krajín) hovoria, že iba 10 % respondentov v Českej republike a 11% v Maďarsku má takýto systém vybudovaný. Slovensko bude na tom  podobne a teda najúčinnejší nástroj na odhaľovanie podvodov podnikatelia nevyužívajú. Tieto výsledky nie sú v rozpore s vyššie uvedeným prieskumom Surveilligence 2011, nakoľko ten zahŕňa menšiu vzorku, zohľadňuje odhalené podvody a pravdepodobne sa ho zúčastnili podnikatelia, ktorí problematiku odhaľovania podvodov reflektujú.

Možno preto konštatovať, že podnikatelia nedostatočne využívajú nástroje proti podvodom, ktoré im spôsobujú finančné straty. Existuje preto veľký priestor pre zlepšenia a inovácie  práve v tejto oblasti. Korupcia vo verejnom sektore je ovplyvnená aj dopytom zo strany súkromného sektora. Preto by mali podnikatelia zotrvať na kritike a výzvach na zlepšenie verejného sektora a pridať k nim aj konkrétne opatrenia proti podvodom pri svojej podnikateľskej činnosti. Tým, že pomôžu podnikatelia  sebe, prispejú aj k celkovému zlepšeniu stavu spoločnosti.

Pavel Nechala

„Keď sa o tendri dozviem až z vestníka verejného obstarávania, nemá už ani zmysel podávať ponuku,“ hovorí mi nad šálkou kávy jeden z hŕstky dodávateľov CT-éčiek na Slovensku. „Takmer všetky súťaže sú na niekoho našité. Keď si prečítam kritériá obstarávania, väčšinou hneď viem, na koho.“

Súhlasil, že sa so mnou stretne na terase kaviarne s výhľadom na Bratislavu, lebo ako hovorí, bol by rád, keby zdravotnícky trh fungoval normálne: nemocnica by vyhlásila tender, do ktorého by sa mohli prihlásiť všetci dodávatelia, a vyhral by ten s najvýhodnejšou ponukou. Dnes to podľa jeho slov funguje inak, z rôznych príčin.

Podľa neho riaditelia či lekári, ktorí píšu kritéria tendrov často sami, nie sú odborníkmi a pri špecifikovaní požiadaviek nemocnice si preto často nechajú poradiť dodávateľom. Ide o úzky okruh ľudí, a tak  sa všetci navzájom poznajú. Tiež platí, že sú lekári navyknutí na určitú značku, chcú sa uistiť, že s ňou budú môcť pracovať aj naďalej a zodpovedajúco nastavia požiadavky obstarávania. Keďže prístroje často financuje ministerstvo zdravotníctva, to, že sa obstarávanie bez súťaže môže výrazne predražiť, nemusí lekárov ani riaditeľov štátnych nemocníc zaujímať. Inokedy  sa zas dodávateľ jednoducho dohodne s niekým skorumpovaným v nemocnici, kto na tom zarobí. „Do súťaže niekedy chodíme, aj keď nemáme šancu na úspech,“ hovorí dodávateľ. „Potom podávame námietky proti diskriminačným kritériám na Úrad pre verejné obstarávanie. Obstarávateľ dve námietky uzná, ale tretiu zamietne, lehota pre námietky uplynie a nemocnica diskriminačné obstarávanie ustojí.“

Desiatky miliónov EUR a minimálna súťaž 

CT alebo počítačový tomograf (z anglického computed tomography) je prístroj určený na zobrazovanie vnútorných orgánov pomocou röntgenových snímok. Je dnes bežným diagnostickým prístrojom. Aspoň jeden má u nás takmer každá nemocnica. To však neznamená, že sú lacnou záležitosťou. Dodávateľ mi hovorí, že nemocnica by dnes mohla CT-éčko s bežným vybavením kúpiť od 300-tisíc EUR za najnižšiu kategóriu po 1,4 milióna EUR za to najkvalitnejšie na trhu. Slovenské nemocnice však väčšinou nakupujú drahšie. Za ostatných päť rokov za štátne peniaze nakúpili zhruba 30 CT-éčiek.  Na základe infozákona sme získali dokumentáciou o nákupoch 27 prístrojov v celkovej hodnote viac ako 20 miliónov EUR.

Tabuľka: Prehľad obstarávaní CT-éčiek slovenskými nemocnicami od roku 2007, pre cenové porovnanie sú uvedené i dve české obstarávania

*Žilinský samosprávny kraj nakúpil 2 CT, uvedená cena je za jeden prístroj.

**Košický samosprávny kraj nakúpil 4 CT, uvedená cena je za jeden prístroj.

Pozn.: Príčiny rozdielov v cenách môžu byť rôzne. Cena CT-éčka rastie s počtom obrázkov, ktoré vie zosnímať, naopak výrazne poklesli ceny s časom. I ceny dvoch rovnakých prístrojov zakúpených v tom istom roku sa môžu líšiť z objektívnych príčin, v závislosti od príslušenstva (napr. software), realizovaných stavebných úprav či dĺžky záručného servisu.

Zdroj: údaje poskytnuté nemocnicami, tender.sme.sk

Prvý pohľad na čísla ukazuje, že o dodávku takých luktratívnych prístrojov sa málo súťaží. Do súťaží o 17 z 27 nakupovaných CT-čiek, čo sú takmer dve tretiny tendrov, sa prihlásila iba jediná firma. Pritom dodávateľov na Slovensku je hneď niekoľko. Dvadsaťpäť z 26 obstaraných prístrojov bolo jednej zo štyroch veľkých značiek: Philips, Toshiba, General Electrics a Siemens. Gigant Siemens má na Slovensku vlastné zastúpenie, ostatné tri značky nemocniciam dodávajú slovenskí zástupcovia. CT-éčka od Philipsu nemocniciam ponúka firma S&T Slovakia, prístroje Toshiba predáva Audioscan a General Electrics firma Intes Poprad.

Nie je dôvod prečo nesúťažiť

Prečo nečelia dodávatelia v tendroch takmer žiadnej konkurencii? „V niektorých prípadoch ide o unikátnosť technológie“, hovorí rádiológ – expert na zobrazovacie technológie ako CT-éčka, ktorý si neželal byť menovaný. Spomína špičkové prístroje ako CT Dual Source od Siemensu, ktoré podľa jeho slov umožňujú výnimočné presné zobrazenie, potrebné napríklad v detskej kardiológii a nemajú u ostatných výrobcov konkurenciu. Rádiológ však jedným dychom dodáva, že vo väčšine nemocníc nie je dôvod nesúťažiť, ale tendre sú často vopred nachystané pre vybranú firmu. Medzi desiatkami technických parametrov sa nájdu jeden či dva, ktoré splní iba jeden dodávateľ.

