Transparency International Slovensko dnes spustila nový portál Transparentní lekári (lekari.transparency.sk), ktorý zhromažďuje verejne dostupné údaje o spolupráci a finančných vzťahoch lekárov a farmaceutických firiem a umožňuje ich ľahké vyhľadávanie a porovnávanie.  Webstránka ponúka prehľad o 2427 prípadoch vzťahov lekárov a firiem od decembra 2011 po apríl 2013. Výška podpory je známa pri menej ako štyristo z nich, priemerná výška dosiahla 500 eur.

Informácie z portálu naznačujú, že významný podiel lekárov neplní svoju zákonnú povinnosť informovať o príjmoch od farmaceutických spoločností. Iba 51 lekárov nahlásilo, že spoločnosti podporili ich účasť na odborných podujatiach v zahraničí. Firmy pritom nahlásili cez tristo kongresov s účasťou viac ako tisícky slovenských lekárov. Lekári priznali priemernú podporu 1800 eur.

Podobne kým len 82 lekárov oznámilo Ministerstvu zdravotníctva, že firmy za uplynulý rok a pol podporili ich účasť na domácich seminároch, firmy vykazujú, že podporili viac ako tisíc podujatí.  Finančná podpora podujatí farmafirmami neznamená automaticky, že firmy uhradili výdavky za účasť aj konkrétnemu lekárovi, keďže firmy často prispievajú i priamo na organizáciu podujatí. Výrazný nepomer údajov hlásených lekármi a firmami ale naznačuje, že mnohí lekári o zákonnej povinnosti informovať o svojich príjmoch nevedia alebo ju ignorujú. Za porušenie zákona totiž lekárom nehrozí žiadna sankcia.

Analýza dát z webstránky ukazuje, že ani farmaceutické firmy neinformujú vždy o podujatiach, na ktoré cestovali nimi podporení lekári. Lekári nahlásili trinásť kongresov, ktoré im pomohli zaplatiť firmy UCB, Stallergenes, AOP Orphan Pharmaceuticals, Roche a Gedeon Richter. Tieto firmy však napriek zákonnej povinnosti úrady o tejto podpore neinformovali, hoci im za to hrozí pokuta do 25 tisíc eur.

Portál Transparentní lekári čerpá z hlásení firiem o podporených štúdiách a zahraničných podujatiach ako aj z informácií o príjmoch od farmaceutických spoločností, ktoré povinne zverejňujú lekári. Dáta nie sú kompletné a nie sú obrazom možných konfliktov záujmov všetkých lekárov. Príčinou je častá zlá kvalita údajov hlásených firmami i lekármi, nedostatočná kontrola zo strany štátu i nedokonalá legislatíva. Štát uložil lekárom povinnosť hlásiť príjmy od firiem, na plnenie povinností však nedohliada. Firmy povinnosť hlásiť výdavky na jednotlivých lekárov doposiaľ nemajú. Pre informácie, ktoré firmy i lekári hlásiť musia, štát ani neurčil formu zverejňovania. Výsledkom sú namiesto ľahko spracovateľných údajov často neúplné či nečitateľné informácie.

Hlavným cieľom portálu Transparentní lekári je prehľadne informovať verejnosť o vzťahoch lekárov a farmaceutických spoločností. Prijatie podpory od farmafiriem neznamená, že lekár následne nebude konať v záujme pacienta. Spravidla je spolupráca zdravotníckych pracovníkov a farmaceutických spoločností za účelom zvyšovania odbornosti liečby či kvality výskumu legitímna a užitočná. Veríme, že viac informácií o kontaktoch zdravotníckych pracovníkov a farmaceutických spoločností pomôže zvýšiť dôveru verejnosti k lekárom i firmám.

Náklady na vytvorenie portálu nepresiahli dve tisíc eur a boli hradené spoločnosťami Bayer, poisťovňa Dôvera, Novartis, GSK, sanofi- aventis v rámci projektu Transparency Monitoring transparentnosti v zdravotníctve.

Zuzana Dančíková

dancikova[a]transparency.sk

tel./fax: (00421 2) 5341 7207

Poslaním Transparency International Slovensko je znižovať korupciu cez zvyšovanie transparentnosti a znižovanie byrokracie. Sledujeme mocných, presadzujeme riešenia a zapájame ľudí do boja proti korupcii.

Miesto: Bratislava

Nástup: od začiatku mája

Trvanie: 3 mesiace s možnosťou predĺženia, minimálne 24 hodín týždenne

Uzávierka pre prihlášky:  22.4. 2013

Odmena: 200 – 300 EUR/mesiac, podľa výkonu

Požiadavky:

-          Presnosť a spoľahlivosť

-          Iniciatívnosť a samostatnosť

-          Znalosti/ zručnosti v oblastiach práva, IT, grafického dizajnu alebo marketingu výhodou

-          Výborná znalosť angličtiny

-          Skúsenosti s tvorbou odborného alebo žurnalistického textu

Úlohy:

-          Práca s webstránkou TIS, vrátane anglickej verzie

-          Komunikácia s verejnou správou

-          Komunikácia s médiami

-          Zber dát

-          Administratívna podpora tímu

-          Spracovanie vlastného projektu

 V prípade záujmu zašlite čo najskôr životopis a motivačný list na adresu dancikova@transparency.sk.

