Pripravil ho rezort vnútra pod vedením ministra Roberta Kaliňáka a ešte predtým, ako sa dostal do parlamentu, doň zapracovali výhrady mimovládnych organizácií.
Výsledkom okrem iného je, že nad Úradom pre verejné obstarávanie bude ešte ďalší kontrolný orgán – osemčlenná rada ÚVO, ktorá bude preskúmavať jeho rozhodnutia. To dnes robia súdy, ale v niektorých prípadoch to trvá celé roky. Okrem toho by ešte pred vyhlásením tendra mala preverovať súťažné dokumenty a v prípade, že ich do súťaže pustí, v tendri sa na ne dodatočne už nebude dať sťažovať.
Členov rady bude menovať vláda, pričom by malo ísť o právnikov, ktorí nie sú zamestnancami úradu. Šéfovať jej však bude predseda ÚVO. „Zloženie rady má za cieľ zabezpečiť nezávislosť a nezaujatosť v jej rozhodovaní,“ uvádza ministerstvo vnútra.
Podľa Emílie Sičákovej-Beblavej z Transparency International Slovensko je myšlienka kontrolnej rady dobrá a podobný model sa osvedčil napríklad na Protimonopolnom úrade.
„Samotné vytvorenie rady by som hodnotila ako pozitívny krok, ktorého dopady budú závisieť od reálneho naplnenia plánu a toho, kto pozície obsadí. Na druhej strane to nemôže nahradiť 120 ľudí, ktorí na úrade denne rozhodujú, a je to len veľmi úzky úsek kompetencií, ktoré úrad má,“ hovorí s tým, že úrad dlhodobo trpí najmä tým, že nemá dostatočný rozpočet
Za veľký nedostatok považuje Transparency International to, že uchádzači budú môcť priebeh obstarávania namietať len pri tendroch nad 200-tisíc eur, čím sa podľa nej veľká časť nákupov dostane mimo kontroly. „Viaceré veci v novele sa ukazujú ako správny smer, aj keď je stále dôvod hovoriť ešte o tom, ako ich doladiť a zlepšiť. Návrh totiž necháva pomerne voľný postup pri obrovských sumách peňazí a rozväzuje ruky obstarávateľom. Kombinácia takejto voľnosti a slabého regulátora je však v súčasnosti významným rizikom,“ hodnotí celkový návrh Sičáková-Beblavá.
Naopak, Martina Zuberská, ktorá je konateľkou spoločnosti CFCU, zaoberajúcou sa verejným obstarávaním, hovorí, že po dlhom čase ide o návrh, ktorý rieši problémy v tejto oblasti komplexnejšie. Podľa nej sa proces nakupovania zjednoduší, sprehľadní a stransparentní, a to najmä vďaka elektronickému trhovisku či evidencii referencií dodávateľov. „Pokiaľ ide ďalšie zmeny, ako strategické zákazky či definíciu mimoriadne nízkej ponuky a zákaz dodatkov k zmluvám, podľa môjho názoru až aplikačná prax ukáže, či boli tieto procesy v novele nastavené správne alebo nie,“ domnieva sa.
Podobnú radu chcela pred časom zriadiť aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ), no napokon od zámeru upustila. Dnes opozícia tvrdí, že výsledkom Kaliňákovej novely budú menej efektívne nákupy či koncentrácia moci v rukách ministra vnútra, ktorého rezort má byť centrálnym obstarávateľom. „Návrh je nastavený tak, aby umožnil bezproblémovú manipuláciu verejných obstarávaní,“ tvrdí Žitňanská.
Za problém považuje najmä definovanie strategických zákaziek, čo by mali byť nákupy štátu presahujúce 10 miliónov eur.
Prečítajte si aj komentár Mariána Repu Čas na opravu. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Čo má byť v zákone
- vyraďovanie výrazne najlacnejších ponúk
- zákaz dodatkov k zmluvám
- vytvorenie „elektronického trhoviska“ – obdoba portálu eBay
- evidencia referencií firiem, ktoré obchodujú so štátom
- rozšírenie zverejňovania – po novom by sa všetky prieskumy trhu, vyhlásené obstarávania, reklamácie či prípadné dodatky k zmluvám mali zverejňovať. Rokovacie konanie bez zverejnenia by malo byť zakázané.
- posudzovanie „životného cyklu zákazky“ – pri vyhodnocovaní ponúk sa nebude zohľadňovať len úvodná cena tovaru či služby, ale aj cena servisu k nej – napríklad nákup auta a jeho dodatočný servis
- stanovenie strategických zákaziek – týkať sa budú predovšetkým veľkých projektov, pri ktorých bude stačiť prieskum trhu a výber víťaza
- v prípade, ak sa do súťaže prihlásia len dvaja uchádzači, môže byť obstarávanie zrušené