Navzájom na seba ukazujú prstom, kto je za škandál zodpovedný. Viac svetla by mohla do sporu politikov vniesť prokuratúra, ktorá čoskoro dostane kauzu na stôl.
Opozícia o niekoľko dní podá na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom. Ministrovi kultúry Markovi Maďaričovi vyčíta obnovenie zmluvy na digitalizáciu s firmou Tender Media Group (TMG), hoci ju predchádzajúci minister Daniel Krajcer vypovedal.
Celý prípad sa začal ešte ku koncu prvej vlády Roberta Fica. Ministerstvo kultúry pod Maďaričovým vedením vtedy uzatvorilo zmluvu o digitalizácii kultúrnych pamiatok múzeí, galérií či knižníc s firmou TMG. Nový minister Krajcer v jeseni 2010 zmluvu vypovedal. Po výmene vlády však Maďarič na základe právnych analýz spor s firmou TMG urovnal. Zdôvodnil to tým, že výpoveď nebola právoplatná. V spisovej dokumentácii ministerstva sa nenachádzalo potvrdenie, že firma si výpoveď zmluvy prevzala. Navyše výpoveď neuskutočnila zmluvná strana, teda ministerstvo, ale minister Krajcer ako osoba bez označenia, že koná ako štatutár. Krajcer však predložil médiám notársky overené potvrdenie o prijatí výpovede spoločnosťou TMG. „Nemôže právoplatne vypovedanú zmluvu znova obnoviť,“ vyhlásil Krajcer na adresu Maďariča.
Konateľ výpoveď neprevzal
Samotná spoločnosť TMG trvá na tom, že zmluva nebola vypovedaná v súlade so zákonom. „Jedným z viacerých dôvodov je ten, že výpoveď mala byť doručená konateľovi – lídrovi konzorcia, ale ten takúto výpoveď nikdy neprevzal. Hoci pán Krajcer disponuje strateným preberacím lístkom, problém je v tom, že osoba na tomto lístku nie je konateľ a ani nikdy nebola konateľom, zamestnancom, spoločníkom a ani nijak poverenou osobou zastupovať lídra konzorcia v tejto veci,“ uviedla v stanovisku pre Pravdu hovorkyňa konzorcia TMG Sylvia Majerníková. Krajcer argumentoval, že zmluvu s TMG musel na základe auditov a analýz vypovedať, pretože nebola v súlade so základným cieľom digitalizácie. „Keby som ju napĺňal, ohrozujem, celý balík finančných prostriedkov. Buď by sme ich nedostali preplatené, alebo by sme ich museli vrátiť späť,“ zareagoval včera Krajcer.
Maďarič oponoval, že musel konať, lebo by ohrozil čerpanie peňazí na digitalizáciu. Podľa neho firma upozornila rezort, že napadne platnosť výpovede a predbežným opatrením súdu bude žiadať zastaviť celú digitalizáciu. Odmietol, že na externú digitalizáciu malo ísť 170 miliónov eur, ako tvrdila opozícia, ale len okolo 40 miliónov. Maďarič pripomenul, výber firmy TMG sa udial na základe medzinárodnej súťaže a verejné obstarávanie dodatočne preveril aj Úrad pre verejné obstarávanie.
Kto ušetrí viac peňazí?
Krajcer si myslí, že Maďarič a TMG konajú v zhode. Spýtal sa, prečo sa spoločnosť neobrátila na súd a nepodnikla žiadne právne kroky. „To je dôkaz, že je to vymyslený spôsob, ako dostať do hry TMG,“ usúdil Krajcer.
Spoločnosť TMG uviedla, že ťažko sa dá ísť na súd žiadať uznanie platnosti zmluvy, „keď nemáte zákonný dôkaz o jej vypovedaní. My sme opakovane žiadali pána Krajcera od jeho nástupu o stretnutie, no bezúspešne,“ tvrdí v stanovisku Majerníková. TMG požiadala o pomoc aj Transparency International, lebo ministerstvo jej odmietalo sprístupňovať informácie, ktoré vtedajší minister Krajcer prezentoval v médiách ako dôvody nerealizovania zmluvy. Informovala o tomto stave aj Brusel a aj Najvyšší kontrolný úrad.
Maďarič i Krajcer sa rozchádzajú tiež v názore ako digitalizáciu vlastne uskutočniť. Kým Maďarič zveril na základe tendra služby digitalizácie jednému konzorciu firiem, Krajcer presadzoval iný prístup. Projekt digitalizácie by sa neriešil len cez jedno konzorcium, ale služby digitalizácie by boli výsledkom viacerých súťaží pre jednotlivé kultúrne inštitúcie. Krajcer je presvedčený, že tak ako nastavil digitalizáciu, by sa ušetrilo viac peňazí a vo viacerých súťažiach by sa mohla vygenerovať nižšia cena. Hovorca ministra Maďariča Jozef Bednár k tomu poznamenal, že tieto tvrdenia sú „ničím nepodloženou teóriou“.