Chladenie vodou

Takým parametrom je napríklad chladenie vodou, ktoré pre svoje CT-éčka v roku 2010 požadovali Fakultná nemocnica Trenčín a Fakultná nemocnica Bratislava. Pri vyšetrení sa prístroj zahrieva a je potrebné ho chladiť. Chladí sa vodou alebo vzduchom. Pri chladení vodou prístroj zahreje vodu, ktorá je odvádzaná do samostatnej špeciálnej miestnosti, kde sa voda chladí. Chladenie vzduchom prebieha priamo v prístroji, v miestnosti kde sa vyšetruje, a je hlučnejšie. Je to dôvod zvoliť chladenie vodou ako požadovaný technický parameter? „Je to hlúposť,“ hovorí rádiológ. Chladenie vodou a vzduchom sú podľa jeho slov porovnateľné alternatívy. Pre nemocnicu, ktorá sa snaží obstarávať hospodárne, by preto chladenie nemalo byť podmienkou. Obstarávania trenčianskej i bratislavskej nemocnice preto vzbudzujú podozrenie, že neobstarávali hospodárne, ani o to nemali záujem. Obe nemocnice dostali jedinú ponuku. Vzduchom chladí General Electrics, Toshiba a Philips. Vodou chladí výlučne Siemens. Bratislavská nemocnica prístroj Siemens Somatom Definition AS kúpila za 1,39 mil. EUR, trenčianska ten istý za 1,97 mil. EUR. O rok skôr česká Fakultní nemocnice Ostrava kúpila rovnaký prístroj za 1 milión EUR, čiže za polovicu trenčianskej ceny. Tendre sa líšili mierou obstaraného príslušenstva. Na otázku, či príslušenstvo môže navýšiť cenu CT-éčka o 100 %, mi vedúci komunikácie Siemensu Tomáš Kráľ povedal, že si to vie predstaviť.

Rýchlosť rekonštrukcie obrázkov

Problematickým parametrom, ktorý môže firme vopred zaručiť víťazstvo v tendri, je aj rýchlosť rekonštrukcie zosnímaných obrázkov z vyšetrenia do uceleného obrazu (v tzv. matici 512 x 512). Mnohé nemocnice pri obstarávaní buď špecifikujú iba minimálnu požadovanú rýchlosť rekonštrukcie obrázkov alebo sa jej nevenujú vôbec. Pre Nemocnicu s poliklinikou v Dunajskej Strede bolo však v obstarávaní na jar 2012 dôležité, aby bola rýchlosť rekonštrukcie presne šestnásť obrázkov za sekundu. Nemocnica tiež zadala maximálny rozmer veľkého ohniska RTG lampy ako 0,95 mm.

Odborník na rádiológiu hovorí, že požadovať presnú rýchlosť rekonštrukcie   či obmedzovať veľkosť RTG lampy z medicínskeho hľadiska nemá opodstatnenie. Z britského porovnania trhu CT-čiek vyplýva, že prísne kritéria tendra by vyradili troch zo štyroch svetových výrobcov prístrojov.

Tak sa aj stalo. V Dunajskej Strede kúpili CT-éčko General Electrics Optima 660 od Intesu Poprad za 766 tisíc EUR, jedinej firmy, ktorá podľa našich informácií prístroj s požadovanými parametrami bola schopná dodať.

Obr.: Najkvalitnejšie CT-éčka štyroch hlavných dodávateľov slovenských nemocníc v roku 2009

Zdroj: ImPACT: Purchasing a cardiac CT scanner: What the radiologist needs to know

Pomohla by súťaž?

Keď o zákazku súťaží viac firiem, z ktorých si žiadna nie je istá výsledkom, sú motivované ponúknuť nemocnici nižšiu cenu, aby zvýšili šancu, že zákazku získajú. Fungujúca súťaž preto tlačí ceny nadol a vedie k úsporám financií, ktoré môžu byť použité na iné účely. Napríklad skvalitňovanie zdravotnej starostlivosti pri zachovaní rovnakej úrovne výdavkov. V Transparency sme spolu s inštitútom INEKO v auguste vypočítali, že keby vo všetkých nemocničných tendroch súťažili aspoň dvaja uchádzači, úspory by dosiahli až 21 %, alebo 36 miliónov EUR ročne. Čo je extra CT-éčko pre každú štátnu slovenskú nemocnicu.

Ani súťaž však nie je všeliekom. Naznačuje to doteraz neukončený tender troch firiem o zákazku na dodanie CT v piešťanskej Nemocnici Alexandra Wintera. V elektronickej aukcii prehrali firmy S&T a Audioscan, ktoré ponúkli CT-éčka za 757 tisíc a 635 tisíc EUR. Zvíťazil Siemens s ponukou za 846 tisíc EUR, teda o viac ako 200 tisíc eur vyššou než bola najnižšia ponuka. Podľa konkurencie Siemensu všetky firmy ponúkli do súťaže porovnateľné prístroje. Všetky vedia naraz zosnímať z tela pacienta 128 obrázkov. Údaj 128 obrázkov, ktorý je pre tieto prístroje štandardnou charakteristikou, Audioscan a S&T aj uviedli vo svojich ponukách. Siemens uviedol údaj 384 obrázkov (3×128). Podľa rádiologičky, pracujúcej s CT-éčkami v slovenskej nemocnici, ktorá si však tiež neželala byť menovaná, neexistuje prístroj, ktorý by vedel zosnímať 384 obrázkov naraz, za jednu rotáciu lampy. Získať 384 obrázkov je možné iba neskorším dopracovaním.