V rámci projektu Monitoring transparentnosti v sektore zdravotníctva sme skúmali 4 prípady verejného obstarávania, uskutočnené v rámci Operačného programu Zdravotníctvo, ktorý zastrešuje Ministerstvo zdravotníctva.

Zamerali sme sa na verejne dostupné dáta, ktoré má na dosah každý. Zistili sme, že miliónové zákazky z eurofondov su rozdeľované v zákazkách, ktoré vykazujú mnoho “red flags” – znakov, ktoré často indikujú korupciu: obstarávatelia sa poznajú s dodávateľmi, v zákazkách sa nesúťaží alebo sa súťažné ponuky líšia iba minimálne, ponuky podávajú spoločnosti s korupčnou reputáciou alebo schránkové firmy.

Čítaje viac tu.

Dnes uplynul rok od zasadnutia nového parlamentu, teda doby, počas ktorej sa strany zaviazali do Národnej rady SR predložiť a podporiť návrhy zriadiť nestrannú kontrolu financovania strán, zaviesť vykazovanie výdavkov politických strán na komunálne voľby ako aj výdavkov tretích strán a samotných kandidátov, motivovať strany priznávať súkromné dary ich naviazaním na výšku štátnej podpory, sprísniť majetkové priznania či zvýšiť sankcie za porušovanie zákona. Strany Smer-SD, KDH, OĽaNO, SDKÚ ani Most-Híd tieto záväzky nesplnili. Strana SaS, ktorá iniciatívu mimovládok tiež podporila, sa k termínu jedného roka pri podpise nechcela zaviazať.

Čiastočné plnenie predstavuje zámer dvoch exposlancov KDH D.Lipšica a J.Žitňanskej (dnes Nová väčšina), ktorí v novembri 2012 do parlamentu predložili návrh deklarovať bezodplatné plnenia a naviazať štátne dotácie na súkromné dary stranám, v čom ich podporili aj poslanci OĽaNO (novela však neprešla).

Počas nasledujúcich dvoch rokov bude na Slovensku štvoro volieb – župné, prezidentské, európske a komunálne. Ročná nečinnosť strán znamená, že jesenné župné a zimné prezidentské voľby s veľkou pravdepodobnosťou prebehnú bez toho, aby verejnosť dostatočne poznala pozadie financovania kandidátov.

Iniciatíva TIS, INEKO a SGI vznikla v januári 2012 po tom, čo kauza Gorila vrhla vážne podozrenia o nekalom financovaní politických strán. Tie však na Gorilu nereagovali žiadnym konkrétnym záväzkom. Okrem strany SaS dokonca nijako systém financovania politikov ani neplánovali zmeniť, ak sa pozrieme na ich sľuby v ich predvolebných programoch.

Strany oficiálne vykázali v kampani pred poslednými parlamentnými voľbami výdavky cez 13 miliónov eur. Za celé štvorročné obdobie sú politické strany dotované zo štátnych príspevkov 48 miliónmi eur.

Gabriel Šípoš, Transparency International Slovensko,

Peter Goliaš, Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO

Ctibor Košťál, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť SGI

Pri kategorizácii liekov  sa často rozhoduje neskoro a bez odborníkov. Celá polovica žiadostí o nové liečivá v minulom roku nebola vybavená v zákonnej lehote pol roka. Posudky pracovných skupín, zložených z odborníkov na dané typy liekov, ministerstvu chýbali v 65 % prípadov.  Ani raz sa neposudzovala efektívnosť  nákladov. Taktiež ani raz neboli posudzované dopady na verejné financie, hoci takéto hodnotenie je zo zákona povinné. Pri každom ôsmom rozhodnutí  o lieku s novým liečivom ministerstvo zdravotníctva rozhodlo bez stanoviska kategorizačnej komisie.

Vyplýva to z Analýzy etiky a kvality kategorizácie liekov, vypracovanej Transparency International Slovensko v spolupráci s Angelikou Szalayovou, analytičkou Health Policy Institute. Analýza skúmala kategorizáciu liekov, teda rozhodovania o ich hradení z verejného poistenia,  za prvý rok od účinnosti novely zákona (obdobie december 2011 – november 2012). Kategorizácia si zaslúži veľkú pozornosť, keďže zdravotné poisťovne ročne uhradia za lieky viac ako 850 miliónov EUR, čo predstavuje približne tretinu všetkých nákladov na zdravotnú starostlivosť z verejných zdrojov.

