Napriek mediálnym výstupom stavba pri Sade Janka Kráľa pokračuje

Ako správne poznamenali viacerí čitatelia prvého blogu k tejto téme, polyfunkčný objekt BAJO (ďalej len Projekt BAJO) nie je začiatkom likvidácie Sadu Janka Kráľa, ale jeho pokračovaním. Už dnes totiž stojí obchodné centrum Aupark spolu s administratívnou vežou Aupark Tower, ktoré sa spájajú s menom  súčasného starostu Petržalky Vladimírom Bajanom.  A preto nie len z dôvodu príbuzenského vzťahu k projektantovi Projektu BAJO Ing. Mariánovi Bajanovi si kroky starostu a jeho úradu zaslúžia pozornosť.[:]

Pred upozornením na viaceré nezrovnalosti v doterajšom konaní mestskej časti Petržalka krátke pozastavenie nad spôsobom ako riešil možný konflikt záujmov starosta V. Bajan. Starosta totiž neupozornil na túto skutočnosť z vlastnej iniciatívy, celkovo informácie o Projekte BAJO nezverejňoval, ale naopak vytvoril si „alibi“ prostredníctvom komunikácie s Krajským stavebným úradom[1]. To preto, lebo nebola komunikácia z jeho strany zverejnená v januári 2012, keď prebehla, ale až v reakcií na kritiku zo strany verejnosti. Zverejnením tejto skutočnosti sa tento problém vyriešil, iné však zostali neriešené. Predovšetkým doterajší postup vo veci konania o umiestnení stavby vyvoláva viaceré otázky:

1. Prečo stavebný úrad začal územné konanie, ak nemal splnené zákonné podmienky? Podľa stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Z vyjadrení viacerých dotknutých orgánov vyplýva, že táto podmienka úplnosti žiadosti nebola splnená. K územnému konaniu sa nesúhlasne, resp. so žiadosťou o predloženie dokumentácie vyjadrili napríklad Magistrát Hlavného mesta Bratislavy[2], Dopravný podnik mesta Bratislavy,[3] Letecký úrad SR,[4] Krajský pamiatkový úradu SR,[5] Obvodný úrad životného prostredia.[6]
2. Prečo stavebný úrad určil na uplatnenie námietok a pripomienok minimálnu zákonnú lehotu 7 pracovných dní? Taktiež upustil od miestneho zisťovania a ústneho prejednania v predmetnej veci.
3. Prečo stavebný úrad nezastavil konania pre nepredloženie dokumentov, hoci tak mal urobiť? Žiadosť o vydanie územného rozhodnutia bola podaná dňa 27.9.2010 (deň pred uplynutím vyznačenej platnosti záväzného stanoviska Hlavného mesta). Dňa 16.12.2010 vydala mestská časť Petržalka rozhodnutie[7] v zmysle Stavebného zákona a určila investorovi do 60 dní doplniť žiadosť, inak konanie zastaví. Konanie však zastavené nebolo, hoci doklady neboli v lehote predložené. Dňa 20.12.2010 sa V. Bajan ujal funkcie starostu Petržalky. Ďalšie doplnenie žiadosti podal investor až 16.11.2011.
4. Prečo mestská časť Petržalka upustila od predchádzajúcich pripomienok? V roku 2008 starosta Petržalky Milan Ftáčnik nesúhlasil s umiestnením výškovej budovy nad 6 podlaží, ale žiadal zachovanie pôvodného riešenia v podobe budovy o výške maximálne 6 podlaží. Vo vyjadrení z roku 2011 podpísanom starostom V. Bajanom táto podmienka vypadla a pribudla podmienka rozšírenia komunikácie na štvorprúdovku.
5. Prečo sa mestská časť Petržalka nezaoberala tienením na park? Podľa posudku, ktorý sme si dali vypracovať bude Projekt BAJO vrhať výrazny tieň v závislosti od času a ročného obdobia, napríklad až do vzdialenosti 214 m o ôsmej hodine ráno dňa 21.3.[8]
6. Prečo sa v konaní nikde nenachádza informácia o urbanistickom prepojení objektu s plánovanými objektmi? Napravo od Projektu BAJO je povolená stavba IPD so siedmymi poschodiami  a naľavo projekt Artmedie tiež so siedmymi poschodiami. Vyčnievanie tejto stavby je vidieť na nasledovnej vizualizácii.[9] Samozrejme, vyčnievanie zostane, pokiaľ sa susedia nerozhodnú zarovnať. Rozdiel medzi oboma riešeniami možno vidieť na týchto obrázkoch.[10]
7. Prečo neboli a nie sú zverejnené  informácie o Projekte BAJO? Mestská časť Bratislava – Petržalka zverejňovala informácie o investičnej činnosti na jej území. Posledná informácia na tejto stránke je z novembra 2011[11], teda z času, keď došlo k vydaniu odporúčacieho vyjadrenia podpísaného V. Bajanom (vybavovala Mgr. Jecková). Taktiež nebola informácia zverejnená na úradnej tabuli a verejnosť prakticky nemala možnosť sa o tomto projekte dozvedieť a vyjadriť sa k nemu.  Jedinou informáciou je reakcia starostu V. Bajana na zverejnené informácie, avšak nedoplnené súvisiacou dokumentáciou. Tento projekt sa zjavne schvaľuje v Petržalke v režime utajenia.
8. Prečo neboli pribratí všetci účastníci konania? – ako vyplýva z oznámenie o začatí konania o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt BAJO” za účastníkov konania boli pribratí výhradne Hlavné mesto Bratislava a spoločnosti podieľajúce sa na realizácii projektu. Až na základe vlastnej žiadosti boli pribratí niektorí účastníci, pričom povinnosťou stavebného úradu bolo pribrať ďalších účastníkov.  Podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona „V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.“ Projekt BAJO susedí s existujúcou stavbou, stavebný úrad však z vlastnej iniciatívy nepribral za účastníkov konania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto objekte. Aj keď tak mal urobiť. Prekážka, v podobe oddelenia týchto pozemkov úzkym pásom parcely 5202/7[12] je irrelevantná a o tejto parcele sa nedozvieme nič.[13] Krajský súd v Bratislave sa v rozsudku sp. zn. 19 S 269/02 zo dňa 28. 4. 2003 vyjadril k okruhu účastníkov konania podľa stavebného zákona, kde jasne hovorí, koho možno považovať za účastníka konania. V rozsudku súd uvádza: „Žalobca však nepochybne osvedčil vlastnícke právo k susednej stavbe, ktorú ako pojem treba vykladať v súlade s § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona ako stavba na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.“