Siemens súhlasí, tvrdí však, že konkurencia také kvalitné prístroje pri ponúkanej cene nevie dodať.  Tá však hovorí, že pri tom istom prístroji mohli uviesť hoc i 400 obrázkov. Považovali by to však za zavádzajúce a nečestné. Štandardom je totiž uvádzať počet zosnímaných obrázkov za jednu rotáciu lampy. Siemens uviedol obrázkov 384. Získal tým v elektronickej aukcii body,  kvôli ktorým zvíťazil v tendri  napriek najdrahšej ponuke. Riaditeľ nemocnice Róbert Mamrilla povedal, že „uchádzači  sa  vo  svojich  ponukách  sami rozhodovali  aký  prístroj   s akou   kvalitou  a  parametrami  verejnému  obstarávateľovi  ponúknu.“

Drahý servis

Zvláštne sa súťažilo aj v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK), ktorý kupoval CT-éčka pre nemocnice v Čadci v máji 2011 a v Trstenej a Liptovskom Mikuláši v decembri 2011. V Čadci obstarali CT-prístroj rokovacím konaním bez zverejnenia (najmenej transparentný postup nákupu, kde sa rokuje s vopred vybratým dodávateľom), ako príčinu uviedli časovú tieseň. Nemocnica získala rovnaké CT ako v Dunajskej Strede, tiež od Intesu Poprad. Zaplatila 894 tisíc EUR, čiže o 128 tisíc viac ako Dunajská Streda. Čadca však v cene získala aj 5-ročný pozáručný servis, čiže oproti Dunajskej Strede v skutočnosti môže ušetriť od 300 až do 800 tisíc EUR (podľa viacerých zdrojov sa ceny kompletného pozáručného servisu na rok pohybujú vo výške od 5 do 10 % ceny prístroja).

V dobe pridelenia zákazky v Čadci firme Intes Poprad však bola už Žilinským krajom ohlásená súťaž na nákup ďalších dvoch CT, pre Liptovský Mikuláš a Trstenú. Súťaž prebehla prostredníctvom elektronickej aukcie – a do tretice zvíťazil Intes. CT-éčka ponúkol v rekordne nízkej cene 329 tisíc EUR za kus. Súťažilo sa však opäť aj o pozáručný servis, za jeho cenu firmy v aukcii dostali osobitné body. Výsledná cena prístroja i so servisom dosiahla 947 tisíc, čiže o približne 50 tisíc EUR za kus viac ako zaplatila nemocnica v Čadci. Žilinský kraj rozdiely vysvetľuje rôznymi nákladmi na stavebné úpravy.

Zvláštne sú však predovšetkým ceny konkurencie. Siemens ponúkol Žilinskému kraju CT-éčko v cene 603 tisíc EUR za kus. Cenu ročného pozáručného servisu stanovil na 0,008 EUR. Celkom by teda Žilinský kraj Siemensu zaplatil 603 tisíc EUR a 4 centy. Intes dostane o polovicu viac, vyhral preto, že cenu rozložil medzi prístroj a servis a tak získal viac bodov v e-aukcii. Konkurencia hovorí, že nemôžu takto „čarovať s cenami,“ resp. „dupmovať“ cenu prístroja a naopak navýšiť cenu servisu. Takéto rozdelenie ceny je neštandardné a nevedeli by ho vysvetliť výrobcovi svojich prístrojov. Keby ŽSK cenu nerozdelil, ušetril by takmer 350 tisíc na každom z dvoch CT.

Žilinský kraj trvá na tom, že zaradením pozáručného servisu do súťaže na rozdiel od iných zohľadnil životný cyklus prístroja a nakúpil výhodne. Nižšia ponuka Siemensu kraj nemrzí, podľa slov predstaviteľa ŽSK totiž nebola realistická.

Sprostredkovať obchod

Zaujímavým fenoménom medzi dodávateľmi CT-éčiek sú sprostredkovateľské firmy, ktoré v podstate kúpia prístroj od oficiálneho dovozcu a potom ho s maržou predajú ďalej nemocnici. Zvláštne partnerstvo Siemensu a dunajskostredskej firmy Ad Rem, ktoré prekvitalo v rokoch 2007-2010, popísal už Gabriel Beer v týždenníku Trend. Majiteľ Ad Remu vtedy tvrdil, že jeho vklad do spoločného biznisu je „možno o inom prístupe k ľuďom.“

Siemens vysvetľuje, že príčinou spolupráce so sprostredkovateľskými firmami pri dodávkach CT-éčiek je, že tie vedia pre Siemens znížiť mieru rizika plynúcu z obstarávania. „Ste oslovení partnerom, ktorý má záujem dodať nemocnici prístroj,“ povedal mi vedúci komunikácie Siemensu. Do posledných troch CT tendrov za ostatný rok (v Dunajskej Strede, Žiline a Piešťanoch) sa však Siemens už zapojil bez sprostredkovateľa. V prvých dvoch neuspel, tretí doposiaľ nebol uzatvorený.

Podobne ako Ad Rem bola v roku 2009 firma Med Leader, sprostredkovateľom pri nákupe CT-éčka Aquilion ONE od Toshiby Národným ústavom srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). Vklad Med Leadera do tohto obchodu a suma, ktorú za svoju úlohu získal zo štátnych peňazí vzbudzuje zásadné otázky: NÚSCH za CT totiž zaplatil 2,88 milióna EUR. V tom istom roku Toshibu Aquilion ONE kúpila i česká Pardubická krajská nemocnice. Pardubická nakupovala bez sprostredkovateľa, priamo od zástupcu Toshiby v ČR, českého Audioscanu. Zaplatila 1,42 milióna EUR. Za rozdiel v cenách mohol NÚSCH kúpiť ďalšie CT-éčko. Alebo, pri hrubej mzde 1500 EUR, zaplatiť na rok 60 lekárov. Mimochodom, vlastníkom firmy Med Leader bol v čase nákupu dnešný riaditeľ Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Juraj Frajt.

V roku 2010 dodal Medleader aj spomínané CT-éčko za 1,97 milióna EUR Fakultnej nemocnici Trenčín. Tento raz Medleader sprostredkoval obchod so Siemensom. Ten istý prístroj od Siemensu v tom istom roku Fakultnej nemocnici v Bratislave dodal opäť Ad Rem, za 1,39 mil. EUR. Pre pripomenutie, o rok skôr česká Fakultní nemocnice Ostrava kúpila rovnaký prístroj za 1 milión EUR, čiže za polovicu trenčianskej ceny.

Čo s tým?

Diskriminačné parametre, žiadna súťaž či zle nastavené kritériá elektronických súťaží ukazujú, že nemocnice buď nemajú silnú motiváciu správať sa hospodárne, nevedia ako na to, alebo podliehajú korupcii.

Motivovať nemocnice k hospodárnym nákupom by mali ich zriaďovatelia, teda aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré na nákupy často i priamo poskytuje financie. MZ SR by mohlo pri všetkých CT-éčkách obstaraných verejnými nemocnicami zverejniť na jednom mieste prehľad cien za CT-prístroje v jednotlivých kategóriách spolu s cenami softvéru a ďalších bežných položiek ako stavebné úpravy, montáž či zaškolenie zamestnancov. Pri známych cenách by nemocnice ťažšie vysvetľovali aj občanom, prečo nakúpili o niekoľko stotisíc EUR drahšie ako vo vedľajšom meste.