Kvalita a etika kategorizácie liekov sa od legislatívnych zmien v roku 2011, keď bola po prvýkrát uzákonená povinnosť zverejňovať celý priebeh kategorizácie od žiadostí po rozhodnutia komisií online, zvýšila. No podľa analýzy naďalej existuje priestor pre vyššiu transparentnosť .

Dvanásť percent liekov s novým liečivom bolo zaradených medzi lieky hradené z verejného zdravotného poistenia napriek nedostatočnej kvalite žiadostí o kategorizáciu. Nemali dostatočne preukázanú účinnosť  či vhodne vykonanú farmakoekonomickú analýzu. V priemere zaradí kategorizačná komisia do úhrady z verejného poistenia každú druhú žiadosť s novým liečivom.

K hlavným nedostatkom patria i chýbajúce stanoviská kategorizačnej komisie a odborných pracovných skupín ministerstva, čo zrejme súvisí  s chýbajúcimi členmi poradných orgánov. Pracovnú skupinu pre ekonomiku lieku ministerstvo vymenovalo až k 1.12.2012, čiže rok po účinnosti zákona. Členovia chýbali i v kategorizačnej komisii. V plnom počte 11 členov komisia rozhodovala iba o každom piatom lieku s novým liečivom. Najčastejšie v komisii chýbali zástupcovia ministerstva, ktorých úlohou je hájiť záujmy štátu.

Problematickým je aj nastavenie elektronického portálu, ktoré umožňuje dopĺňať alebo vymieňať časti žiadostí o kategorizáciu po oficiálnom začatí konania. Žiadateľom o kategorizáciu (napr. farmaceutické firmy) to umožňuje začať konanie skôr, než majú k dispozícii všetky potrebné podklady a tým získať výhodu oproti ostatným žiadateľom.

Odporúčania Transparency

V záujme vyššej transparentnosti a kontroly rozhodnutí ministerky by mali byť na stránkach ministerstva automaticky zverejňované informácie o konfliktoch záujmov členov poradných orgánov. Dnes sa o nich verejnosť dozvie len vtedy, ak o vylúčení člena rozhodne ministerka zdravotníctva.

K posilneniu obsadenosti a nezávislosti poradných orgánov by tiež prispelo ich finančné ohodnotenie. Momentálne o využití stoviek miliónov EUR rozhodujú odborníci bez nároku na finančnú odmenu. K vyššej transparentnosti kategorizácie by prispelo i sprístupnenie videozáznamov zo zasadnutí kategorizačnej komisie. Komisia dnes rozhoduje za zavretými dvermi.

Ďalšie informácie a odporúčania nájdete v analýze.

Analýza bola realizovaná v rámci projektu Monitoring transparentnosti v sektore zdravotníctva s podporou spoločností Bayer, Novartis, GlaxoSmithKline, sanofi – aventis Pharma Slovakia a poisťovne Dôvera.

Transparency International Slovensko

Zuzana Dančíková, Angelika Szalayová

Kontakt:

02 5341 7207, dancikova@transparency.sk

0903 817 857, szalayova@hpi.sk

Workshop Ako zvýšiť transparentnosť v miestnej samospráve? sa konal 27. februára 2013 (v stredu) v dopoludňajších hodinách.

Na workshope odzneli 2 prednášky:

• E-learningový kurz ako inovatívny nástroj pre obmedzovanie korupcie v miestnej samospráve, v ktorej sme sa zamerali najmä na otázky:
  • Ako postaviť protikorupčnú stratégiu?
  • Aké protikorupčné nástroje sa dajú použiť?
  • Ako v tom samosprávam pomôže E-learning?

  Pre viac informácií o tejto téme Vám odporúčame navštíviť stránku E-learningového kurzu, ktorý bol prezentovaný v rámci tejto prednášky.

• Analýza výsledkov rebríčka Otvorená samospráva ’12, v ktorej sme sa pozreli na:
  • Najčastejšie problémy samospráv, ktoré sa objavili pri hodnotení Transparency International
  • Prípadové štúdie z jednotlivých hodnotených miest
  • Odporúčania a priestor na zlepšenie podľa jednotlivých oblastí

  Prezentáciu, ktorá odznela na workshope, nájdete tu. Viac informácií o hodnotení a konkrétnych výsledkoch rebríčka Otvorená samospráva 2012 nájdete na stránke http://mesta2012.transparency.sk

Ďakujeme za Vašu účasť!

Téma: verejné obstarávanie

Projekt alebo donor: Národný systém integrity spravovania; Európska komisia, International Visegrad Fund, Open Society Foundation

Ďalšie publikácie Transparency International Slovensko môžete nájsť tu.