V kladení otázok by sa dalo pokračovať, avšak dôležitejšie sú odpovede. Autor  blogu ich nepozná, bez pochyb by ich však mal poznať Mgr. Tomáš Mateička, poverený vedením oddelenia územného konania a stavebného poriadku v Petržalke. Ak to čitateľa zaujíma, stačí sa iba opýtať tomas.mateicka@petrzalka.sk.

Pri rozhodovaní o stavbách sa na Slovensku uplatňuje zvláštny prístup, kde občania v nerovnom postavení dokazujú nevhodnosť stavby. Namiesto toho, aby investor dokazoval vhodnosť stavby. Rovnováhu by mali zabezpečovať volení predstavitelia prostredníctvom svojich kompetencií. V prípade Projektu BAJO možno konštatovať, že starosta V. Bajan by nekonal inak, ak by projekt v podobe 24 poschodovej budovy chcel a podporoval. Tak starosta mestskej časti ako aj primátor hlavného mesta disponujú kompetenciami, ktoré im dovoľujú regulovať výstavbu. To ako sa uplatňujú najlepšie pomenovala hlavná architektka Ingrid Konrád: „V opačnom prípade nejasnosť v cieľoch rozvoja rôznych území spôsobila, že sa v exponovaných častiach mesta postavili objekty, ktoré by tam po zvážení všetkých  parametrov (dopravné napojenie, nároky na statickú dopravu, začlenenie do siluety-obrazu mesta, architektonická kvalita) stáť nemali alebo by mali byť minimálne inak orientované s inou výškou, nehovoriac o ich dopade na životné prostredie, zeleň a verejné priestranstvá (Aupark). Zvonku to proste vyzeralo, akoby vedenie mesta stálo bokom vývoja.“[14]

Platí to aj dnes?

Zatiaľ reálnu aktivitu možno identifikovať iba na strane občanov. Napríklad na stránke mestskej časti Petržalka sa o Projekte BAJO stále veľa nedozviete, preto si môžete kompletnú dokumentáciu pozrieť na stránke www.sadvohrození.sk.

Ďalej občianske združenia OZ Petržalský okrášľovací spolok a OZ Jednotka oduševnených Petržalčanov organizujú petíciu proti tejto stavbe, ktorú môžete podporiť tu: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=652260#ixzz1r7BshvrT

Bez povšimnutia by nemala zostať ani príslušná legislatíva, ktorá dovoľuje dostatočné neinformovanie o investičnej činnosti v území.

Pavel Nechala

právnik, Transparency International Slovensko

P.S. autor je vlastníkom bytu, ktorý bude  dotknutý predmetnou stavbou

---

[1] Komunikácia s Krajským stavebným úradom

[2] Vyjadrenie Magistrátu Hlavného mesta Bratislavy

[3] Vyjadrenie Dopravného podniku

[4] Vyjadrenie Leteckého úradu SR

[5] Vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu SR

[6] Vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia

[7] Rozhodnutie MČ Bratislava-Petržalka

[8] Insolácia

[9] Vizualizácia Bratislavské noviny

[10] Vizualizácie dve riešenia

[11] http://www.petrzalka.sk/?program=51&config_append=99313

[12] Kataster

[13] List vlastníctva

[14] Čítajte viac: http://bratislava.sme.sk/c/5821240/ingrid-konrad-pko-nemoze-byt-skanzen.html#ixzz1r79fZCI4