Pomohlo by aj zdieľanie a zverejňovanie najlepších skúseností nemocníc so stanovovaním technických požiadaviek obstarávaní, ale aj kritérií elektronických súťaží. Vzorom môže byť britské zdravotníctvo. Britská vláda pre zdravotníckych obstarávateľov nechala vypracovať napríklad Buyers’ guide – návod, ako nakupovať CT-éčka.  Súčasťou sú odporúčania, ako nastavovať technické parametre či prehľad prístrojov na trhu. Britská vláda tiež upozorňuje, že pri nákupoch treba dbať na celý životný cyklus prístroja, ideálne zaradiť napríklad pozáručný servis či demontáž a odvoz prístroja po vypršaní jeho životnosti. Tento postup slovenské nemocnice pri nákupoch CT-éčiek takmer nepoužívajú.

Britská vláda však nemocnice tiež nabáda, aby pred nákupom vykonali analýzu návratnosti prístroja. Z takéhoto postupu by zrejme mohlo benefitovať aj slovenské zdravotníctvo. Dvaja z troch dodávateľov CT-éčiek, s ktorými som sa rozprávala, mi povedali, že prístroje mnohých nemocníc sú nielen nevyťažené pre nízky počet pacientov. Tvrdia, že nemocniciam dodávajú prístroje, pre ktoré nie je k dispozícii dostatočne kvalifikovaný personál. Nemocnice by si často vystačili s CT-éčkami o triedu či dve nižšími a o státisíce EUR lacnejšími.

„Prečo sa do súťaže uchádzači neprihlásia, to za nich ministerstvo zdravotníctva nemôže komentovať. Ktokoľvek chce, môže sa na tendri zúčastniť,“ povedala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva pre PLUS 7 dní po našej augustovej analýze. Príklady z Británie ale dokazujú, že ministerstvo pre lepšie nákupy nemocníc môže urobiť viac. Najmä keď miliónové nákupy CT-éčiek predstavujú iba zlomok zdravotníckych obstarávaní.

Zuzana Dančíková (dancikova@transparency.sk)

Tento článok vznikol v rámci projektu Monitoring transparentnosti v sektore zdravotníctva, realizovaného v spolupráci s inštitútom INEKO.

Do nadchádzajúcich prezidentských volieb sa začínajú prihlasovať kandidáti, vychádzajú k nim stále pravidelnejšie aj prieskumy preferencií. Kandidáti začínajú zháňať na kampaň peniaze a plánovať výdavky. Podobne ako je to parlamentných voľbách, aj v tých prezidentských kandidáti nahlasujú svoje príjmy a výdavky podľa zákona Ministerstvu financií. Kým výkazy strán Ministerstvo zverejňuje  na svojej webovej stránke, tie od prezidentských kandidátov na webe vôbec neuvádza. Čo je škoda, veď občania majú právo na aktívne zverejňované informácie, kto platil hlave štátu kampaň, a kam z nej šli výdavky. Znalosť pôvodu peňazí nám predsa pomáha sledovať, či prezident v úrade náhodou neobhajuje viac  záujmy svojich sponzorov ako svojich občanov.

Keď sme si pred mesiacom a pol cez infozákon od Ministerstva financií zažiadali dokumenty z ostatných dvoch prezidentských volieb v skenovanej podobe, opakovane sme neuspeli. Pritom ministerstvo ich v papierovej podobe má a na robenie kópii má aj verejný cenník. Tu je naša listová výmena:

Keďže ministerstvo financií nechcelo uznať zmysel zverejnenia dokumentácie o politickej súťaži o post najvyššieho ústavného činiteľa, dokumentáciu sme naskenovali sami. V pondelok k nám prišla pracovníčka ministerstva s listinami a u nás osobne čakala, kým si dokumenty pozrieme a naskenujeme. Za dve hodiny sme stihli naskenovať všetky výkazy z volieb z rok 2009 (oznámenia kandidátov o darcoch a výdavkoch plus všetky reporty médií, kde reklama prebehla) a komplet oznámenia kandidátov za rok 2004 – pozrite si dokumenty na stránke Transparency.

Čo všetko o kandidátoch nevieme

Zbežný pohľad na  získanú dokumentáciu ukazuje, že vykazovanie financovania kampaní prezidentských kandidátov je naozaj slabo regulované. Výkazy nemajú jednotnú štruktúru a zákon spomína povinnosť zverejniť len celkovú sumu, nie podrobný rozpis položiek.

Kým František Mikloško poslal podrobné delenie výdavkov spolu s uhradenými faktúrami, Ivan Gašparovič uviedol len celkovú minutú sumu so všeobecným popisom výdavkov. Iveta Radičová zase uvádza výdavky do inzercie v tlači za 65 tisíc eur, no ministerstvo má od tlače jediný doklad (vydavateľ Plus 1 deň a Plus 7 dní) za 17 tisíc s DPH.  Kam šlo ďalších 48 tisíc eur sa verejnosť z výkazov nedozvie.

Pri publikovaní darcov musia kandidáti podľa zákona zverejniť mená fyzických osôb s darom vyšším ako 331 eur a firiem od 3319 eur. Transparentnosti volieb by pomohlo úplné zrušenie takýchto limitov. Napríklad 68 tisíc eur z kampane súčasného prezidenta spred 3 rokov zaplatili podľa jeho výkazov súkromné osoby a firmy. Podľa dokumentov Gašparoviča ale všetky príspevky boli zhodou okolností pod limitom. Verejnosť tak vôbec nič nevie o  platiteľoch viac ako štvrtiny nákladov na Gašparovičovu kampaň.

Voľbám prezidenta by prospelo sprísnenie zákona aj v ďalších bodoch. Darcovia sa povinne vykazujú až po voľbách, nie priebežne, čo znamená, že občania nevedia pred samotnými voľbami, kto kandidátov financuje, pokiaľ to sami dobrovoľne neoznámia. Existujúci 15-dňový limit na voľby je prikrátky a v praxi aj tak nevymáhateľný. Podobne ako pri všetkých ostatných voľbách chýba nezávislá a dôsledná kontrola pravdivosti poskytovaných údajov. A samozrejme, návrh novely by nemal zabudnúť  v zákone výslovne prikázať  centrálne zverejňovanie všetkých výkazov na internete.