Celkovo sa Slovensko v hodnotení umiestnilo v skupine krajín s miernym rizikom korupcie (známka C). Pri krajinách s týmto hodnotením môžeme pozorovať isté negatívne trendy, napríklad slabé zapojenie občianskej spoločnosti, nedostatočné mechanizmy na podporu nahlasovateľov korupcie (whistleblowing), alebo chýbajúci adekvátny dohľad nad personálom pracujúcim na citlivých pozíciách náchylných na zneužitie. V tejto skupine sa spolu so Slovenskom umiestnila aj väčšina hodnotených krajín EÚ, napríklad Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Lotyšsko či Španielsko.

Slovenské ministerstvo obrany dosiahlo najvyššie skóre v oblasti financií (78%) a naopak najnižšie skóre v oblasti  riadenia operácií (25%) (priemerné skóre v tejto oblasti bolo 28%) , kde sa ako problematické ukázali všetky hodnotené indikátory – neprihliadanie na korupciu v bezpečnostných štruktúrach, chýbajúci protikorupčný tréning pre vojakov v misiách, chýbajúce inštrukcie ako postupovať pri nakupovaní počas misií, ako aj nejasné zapojenie a postavenie súkromných dodávateľov. V ostatných oblastiach získala slovenská obrana nasledujúce skóre: politická oblasť 63%, personálna oblasť 60%, obstarávanie 54%.

11% krajín sa v hodnotení britskej Transparency International umiestnilo lepšie ako Slovensko. Iba 2% všetkých hodnotených krajín získali známku A (Austrália a Nemecko) a ďalších 9% krajín získalo hodnotenie B (z EÚ napr. Rakúsko, Švédsko a Veľká Británia).

Keďže až 69% krajín sa umiestnilo v skupinách, v ktorých je riziko korupcie v obrane vysoké (D), veľmi vysoké (E), až kritické (F) - britská Transparency International vydala spolu s hodnotením aj tieto odporúčania:

Odporúčania pre ministrov obrany a bezpečnosti:

• analyzovať riziká korupcie v sektore, vypracovať a implementovať akčný plán, ktorý tieto riziká rieši
• z utajovania informácií urobiť výnimku, nie pravidlo
• viac spolupracovať s organizáciami občianskej spoločnosti
• prijať etické kódexy a realizovať pravidelné hĺbkové protikorupčné tréningy
• adresovať korupčné riziká v obstarávaní
• posilniť mechanizmy personálneho manažmentu (vytvorenie kanálov whistle-blowingu a ochrany nahlasovateľov korupcie)
• uchopiť korupciu ako strategickú otázku v operáciách
• vyžadovať vysoké protikorupčné štandardy od spolupracujúcich štátnych aj súkromných organizácií pri exporte vybavenia a materiálu

Odporúčania pre tvorcov legislatívy:

• používať tento index ako nástroj na monitorovanie korupčných rizík v tomto sektore
• vytvoriť alebo posilniť komisie dohliadajúce na rezort obrany a bezpečnosti
• otvoriť témy, ktoré v súčasnosti nespadajú do kompetencie zákonodarcov v mene lepšej prístupnosti k informáciám
• zaistiť dobrý a funkčný spôsob tvorenia rozpočtu pre obranu
• dať organizáciám zodpovedným za dohľad nad obstarávaním kapacitu na vykonávanie efektívneho monitorovania

Odporúčania pre občiansku spoločnosť:

• vyžadovať, aby sa bezpečnostné organizácie  správali otvorene a zodpovedali sa za svoje konanie. Zaujať aktívny prístup pri monitorovaní politík, rozpočtu a aktivít.
• hľadať možnosti spolupráce s organizáciami obrany a bezpečnosti
• presadzovať transparentné tvorenie rozpočtu na obranu a otvorený proces obstarávania
• tlačiť vládu k tomu, aby odstránila zbytočné utajovanie niektorých dokumentov v mene národnej bezpečnosti uskutočniť ďalší výskum v tejto oblasti s použitím tohto indexu

Podniky pracujúce v obrane (dodávatelia, zbrojársky priemysel)

• iniciovať komunikáciu s vládou na posilnenie integrity a znižovania korupčných rizík v sektore obrany
• vytvoriť funkčné pochopenie toho, kde ležia riziká korupcie (aj za pomoci dát tohto indexu)
• nechať vypracovať nezávislé hodnotenie etiky vlastnej spoločnosti a zverejniť tieto zistenia
• zverejňovať vlastných zástupcov, sprostredkovateľov a subdodávateľov
• zverejniť povinnosti vyplývajúce z kompenzačných transakcií pri nákupe techniky, materiálu a služieb na obranné a bezpečnostné účely (offsety) a ich množstvo ročne

Rebríček hodnotených krajín:

zdroj: Transparency International UK

Transparency International Slovensko sa na tomto hodnotení nepodieľala.