Na otázky denníka Pravda v súvislosti s kauzou digitalizácie kultúrneho dedičstva odpovedala hovorkyňa konzorcia TMG Sylvia Majerníková.
Bola zmluva o digitalizácii s vašou spoločnosťou počas éry ministra kultúry Daniela Krajcera vypovedaná v súlade so zákonom? Ak nie, v čom bola výpoveď neplatná?
Pán Krajcer, podľa nášho názoru, verifikovaného niekoľkými advokátskymi kanceláriami, nevypovedal zmluvu v súlade so zákonom. Jedným s viacerých dôvodov je ten, že výpoveď mala byť doručená konateľovi TENDER MEDIA GROUP – lídrovi konzorcia, ale ten takúto výpoveď nikdy neprevzal. Hoci pán Krajcer disponuje strateným preberacím lístkom, problém je v tom, že osoba na tomto lístku nie je konateľ a ani nikdy nebola konateľom, zamestnancom, spoločníkom a ani nijak poverenou osobou zastupovať lídra konzorcia v tejto veci. Obsiahla korešpondencia medzi lídrom konzorcia a ministerstvom prebiehala poštou na doručenie konateľovi, ktorú evidujeme v plnom rozsahu. Prekvapujúce je to, že len tento jediný dokument pán Krajcer vraj posielal kuriérom…
Prečo sa vaša spoločnosť TMG neobrátila počas 12-mesačnej výpovednej lehoty zmluvy na súd so snahou dosiahnuť uznanie platnosti zmluvy? Prípadne prostredníctvom predbežného súdneho opatrenia zastaviť proces digitalizácie a nárokovať si náhradu škody a ušlého zisku.
Ťažko môžete ísť na súd žiadať uznanie platnosti zmluvy, keď nemáte zákonný dôkaz o jej vypovedaní. My sme opakovane žiadali pána Krajcera od jeho nástupu o stretnutie, no bezúspešne. Požiadali sme o pomoc aj Transparency International, lebo ministerstvo nám odmietalo sprístupňovať informácie, ktoré pán Krajcer prezentoval v médiách ako dôvody nerealizovania zmluvy. Informovali sme o tomto stave aj Brusel a aj Najvyšší kontrolný úrad SR. Možno aj vďaka tomu sa pracovníci ministerstva písomne priznali, že analýzy a právny audit, na základe ktorých sa rozhodol nerealizovať našu zmluvu, nemajú k dispozícii.
Je pravda, ako tvrdí Daniel Krajcer, že ste čakali na príchod Mareka Maďariča a na dohodu s ním?
Čakali sme na to, či pán Krajcer naozaj zmení celý projekt digitalizácie z „hlavy na nohy“ a ako povedal „inštitúcie si to budú robiť samy“. Ak by si naozaj inštitúcie všetko robili samy (bez externej služby), tak by sme si podali ruky, nič by sme si nenárokovali. Ale keď sa ukázalo, že inštitúcie majú v projektoch niekde až 80 % externých služieb, stretli sa právnici a začali pripravovať adekvátne kroky. Ak by nepadla vláda, za čo nemôžeme, čakala by rozsiahla žaloba pána Krajcera aj s dôsledkami zastavenia celého programu OPIS2. Aj pán minister Maďarič nám po nástupe povedal, že zmluva je vypovedaná. Keď dostal naše právne stanovisko, že to tak nie je, začal sa venovať problému, kam ho dostal pán Krajcer.
Na aký objem financií bola podpísaná základná zmluva s vašou spoločnosťou? Je to 170 miliónov eur?
Nie. V zmluve nefiguruje žiadne konkrétne číslo. Ak sa inštitúcie rozhodnú využiť naše služby, až vtedy môžeme začať hovoriť o konkrétnych číslach, ale presne tak, ako to vyžadujú v projekte. Ak nás nebudú potrebovať, nič nebudeme realizovať.
Z vášho pohľadu je výhodnejšia digitalizácia tak, že ju bude robiť pre všetky organizácie v rezorte kultúry jedna spoločnosť, ako keby sa uskutočnili na každý projekt digitalizácie osobitné výberové konania?
Do vyhlásenej súťaže sme sa prihlásili v roku 2009 v združení siedmich firiem www.tendermediagroup.sk/Partneri/ s počtom zamestnancov viac ako 850 a obratom viac ako 300 mil. eur. Každá z firiem je expertom vo svojej oblasti – skenovanie textov, obrazov, filmov, postprocesing, logistiky...... Na základe podmienok súťaže sme si museli zvoliť jedného člena – lídra na komunikáciu s ministerstvom. Toto môže viesť ku skreslenej predstave „jednej“ firmy, ale tento líder zastupuje všetkých, má s nimi zmluvné vzťahy, konateľské právomoci podľa činností, na ktorých sa budú podieľať.