Gabriel Šípoš

Mnohé mestá začali v ostatných mesiacoch zverejňovať zoznamy psov, ktoré ich majitelia prihlásili a zároveň za nich platia príslušné poplatky.  Podľa odhadov je registrovaný len každý tretí až druhý pes, čo pre väčšie samosprávy znamená únik desiatok tisíc eur ročne.  Publikovaním prihlásených psov mestá dúfajú, že zvýšia tlak na majiteľov, ktorí držia svojich psov načierno.  Prvé skúsenosti ukazujú, že to môže byť úspešná stratégia.

Prečo by to malo fungovať? Keďže osobná kontrola policajtmi je veľmi prácna a nákladná, mestá zapájajú do kontroly vlastných občanov.  Ľudia totiž veľmi dobre vedia (a vidia), či ich blízki susedia nejakých psov majú. Zoznamy legálnych psov na webe umožňujú ľahko si overiť, či sa aj za toho psa “od susedov” odvádzajú poplatky. Motiváciu nahlasovať psov zvyšujú reálne dopady, ktoré psičkári na svoje okolie majú – zvýšený hluk, nie vždy odprataný trus či občasný pocit strachu pri neželanom stretnutí s väčšími plemenami.

Sto spôsobov, ako zverejňovať zoznamy

V Transparency sa už dlhšie snažíme úradom vysvetľovať, že nie je zverejňovanie ako zverejňovanie. Aj preto napríklad stále robíme rebríček samospráv podľa kvality publikovania ich zmlúv. Informácie môžu byť násobne užitočnejšie, ak v nich viete vyhľadávať, ak ich viete triediť, zdieľať do iných formátov, sčítavať či vytvárať z nich nové štatistiky.

Pri pohľade na doteraz zverejňované zoznamy psov vidno veľké rozdiely v ich kvalite a užitočnosti (na druhej strane nezabúdajme, že všetko nižšie uvedené je lepšie, ako keď sa zoznamy vôbec nezverejňujú, čo je príklad mnohých samospráv). Tu je teda naša kategorizácia od najmenej po najviac užitočné spôsoby zverejňovania:

1. Pdf dokument, nekompletné dáta

Tento príklad zo Svidníka pomáha určiť, že nejaký pes je prihlásený na konkrétnej ulici. Ale ak je vo vchode viac psov, neviete podľa plemena  či farby určiť, ktorý vlastne prihlásený je, nehovoriac o prípade, keď neviete presnú adresu majiteľa, ale psa vidíte stále vo vašom okolí. Takáto forma zverejňovania si vyžaduje dosť detektívneho pátrania zo strany občanov.

2. Pdf dokument, kompletné dáta

Petržalka poskytuje dáta o psoch takmer kompletne, ale zjavne nemá systém na ich kontrolu. Pohlavie psa môže byť suka ale aj fena a dokonca aj “áno” (zrejme podľa vtipu pri dotazníkoch skúmajúcich pohlavie v angličtine “Sex:  …  Áno.”).  Do zoznamu ulíc sa dostalo zrejme aj meno majiteľky. Na druhej strane oproti Svidníku sa vie čitateľ ľahko zorientovať aj podľa druhov a farieb. Farby sú užitočné, lebo mnohí nepsičkári plemená nemusia poznať.

Inak v takej Skalici zverejňujú aj mená majiteľov, čo má výhodu, že ak poznáte meno majiteľa, no neviete, kde presne býva, stále ho dokážete v zozname prelustrovať.

3. Excel dokument

Mesto Šaľa poskytuje dáta v tabuľkovej forme (podobne bratislavská Karlova Ves). Veľkou výhodou je, že si na rozdiel od pdf dokumentov môžete plemená rýchlejšie vytriediť a nájsť to, čo potrebujete (skúste hľadať niečo v petržalskom pdf zozname –  má 156 strán.).  Dáta si tu ľahko skopírujete do inej tabuľky a podľa potrieb ďalej spracujete – pri pdf dokumentoch je to výrazne komplikovanejšie. Nehovoriac o tom, že úrady dáta v tabuľkovej forme majú, a podľa vládneho nariadenia by ich aj mali občanom tak poskytovať. Takto si len pridávajú robotu, a navyše robia dáta menej užitočnými.

4. Webová tabuľková aplikácia

Bratislavské Staré mesto pre občanov spravilo veľmi peknú webovú aplikáciu, kde si môžu každý typ dát zoradiť napríklad abecedne alebo priamo vyhľadať. Výborná je pod tabuľkou napísaná výzva pre občanov čo robiť, ak nájde neregistrovaného psa: “Ak sa Vám zdá, že tu niektorý pes chýba, dajte nám o ňom vedieť prostredníctvom formulára.” Vo väčšine nami skúmaných miest musí totiž občan trochu hľadať, ako nájdený problém nahlásiť.

5.  Webová aplikácia s mapou

 Trnava podobne ako ďalšie mestá (Liptovský Mikuláš, Rača, Trnava) používa systém, ktorý okrem tabuľkovej formy umožňuje zobraziť adresu chovu každého psa na mape.  Vizualizácia na mape pomáha skontrolovať psa aj vtedy, keď presne neviete číslo domu – napríklad aj ľuďom, ktorí v danej časti nebývajú, no vidia psa vo dvore.

Nedostatkom je, podobne ako vo vyššie uvedenom Starom Meste, že sa dáta nedajú skopírovať a preniesť do vami želaného súboru. Povedzme, že chcete porovnať súvis medzi výskytom psov a kriminalitou. Bez možnosti exportu dát musíte informácie zdĺhavo prepisovať.

6. Kompletné mapové zobrazenie

Prešov má rovnaký verejný databázový systém ako Trnava, ale navyše umožňuje naraz zmapovať výskyt všetkých majiteľov psov (nie každého psa zvlášť). Vizuálne si viete pozrieť napríklad štvrť, kam sa plánujete nasťahovať a vidieť, koľkých psov budete mať za susedov. Aplikácia umožňuje jednoduché vyhľadávanie podľa ulíc, pričom hľadaná ulica sa vysvieti červenou farbou.

Ešte by pomohlo, keby sa majitelia nezobrazovali len podľa počtu psov, ale aj podľa konkrétnych plemien. Povedzme, že gaučové psy vám nevadia no nemáte v láske pitbullov a neradi by ste bývali v ich blízkosti. Zo zoznamu by ste si teda vybrali tento druh a na mape by ste videli, kde bývajú. Takto sme upravili skutočné dáta zo severovýchodnej Trnavy .