Viac informácií môžete nájsť v kompletnej správe Transparency International UK, v ich tlačovej správe, alebo na oficiálnej stránke indexu www.defenceindex.org/government

alebo u kontaktov pre médiá:

Maria Gili, +44 (0)20 7922 7975; maria.gili@transparency.org.uk
Rachel Davies, +44(0)20 7922 7967; rachel.davies@transparency.org.uk

Viac dát za Slovensko môžete nájsť v tejto správe.

Ľuba Riapošová, Transparency International Slovensko

02/5341 7207, tis@transparency.sk

Novela zužuje povinnosť robiť elektronické aukcie na len bežné tovary, nie na všetky tovary, ako to platí dnes. Pritom nová štúdia TIS ukazuje, že aukcie prinášajú v priemere o 1,5 firmy viac súťažiacich a o 5% nižšie ceny ako neaukčné postupy. V roku 2012 sa 41% počtu a 19% objemu všetkých tendrov konal  práve e-aukciou, čo prinieslo úspory vo výške 37 miliónov eur.

TIS tiež navrhuje zrušiť utajenie zápisníc a hlasovania členov Rady ÚVO, ktorý majú rozhodovať o námietkach i možnosti dodatkov. Nestrannosť ÚVO by sa posilnila aj zadefinovaním výberového konania pri výbere vedenia úradu ale aj členov Rady. TIS odporúča neschváliť ani navrhovanú stratu možnosti úradu kontrolovať vecnú správnosť rozhodnutí obstarávateľov.

Systém verejného obstarávania na Slovensku vykázal v roku 2012 známky zlepšenia. V priemere sa viac používajú transparentné metódy ako verejná súťaž a elektronické aukcie. Až dve tretiny objemu tendrov boli uskutočnené najotvorenejším postupom verejnej súťaže, čo je dvojnásobný podiel oproti roku 2010. Dosiahli sa aj vyššie úspory a stúpol aj priemerný počet uchádzačov (hoci nie pri prepočte na objem tendrov).  V priemere v tendri súťažilo minulý rok 3,5 firmy. Celkovo sa minulý rok uskutočnilo 6800 verejných obstarávaní v sume 3,9 mld eur.

Varovným signálom je rast počtu menej transparentných rokovacích rokovaní i pokles uchádzačov v druhej polovici roka. Stále až tretina objemu obstarávania bola pridelená len jedinému uchádzačovi.

Spolu s plánovaným oslabením povinnosti používať elektronické aukcie hrozí, že pozitívny vývoj z roku 2012 sa v ďalšom roku zastaví.

Gabriel Šípoš, Emília Sičáková-Beblavá, Daniela Zemanovičová, Pavel Nechala

Kontakt:

(+421-2) 5341 7207, sipos@transparency.sk, ema@transparency.sk

Text štúdie Kvalita verejného obstarávania na Slovensku v roku 2012

Príloha.

Odporúčania TIS k novele zákona o verejnom obstarávaní:

-          Ponechať povinnosť vykonávať elektronické aukcie tak, ako je to definované v súčasnom znení zákona (teda povinne na všetky tovary, nielen na bežné tovary, ako to navrhuje novela).

-          Zrušiť možnosť, aby kritériom hodnotenia ponúk bol aj počet novovytvorených miest, resp. ich počet spomedzi nezamestnaných.

-          Jasne v zákone uviesť, že pri centrálnom obstarávaní je odber nepovinný, ak sa preukáže nižšia cena.

-          Zrušiť výnimku pre obce a obecné firmy z nakupovania cez elektronické trhovisko

-          Zmäkčiť definíciu mimoriadne nízkych ponúk na aspoň 50% menej ako priemer ostatných ponúk a 20% menej ako druhá najnižšia ponuka a zrušiť pomer k predpokladanej cene, tak ako to definuje návrh novej smernice EÚ (v slovenskej novele sú percentá 30, 15 a 15)

-          Zaviesť otvorený výberový proces pre výber predsedu Úradu pre verejné obstarávanie  a upraviť jeho postup. Odporúčania viď nižšie.

-          Zúžiť dôvody odvolania predsedu, v súčasnosti sú široko definované. Konkrétne navrhujeme vypustiť nasledujúci dôvod: „§ 111 ods. 2 ZVO písm. e) úrad neplní úlohy podľa tohto zákona.“ Zníži to politický tlak na vedenie ÚVO.

-          Zaviesť povinnosť zverejňovať všetky rozhodnutia ÚVO (navrhovaná novela plánuje utajiť zápisnice z rokovania Rady, teda aj hlasovanie jej členov).

-          Zadefinovať prieskum trhu  a poveriť ÚVO definovaním podrobnejšej metodiky jeho vykonávania.

-          Definovať postup výberu členov Rady. Odporúčania viď nižšie.

-          Upraviť dôvody odvolania člena Rady priamo v zákone.

-          Vypustiť členstvo vedúceho úradu ÚVO v  Rade.