Zoznamy psov sú pritom len jedným z mnohých skupín dát, ktoré mestá dnes zverejňujú.  Na weboch miest nájdete aj zoznamy  sociálnych zariadení, neplatičov daní či udelených dotácií. Keď už verejné inštitúcie od nás dáta zbierajú, stojí naozaj za to porozmýšľať, ako ich späť verejnosti ponúknuť tak, aby boli čo najužitočnejšie.  Stále častejšie nebýva hlavným problémom ako a kde informácie nájsť (Google pomôže), ale ako sa v nájdených dátach vyznať a zobrať si z nich pre užívateľa užitočný odkaz. Ešte raz si porovnajte tieto posledné príklady mapovania evidovaných psov s tým, čo so zoznamom  majiteľov urobil prvý uvedený Svidník.

Gabriel Šípoš

PS Za inšpiráciu a pomoc a pri písaní článku ďakujem Matejovi Kurianovi a Peťovi Klátikovi. Fotka pitbulla: Hugo Quintero, Flickr.  Ak vás pitbully v Trnave zaujímajú, pozrite si aj celú nami vytvorenú mapu legálne prihlásených pitbullov.

Všetky súčasné strany parlamentu sa pred marcovými voľbami  zaviazali do roka sprehľadniť financovanie politiky, majetkové pomery politikov a ich možné konflikty záujmov.  Sedembodový balíček k ozdraveniu verejného života aj v reakcii na kauzu Gorila navrhli Transparency, INEKO a Inštitút SGI politickým stranám.

Jadrom výzvy je vytvorenie kompetentného, nezávislého orgánu, ktorý by dozeral na financovanie politických strán a konflikty záujmov. Igelitkové dary pre HZDS, prevzatie dlhu SDKÚ neznámou spoločnosťou alebo „hlas podobný Ficovmu“ , ktorý vraví o zohnaní najmenej 75 miliónov korún pre SMER vlastnou hlavou či „paralelnej finančnej štruktúre“, ukazujú, že súčasný systém kontroly politických strán nefunguje.

Slovensko pritom ozdravenie verejného života potrebuje. Podľa minuloročného prieskumu vnímania korupcie berlínskej centrály Transparency mu patrí nelichotivé 69. miesto z viac ako 180 krajín na celom svete. V EÚ to je piate najhoršie umiestnenie, horšie na tom boli len Taliansko, Rumunsko, Grécko a Bulharsko.

Návod pre politikov ponúka nová štúdia Transparency o kontrole peňazí v politike. Štúdia tvrdí, že systém nefunguje pre neúplnú a rozdrobenú legislatívu,  ale hlavne pre absenciu nezávislých a účinných kontrolných orgánov. V súčasnosti sa politici kontrolujú hlavne navzájom, prípadne ich formalisticky kontroluje ministerstvo financií.

Transparency v štúdii navrhuje oprášiť a vylepšiť nepredložený návrh volebného kódexu z dielne Lipšicovho ministerstva vnútra za účelom:

• zjednotenia volebnej legislatívy;
• vytvorenia kompetentného, nezávislého orgánu – stálej Ústrednej volebnej komisie – ktorá by dozerala na financovanie politických strán.

Ústredná volebná komisia by podľa štúdie mala:

• kontrolovať bežné aj volebné výdavky politických strán a kandidátov;
• dohliadať aj na nefinančné plnenia pre strany mimo kampane;
• regulovať politické aktivity tretích strán (napr. občianskych združení v prospech strán);
• sankcionovať a žalovať porušenie pravidiel.

Nezávislosť Úradu by mala byť dosiahnutá rozdelením právomoci menovať komisárov medzi viacero ústavných inštitúcií podobne ako pri Ústavnom súde, dlhým mandátom  a prísnymi predpokladmi politickej neangažovanosti komisárov. Dostatočné personálne a politickým vplyvom nepodliehajúce finančné zdroje sú ďalším predpokladom nezávislosti úradu.

Štúdia konštatuje, že ani funkčná, nezávislá komisia nebude všeliekom pre čistotu verejného života. Bude odkázaná na spoluprácu s políciou, prokuratúrou a súdmi, ktorých výkony v politicky citlivých situáciách na Slovensku sa ukázali ako problematické. Môže byť však dobrým a relatívne lacným príspevkom k očiste politického života.  Politickým stranám do splnenia sľubu sprehľadniť financovanie politiky ostáva:

dní

Čas začať pracovať.

Stiahnite si:

• Štúdia Dohľadový orgán ako spôsob riešenia kontroly financií v politike na Slovensku
• Pohľadnica (súčasť kampane Za zmenu financovania politiky na Slovensku)

Zapojte sa:

• Kampaň Za zmenu financovania politiky na Slovensku

Štúdia Dohľadový orgán ako spôsob riešenia kontroly financií v politike na Slovensku bola vypracovaná v rámci projektu Národný systém integrity spravovania, ktorý je financovaný programom Európskej únie Prevencia a boj proti kriminalite: Európska komisia – Directorate-General Home Affairs; a tiež za podpory International Visegrad Fund a Nadácie otvorenej spoločnosti.

Keď Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) otvorila minulý rok internát Pribina, mnohí študenti sa potešili. Podľa vyjadrení vedenia školy totiž päťposchodová budova spĺňa všetky kritériá Európskej únie. O tom zrejme niet pochýb – na rozdiel od procesu obstarávania, ktorý dodávku zariadenia sprevádzal.

Pri vyhlasovaní verejnej súťaže v júli 2011 odhadovala univerzita hodnotu zákazky na dodávku nábytku do ŠD Pribina na 400 tisíc eur. Do obstarávania sa zapojili dvaja súťažiaci. Víťazom sa stala česká spoločnosť Techo – so sumou 1,3 milióna eur. Škola pritom pred piatimi rokmi spustila prevádzku nového internátu Poľnohospodár, situáciu na trhu by preto mala poznať. Viac ako trojnásobná výsledná suma oproti predpokladanej je veľmi netradičná v slovenskom obstarávaní – stáva sa v priemere v dvoch tisícinách zákaziek.