-          Neobmedzovať riešenie námietok len na  zákonnosť  postupov, ale aj na vecnú správnosť rozhodnutí. Ponechať v existujúcom znení.

-          V kompetenčnom zákone stanoviť ústredný orgán štátnej správy, ktorý bude mať zodpovednosť za problematiku verejného obstarávania.

-          Odporúčaný postup pri výbere členov Rady:

-          1. Navrhujeme 9 člennú Radu obsadzovať nasledovne:

-          – predseda a podpredseda ÚVO

-          – 3 parlament

-          – 2 organizácie reprezentujúce podnikateľov

-          – 1 ZMOS

-          – 1 zástupca MVO

-

-          2. CV nominovaných budú zverejnené počas 30 dní

-          3. Výberové konanie bude vždy verejné

-          4. Menovanie – buď vláda iba nominácie potvrdí, ak nebudú vznesené výhrady voči kandidátom, alebo ak bude môcť vyberať, potom vláda musí zverejniť správu o výberovom konaní, kde bude uvedené:

-          – kandidáti a kto ich nominoval

-          – kritéria výberu

-          – odôvodnenie výberu členov Rady

-

-          Odporúčaný postup pri výbere predsedu:

-          výberové konanie má byť verejné

-          uchádzač predloží plán rozvoja verejného obstarávania

-          uchádzači sa podrobia verejnému hearingu

-          zverejnené budú na minimálne 30 dní životopisy uchádzačov

-          ktokoľvek (aj anonymne) bude možné vznieť voči uchádzačovi o funkciu akúkoľvek výhradu, ktorá bude predložená vláde

-          uchádzač má povinnosť vyjadriť sa k vzneseným výhradám

Najtransparentnejšou samosprávou na Slovensku pre rok 2012 je Šaľa, ktorá obhájila prvenstvo z roku 2010. Na druhom mieste skončil Martin, tretia je Rožňava. Celkovo sa transparentnosť slovenských miest dva roky od komunálnych volieb mierne zvýšila. Čiastočne to súvisí s prijatou národnou legislatívou (povinné zverejňovanie zmlúv a faktúr, masové zavedenie elektronických aukcií), a čiastočne vlastným zlepšením samospráv najmä v oblastiach zverejňovania materiálov zo zasadnutí zastupiteľstiev.  Vyplýva to z druhého hodnotenia sto najväčších miest v rebríčku Otvorená samospráva od Transparency International Slovensko. Výsledky sú nádejnou správou, keďže vyššia transparentnosť znižuje riziká neefektívneho míňania verejných prostriedkov a zmenšuje priestor pre korupciu.

Mestá dosiahli v hodnotení v priemere 49 bodov zo sto možných oproti 40 bodom v roku 2010.  Prvá Šaľa dosiahla 83 bodov, najhoršie Bytča a Vranov nad Topľou len 29 bodov. Štyri pätiny miest sa od posledného hodnotenia pred voľbami v roku 2010 zlepšili. Najväčším skokanom sú Smižany, ktoré sa dostali z 99. miesta na celkové 6.miesto.

Hlavnou príčinou zlepšenia sa miest je zvýšenie rozsahu a kvality informácií, ktoré mestá poskytujú na svojich internetových stránkach. Kým v roku 2010 len tesná väčšina samospráv uvádzala na webe zápisnice z schôdzí zastupiteľstva, tento rok tak robia už tri štvrtiny miest. Podobne vzrástol počet samospráv s oznámeniami o tendroch. Za dva roky sa strojnásobil počet miest s audio- a video-záznamami zastupiteľstiev, ale aj s oznámeniami o udelených grantoch. Počet miest s etickým kódexom zamestnancov sa zvýšil z 24 na 36.

Najmenej transparentnými oblasťami ostávajú predaj a prenájom majetku a prijímanie zamestnancov. Až 81 z sto miest na webe nezverejňuje výsledky súťaží na predaj majetku. Len tretina samospráv robí pravidelne výberové konania na každú úradnícku pozíciu, a len štyri z nich z výberu zverejňuje zápisnicu s poradím uchádzačov.

V priemere vyššie skóre dosiahli mestá so starostami z pravicových strán (52 bodov oproti 48 bodov pre “ľavicové” mestá). Oproti roku 2010 sa však znížil náskok pravice oproti mestám, ktoré vedú nezávislí kandidáti, ako aj starostovia s pravo-ľavou podporou. Úspešnejšie mestá zvyknú mať viac obyvateľov, čo súvisí s ich vyššou vzdelanostnou úrovňou, silnejšími médiami a tým následne aj vyšším dopytom po transparentnosti. Desať počtom obyvateľov najväčších samospráv dosiahlo v priemere skóre 60 bodov, čo je o štvrtinu viac ako priemer zvyšných 90 miest.