SPU nebola prvá univerzita, ktorá sa sekla v odhade, kde potom zákazku vyhrala firma Techo. Podobne neodhadla výšku nákladov aj ružomberská Katolícka univerzita. Tá sa prerátala, či skôr podrátala, takmer o milión eur. V apríli tohto roka s Techom uzavrela zmluvu na 3,3 mil EUR. Nábytok od tejto českej firmy nájdeme aj v Prešovskej univerzite, Univerzite Konštantína filozofa a na Stavebnej fakulte STU v Bratislave. Dokopy jej univerzity zaplatili 7 miliónov eur.

Skúmanie súťažných podkladov k nákupu v SPU ukazuje na úzkostlivo detailný popis požadovaného vybavenia interiéru, vrátane stoličiek a lámp. Napríklad stoličky museli mať, okrem iného, čalúnenie z látky s obsahom 91% vlny, 7% nylonu, 2% polyesteru a s gramážou 535 g/bm. Okrem slovne definovaných parametrov podklady obsahovali aj nákresy, ilustračné obrázky či technické výkresy nábytku, ktoré sa zhodou okolností veľmi podobajú fotkám produktov na stránke víťaznej spoločnosti Techo. V prípade vešiaka ide dokonca o výrobok pôvodne navrhnutý pre túto firmu.

Obrázok zo súťažných podkladov (foto vľavo) sa na nepoznanie podobá na vešiak zo stránky www.techo.sk (stred). Fotka TASR (vpravo) z jednej zo študentských kúpeľní Pribinu publikovaný na www.tvnoviny.sk nákup potvrdzuje.

Medzi podobnými sú aj obrázky kontajneru, ktorý univerzita nakúpila za 155 EUR. Ľavý obrázok sme našli v podkladoch a obrázok na pravo je zo stránky www.techo.sk. Aj v tomto prípade ide o pôvodný výrobok českej spoločnosti.

SPU sa cez ich právne oddelenie nechcelo konkrétnejšie vyjadriť. Podľa nich podklady pripravovala nemenovaná externá osoba v spolupráci s vedením školy a riaditeľom internátov, ktorý dnes už na škole nepôsobí. Dôvod pomoci externistu je na prvý pohľad jednoduchý – na univerzite nie je človek, ktorý by sa odborne zaoberal nábytkom.

Vďaka zverejneným a sprístupneným faktúram od roku 2011 sa dajú nákupy SPU porovnať s podobnými nákupmi iných univerzít. Pribina vychádza ako naozaj luxusný internát. Zdá sa, že SPU reaguje na zaostávanie v kvalite poskytovaného vzdelávania či výskumu  tým, že poriadne zainvestovalo – do kvality internátov. V prerobených izbách Mladosti, internáte STU v bratislavskej Mlynskej doline, sa študenti vyspia na váľandách za 114 EUR, pričom na novom ŠD v Nitre je jedna kompletná posteľ v hodnote  455 EUR. Za „pribinovskú“ cenu stoličky nakúpila Univerzita Mateja Bela stoličiek osem. Za cenu jednej poličky v SPU ich v UMB majú desať. Podobne majú v Banskej Bystrici päť internátnych stolov za sumu, ktorú dala SPU za stôl jeden. Susediaca Univerzita Konštantína Filozofa kúpila päť skríň s nadstavcom, kým vedenie poľnohospodárov v hodnote 1400 EUR len jednu (pozri obrázok nižšie).

Zaujímavou je aj lampa. V technickej špecifikácii ju zodpovední definovali natoľko presne, že po zadaní parametrov do googlu nám medzi prvými výsledkami zobrazilo presnú kópiu nákresu z podkladov. Našli sme ju na stránkach jedného predajcu, ktorý ju ponúka za 59 EUR. Poľnohospodárska univerzita nakúpila lampy od Techa za 78 EUR, v tejto hodnote majú v bystrickom internáte na Ružovej lámp 13. Mimochodom, ak by ste sa vybrali do Ikei, za 78 eur by ste si vedeli kúpiť 26 najlacnejších pracovných lámp alebo jednu z najdrahších a k tomu by vám ešte stále zvýšilo na ďalšiu lampu zo strednej cenovej kategórie.

Zdalo by sa, že v Nitre je situácia s internátmi viac než dobrá, keď si SPU môže dovoliť takéto výdavky. Pravda je ale iná. Len nedávno začala škola rekonštruovať internát Mladosť na Štúrovej ulici, kde minulý rok museli zamedziť študentom prístup na balkóny, pretože tie zhnili a budova ostala s narušenou statikou.

Veronika Klindová, stážistka Transparency International Slovensko

Za siedmimi horami, za siedmimi dolami… tu by podľa slovenskej rozprávkovej tradície mal nasledovať opis bájnej krajiny, v ktorej čosi nie je v poriadku takým spôsobom, aby sa to v závere mohlo všetko napraviť. Z bratislavského uhľa pohľadu je aj Mútne, trojtisícová oravská obec hraničiaca s Poľskom, za horami a dolami. Okrem diaľky a nárečia je ale zaujímavá aj svojím „kráľom“.

Marián Murín, 45-ročný starosta Mútneho, člen redakčnej rady miestnych novín,  podnikateľ, ale aj honorárny konzul Bieloruska – všetko v jednom čase a takpovediac na jednom mieste.  Posledné týždne som sa (na podnet z listu “úfajúceho Oravca”) pokúšala zistiť, ako sa tieto funkcie dajú zladiť.

Murín začal podnikať v stavebníctve ešte v 90-tych rokoch. Dnes je spoločníkom v šiestich, prevažne stavebných firmách. Hlavnou z nich je firma Omoss, ktorá má za sebou stavbu viac ako 20 školských zariadení zväčša na Orave. Do dnešného dňa sa Omoss môže pochváliť verejnými zákazkami za  33 miliónov eur (teda miliardu bývalých korún), vrátane niekoľko eurofondových. Marek Vagovič z  denníka SME Murínov podnikateľský úspech pred dvoma rokmi spájal s priazňou zo strany predstaviteľov SNS v prvej Ficovej vláde.

Murín bol totiž aktívny aj vo verejnej sfére. Za starostu Mútneho podľa Sme ešte v roku 1998 kandidoval s podporou HZDS. Kandidatúru si zopakoval v roku 2006, keď sa prihlásil ku vtedajšej koalícii SMER – SNS – HZDS.  Nakoniec bol za starostu zvolený až ako nezávislý v roku 2010, keď o necelých sto hlasov porazil dovtedajšiu starostku Máriu Juríčkovú (SDKÚ-DS).