Sto najväčších miest pokrýva polovicu populácie Slovenska. Občania sú zároveň k práci miest dlhodobo kritickí – podľa prieskumu Transparency z januára 2012 si až tretina populácie myslí, že na úradoch miestnej samosprávy je korupcia veľmi rozšírená. Je to však takmer dvakrát menej ako vnímaná korupcia v zdravotníctve, na súdoch či na ministerstvách.

Rebríček transparentnosti hodnotil mestá v 11 oblastiach (od poskytovania informácií o práci úradu a poslancov, možnosti zapojenia verejnosti do diskusie a otvorenosti verejného obstarávania cez personálnu politiku, prenájmy majetku po udeľovanie grantov a dotácií). Zhruba polovicu výsledného skóre tvorilo hodnotenie kvality informácií na mestských webových stránkach, ďalších 40 percent odpovede na infožiadosti pod menom Transparency ako aj „obyčajného občana,“ a zvyšok verejné dáta, napríklad o tendroch od Úradu pre verejné obstarávanie.

Hodnotenie Transparency meria kvalitu formálnych pravidiel na základe 111 ukazovateľov, ako napr. počet rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávaní o pochybeniach v tendroch vyhlásených mestom, forma zverejňovania zoznamu zmlúv a faktúr na webových stránkach, existencia etického kódexu zamestnancov úradov či poskytnutie výšky výdavkov starostu v predvolebnej kampani na požiadanie.

Kompletné výsledky i metodológia sú prístupné na webstránke.

Gabriel Šípoš, Tomáš Jacko, Ľuba Riapošová

Transparency International Slovensko

Kontakt:

(+421-2) 5341 7207, riaposova@transparency.sk, jacko@transparency.sk

TLAČOVÁ SPRÁVA Word Pdf

OTVORENÁ SAMOSPRÁVA 2012 – web

Rebríček transparentnosti 100 najväčších samospráv na Slovensku

Slovensko je vo vnímaní korupcie piatou najhoršou krajinou EÚ

Podľa najnovšieho vydania svetového rebríčka vnímania korupcie z roku 2012  od Transparency International skončilo Slovensko na 62.mieste zo 176 hodnotených krajín. Je to piate najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie, kde horšie skončili Rumunsko, Taliansko, Bulharsko a Grécko. Podľa rebríčka, ktorý reflektuje úroveň vnímanie podnikateľov a expertov z roku 2011 a úvodu 2012, je z krajín V4 najlepšie Poľsko (41.miesto), potom Maďarsko (46.) a Česká republika (54.). Celkovo najčistejšími krajinami sú podľa rebríčka Nový Zéland, Dánsko a Fínsko. Naopak, najskorumpovanejšími sú Afganistan, Severná Kórea a Somálsko.

Jednou z kľúčových tém volieb v marci 2012 bol zlyhávajúci boj s korupciou, a to vďaka odhaleniam prepojení politikov na bohatých podnikateľov, prípadov manipulácií verejných tendrov či zneužívania majetku štátnych firiem pre osobné a stranícke účely (kauza Gorila). Novo zostavená vláda Roberta Fica však silné protikorupčné očakávania voličov nenapĺňa, ukazuje prvých osem mesiacov jej vlády.

Štátne firmy  a inštitúcie sú naďalej obsadzované stranícky aj na úkor odbornosti a bezúhonnosti. Napriek predvolebnému záväzku žiadna z parlamentných politických strán doteraz nepredložila do parlamentu návrh zmeny systému financovania politických strán, vrátane prvku silnej nestrannej kontroly (tézy do verejnej diskusie ponúkli len neparlamentné Nová väčšina a platforma Alfa). Stranám tak do splnenia sľubu ostáva už len 120  kalendárnych dní.

Návrh nového zákona o verejnom obstarávaní síce zapchal viaceré diery v legislatíve, ale na druhej strane otvoril aj nové (viď zvýšené korupčné riziko pri tzv. strategických zákazkách). Šance na potrestanie do korupcie zapletených osôb sa dokonca znížili. Reformné zmeny v súdnictve ustrnuli, vláda netlačí na urýchlené vymenovanie zvoleného Generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, a personálne zmeny v polícii nasvedčujú nezáujmu úspešne riešiť veľké korupčné kauzy, vrátane Gorily.

Doterajšie kroky vládnucej väčšiny v oblasti boja s korupciou tak vyvolávajú skepsu a pesimizmus ohľadom zlepšenia postavenia Slovenska v rebríčku vnímania korupcie v nasledujúcich rokoch.

Kontakt: Gabriel Šípoš, Pavel Nechala (0908 726 501)

K metodológii Indexu

Index vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index, CPI) je počítaný centrálou Transparency International v Berlíne. V prípade Slovenska index zahŕňa údaje z prieskumov od siedmich inštitúcií (Svetové ekonomické fórum WEF, Freedom House, The Economist Intelligence Unit, Inštitút pre rozvoj manažmentu IMD, Bertelsmannova nadácia a analytické agentúry IHS Global Insight a Political Risk Services) uskutočnených v priebehu roku 2011 a úvodu roka 2012. Prieskumy boli robené medzi domácimi i zahraničnými podnikateľmi a analytikmi. Týkali sa len korupcie vo verejnom sektore.

Kvôli zásadným zmenám v konštrukcii indexu nie sú výsledky porovnateľné s doterajšími výsledkami indexu. Uskutočnené zmeny však umožnia ľahšie a objektívnejšie porovnávanie vývoja krajín medzi rokmi v budúcnosti.

Rebríček vnímania korupcie Transparency International je najcitovanejším indexom transparentnosti na svete. Veľmi často je používaný globálnymi firmami pri zvažovaní ich nových investícií, ale aj pri formovaní zahraničných vzťahov medzi krajinami. Samotný národný program reforiem schválený za vlády Ivety Radičovej a prevzatý vládou súčasnou používa tento rebríček ako jeden z dvoch ukazovateľov úspešnosti boja vlády proti korupcii.

-       v prvej sa záujemca o protikorupčnú reformu dozvie, čo je korupcia, aké má dopady či príčiny a ako sa môže merať. Ide o pomerne všeobecnú časť, ktorá je doplnená slovenskými reáliami v danej oblasti.

-       druhá časť poskytuje návod, ako postaviť protikorupčnú stratégiu v konkrétnej inštitúcii. Dôležitou súčasťou je auto-diagnostika, ktorá umožňuje lepšie spoznať slabé miesta konkrétnej samosprávy.

-     tretia časť je svojim rozsahom najväčšia. Venuje sa konkrétnym protikorupčným nástrojom, tak aby sa systémovo obmedzil priestor pre korupciu v jednotlivých decíznych oblastiach miestnej samosprávy.

Emília Sičáková-Beblavá z Transparency uvádza, že pre lepšie pochopenie danej problematiky Transparency pripravila rozhovory s ľuďmi, ktorí sa boju proti korupcii v samosprávach venujú. Ponúkame aj prehľad relevantnej legislatívy k príslušným témam, linky a príklady dobrej praxe. Ako príklad uvádza rozhovor s Jozefom Mečiarom zo Šale či Jozefom Petrášom z Martina, teda z miest, ktoré sú lídrami v snahe obmedzovať korupciu v slovenskej miestnej samospráve.

Emília Sičáková-Beblavá, Transparency International Slovensko

Program seminára nájdete tu.

Prezentácie lektorov:

-          Juraj Droppa: Financovanie miestneho školstva a korupcia

-          Vladimír Pirošík: Novinky v protikorupčnej legislatíve

-          Ľuboš Vrbický: Odpadové hospodárstvo a samosprávy

autor fotiek: Lucia Vidanová

Hlavné témy konferencie boli:

- Hodnotenie dopadov doterajších zmien
- Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní
- Neriešené problémy v zadávaní zákaziek
- Ako podporiť väčšiu konkurenciu v tendroch

PROGRAM KONFERENCIE:

Konferencia: Ako zlepšiť verejné obstarávanie na Slovensku

Hodnotenie dopadov doterajších zmien * Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní  * Neriešené problémy v zadávaní zákaziek *Ako podporiť väčšiu konkurenciu v tendroch

24.septembra 2012, 14.00 – 17.15

Organizátor: Transparency International Slovensko

Miesto: Austria Trend Hotel, Vysoká 2A, Bratislava

Panel  14:00-15:30

Moderátor: Pavel Nechala

Rečníci:

Marek Kaľavský, spoluautor novely zákona o verejnom obstarávaní – Dôvody a prednosti predkladanej novely

Lucia Žitňanská, poslankyňa NRSR (SDKÚ-DS) – Pohľad opozície k návrhu novely

Gabriel Šípoš, Transparency International Slovensko – Prínosy a nástrahy navrhovanej zmeny obstarávania

Hugh Owen,  Allen&Overy/ American Chamber of Commerce – Pohľad súkromného sektora na udeľovanie verejných zákaziek

Diskusia

15:30-45 Prestávka na občerstvenie

Panel 15:45-17:15

Moderátor: Pavel Nechala

Rečníci:

Ema  Sičáková-Beblavá, Transparency International Slovensko – Potreba reformy Úradu pre verejné obstarávanie

Martin Kameník, Oživení – Institucionální rámec pro hospodárné veřejné nákupy

Ľuboš Babarík, Well Management – Pohľad poskytovateľa aukčných systémov

Miloš Olejník, Slovenské elektrárne – Pohľad obstarávateľa

Diskusia

Konferencia je súčasťou spoločného projektu Transparency International Slovensko a Oživení “Zlepšenie systémov verejného obstarávania v Českej a Slovenskej republike,” ktorý bol podporený zo zdrojov Siemens Integrity Initiative.