Honorárnym konzulom Bieloruska na Slovensku sa Murín stal v roku 2009 po návrhu Bieloruskej strany (kontaktná adresa konzul@omoss.sk). “Je to pre mňa pocta a česť zastupovať krajinu, ktorá mi je veľmi blízka,” povedal novinárom po udelení funkcie.  „Ja som tam skutočne bol, a neviem prečo chceme bieloruskému národu vnútiť niečo čo aj u nás je zlé, ako takú demokraciu,“ komentoval bieloruské voľby v roku 2010. Miestna základná škola, ktorej doteraz riaditeľovala starostova manželka, organizuje pre svojich žiakov výmenné pobyty so školou v Minsku .

Fotografia z návštevy premiéra Roberta Fica v roku 2010. Murín bol v tom čase hlavným podnikateľov v obci, a  o pár mesiacov sa stal aj starostom ( zdroj foto: www.mutne.sk)

Po voľbách sa Murín dostal do dvojitej pozície. Tesne pred  voľbami vyhrala jeho firma OMOSS od obce Mútne dve viacročné zákazky na opravu centra i modernizáciu vybavenia miestnych hasičov spolu za 666 tisíc eur.  Po nástupe do funkcie starostu sa tak ocitol v konflikte záujmov: ako chrániť záujem obce voči vlastnému záujmu o čo najvyšší zisk?

Zákon o konflikte záujmov prikazuje starostom takéto konflikty aspoň formálne riešiť. Do mesiaca od zvolenia musia starostovia opustiť konateľské pozície súkromných firiem, inak im hrozí sankcia vo výške polročného platu v prospech obce. Murín tak spravil pri väčšine firiem, vrátane Omossu. V dvoch iných firmách, Agro Beňadovo a  Umoss, je ako konateľ uvedený stále Marián Murín. Starosta sa pre Transparency vyjadril, že všetko prepísal na svojho syna, Mariána Murína ml., a že v obchodnom registri majú nepresné údaje. „Má asi tak 30 rokov“ povedal, keď sme sa pýtali na vek Murína ml. Podľa orsr.sk Marián Murín pôsobí v Umosse už od roku v roku 1999.

Konflikt záujmov samozrejme ostáva aj tak, keďže Murín vo firmách ktoré s obcou podnikajú, ostal spoločníkom. Pri prezeraní zmlúv a faktúr na webe obce sme narazili na viaceré fakty, kde konflikt záujmov bije do očí. V prvom roku funkcie Murín za obec podpísal dodatok k regenerácii centra s Omossom za 22 tisíc eur. Iným dodatkom sa termín prestavby hasičskej stanice odsunul o dva roky. Rovnako minulý rok prenajal svojej novej firme HALA Mútne pozemok za jedno euro pre výstavbu športovej haly. Následne by mala obec, podľa zápisnice z februára 2011, starostovej firme splácať 13 200 eur mesačne, po dobu ôsmych rokov s 5% úrokom. Obec tak použila PPP model, pri ktorom sa vyhla obstarávaniu o najlepšieho dodávateľa.

Po spočítaní vyplatených faktúr za posledný rok a pol zistíme, že z obecnej kasy šlo do firmy Omoss 618 tisíc eur, čo je 60% zo všetkých zverejnených faktúr. Za rok 2011 predstavujú preplatené faktúry pre Omoss  takmer 40 % zo schváleného rozpočtu Mútneho na daný rok. Firme Agro Mútne (do apríla 2012 bol v nej spoločníkom aj Murín) sa prevažne za zapožičiavanie strojov a traktorov ušlo od Murínovho starostovania 46,7 tisíca eur, za úpravu komunikácie ďalších 23 tisíc.

Zaujímavé tiež je, že faktúry za mobilný internet a hovorné na mobiloch štyroch zamestnancov úradu platí obec od januára 2011 starostovej firme Omoss a nie rovno jednej z oficiálnych telekomunikačných firiem. Podľa Murína je to pre obec výhodnejšie – Omoss, ako veľkoodberateľ, má od telekomunikačnej spoločnosti lepšie ceny.

Príklad jednej z telefónnych faktúr. Zdroj: obec Mútne

Pri väčších zmluvách nám obec poskytla písomne zdokumentované prieskumy trhu, kde naozaj ponúkali starostove firmy najlepšie ceny. Záhadou sú ale niektoré tesné výhry (o 0,08%  či 0,4%) pri stavebných súťažiach za desiatky tisíc eur. Opakovane prehrávajúci konkurenti z MBM-STAV, námestovskej stavebnej firmy, akékoľvek dohody či fiktívne predkladanie ponúk popierajú.

No vyvstáva tu otázka: Keď telefonoval pracovník obce do Omossu, aby zistili cenu nejakého produktu či služby, ako ich ovplyvňoval fakt, že volajú do „šéfovej“ respektíve, svojej firmy? Kto kontroluje zamestnanca úradu, či nenašepkáva starostovej spoločnosti ceny konkurentov, aby sa zapáčil a dostal lepšiu odmenu?

Štúdium verejnej dokumentácie z Mútneho naznačuje opakovaný problém konfliktu záujmov. Vzniká tak priestor pre nekontrolovateľné obchody, ktoré často na úrovni obcí prehliadame. Predstavte si situáciu, keď by súčasný premiér podpisoval zmluvy s firmou patriacou Róbertovi Ficovi. Áno, je pravda, že krajina za horami a dolami má trochu iné pravidlá v možnosti výberu ako veľká Bratislava, ale i tak existuje pre takéto prípady riešenie. Ideálnym je vzdanie sa jednej z funkcií, či jednoducho – nevyhľadávanie ďalších. Inak to vyzerá na rozprávku, kde je kráľ zároveň aj drakom, ale aj princom-záchrancom.

Veronika Klindová, stážistka Transparency International Slovensko

P.S. Významnú úlohu v prehliadaní konfliktov záujmov majú aj novinári. Podľa môjho malého prieskumu sa v období 2010 a 2011 objavili v regionálnom týždenníku My Orava, príspevky, ktoré nadŕžali novozvolenému starostovi a pozitívne propagovali jeho činnosť, či práve naopak, zdôrazňovali zlé hospodárenie bývalého vedenia. Určite treba niektoré fakty zdôrazňovať, aj hovoriť o zlom fungovaní samosprávy, no v prípade športovej haly autor ani nespomenul, že to bude práve Murín, ktorý ju bude stavať. V celoštátnych novinách by boli takéto prípady veľkými kauzami, v lokálnych novinách ostávajú nepovšimnuté, resp. ignorované.