Menu Zavrieť

S tebou nehlasujem!

V roku 2009 chceli opoziční poslanci Lucia Žitňanská, Pavol Frešo a Tomáš Galbavý prinútiť štát a samosprávy, aby povinne zverejňovali uzatvorené zmluvy. Napriek tomu, že by sa tým zvýšila transparentnosť pri nakladaní s verejnými financiami a ani vtedajšia koalícia na čele so stranou Smer nemala vážne výhrady, novela Občianskeho zákonníka sa nedostala ani do druhého čítania. Za návrh hlasovala len opozícia.

Po voľbách v roku 2010 vytvorili vládnu koalíciu práve bývalé opozičné strany (spolu s SaS a Most-Híd) a ešte v tom roku povinné zverejňovanie zmlúv parlament schválil. Ani vtedy však novela nezískala širokú podporu, poslanci za strany SNS a Smer sa pri hlasovaní zdržali alebo hlasovali proti. Už o pár mesiacov pritom zástupcovia Smeru vyhlasovali, že zverejňovanie zmlúv podporujú. Zmluvy sa zverejňujú doteraz a nič na tom nezmenil ani fakt, že sa vláda opäť zmenila.

Je zarážajúce, že sa parlament nedokázal spojiť ani pri hlasovaní o neideologickom protikorupčnom zákone. Zverejňovanie zmlúv pritom mohlo fungovať už vyše roka a možno by sme tak predišli aj viacerým škandálom. Ako sa vlastne vyvíja schopnosť našich politikov z rôznych strán spolupracovať na odbornom základe? Pripomína hlasovanie v parlamente zákopovú vojnu medzi koalíciou a opozíciou, alebo dokážu poslanci medzi sebou spolupracovať?

Poslanci sú disciplinovanejší

V Transparency sme analyzovali zhodu hlasovaní politikov vybraných politických strán od roku 1998, odkedy sú prístupné dostatočne kvalitné dáta. Analýza dát z portálu dotankoch.sk sa skladala z dvoch častí – na jednej strane sme skúmali vývoj súdržnosti poslancov v rámci jednotlivých strán, na strane druhej zhodu ich hlasovaní vzhľadom na opačný politický tábor, teda pri poslancoch koalície zhodu so všetkými opozičnými poslancami a naopak. Za každý poslanecký klub sme skúmali hlasovania štyroch vybraných poslancov pričom podmienkou ich výberu bolo, že v parlamente pôsobili aspoň počas dvoch volebných období (viď poznámku č.1 na konci článku).

Zistili sme, že súdržnosť klubov časom výrazne vzrástla. Na konci 90. rokov hlasovali spolu poslanci klubov v o niečo viac ako dvoch tretinách hlasovaní, v prípade poslancov za HZDS to bola dokonca necelá polovica. To je však zrejme z veľkej časti spôsobené tým, že poslanci v tom čase chodili na hlasovania oveľa zriedkavejšie ako teraz, napríklad poslankyňa Tóthová z HZDS hlasovala len v tretine zo všetkých prípadov.


Zdroj: dotankoch.sk, vlastné prepočty

Už o pár rokov neskôr zhoda medzi poslancami prevyšovala 80% a v súčasnosti panuje najväčšia zhoda medzi poslancami Smeru, priemerne spolu hlasujú v 9 z 10 prípadov. Zároveň platí, že súdržnosť klubu rastie rýchlejšie, ak politická strana pôsobí vo vládnej koalícii. To je vidieť na príklade strán Smer, KDH a SDKÚ.

Vyššia zhoda medzi poslancami v rámci jedného klubu znamená aj vyššiu stranícku disciplínu, čo nie je vyslovene negatívny trend. Napokon, vo voľbách volíme predovšetkým politické strany a ich program, a ak od strán očakávame, že svoje zámery aj presadia, istá miera zhody je medzi poslancami potrebná. V našej ústave sa však poslancom garantuje nezávislosť a aj preto sa tieto dva princípy niekedyvzájomne vylučujú. To, že sa zhoda medzi straníkmi časom zvyšuje, sa dá vysvetliť niekoľkými spôsobmi – od dôraznejšieho výberu kandidátov strany, cez osobný záujem podieľať sa na moci, až po psychologické vysvetlenie, že nie je práve príjemné byť čiernou ovcou.

Vieme teda, že súdržnosť klubov sa zvýšila. Znamená to však, že poslanci z rôznych strán medzi sebou hlasujú menej? Nie je tomu celkom tak.


Zdroj: dotankoch.sk, vlastné prepočty

Za výnimočné sa v tomto smere považuje najmä obdobie druhej Dzurindovej vlády, čo potvrdzujú aj dáta, zhoda medzi opozičnými a koaličnými klubmi dosahovala v priemere okolo 35%. V parlamente vtedy pôsobilo až 24 nezávislých poslancov a vláda už rok po voľbách stratila v parlamente väčšinu. Podporu preto musela hľadať aj medzi opozičnými poslancami, čo sa jej podarilo. Práve s týmto obdobím sa ale spájajú podozrenia z kupovania poslancov.

V nasledujúcom období prišlo síce k miernemu poklesu spolupráce medzi opozíciou a koalíciou, no nie až tak výraznou, ako ju opisovali komentátori. Opozícia a koalícia vtedy spolu hlasovali zhruba v jednej tretine hlasovaní. Za prvej Ficovej vlády sa pritom vládne strany snažili opozíciu vytesniť, ignorovali väčšinu jej návrhov (a to aj tých, ktoré sa týkali parlamentných procedúr) a viacerí publicisti a politológovia v tom čase hovorili, že na Slovensku sa presadila „tyrania väčšiny“.

Najnižšiu zhodu medzi opozíciou a koalíciou od roku 1998 sme však zažili počas vlády Ivety Radičovej. Zhoda pri hlasovaní bola vtedy dokonca o polovicu nižšia ako za Ficovej vlády. Spolupráca poslancov sa dostala na úroveň parlamentu za prvej Dzurindovej vlády, kedy proti sebe stáli dva nezmieriteľné bloky – autoritárske HZDS a SNS a prozápadne orientované strany vtedajšej koalície, SDK, SMK, SDĽ a SOP.

Spolupráca kolíše, polarizácia rastie

Nateraz nevieme povedať, akých prípadov sa táto zhoda týka. Analýza kedy a v čom sa poslanci zhodujú by bola nepochybne zaujímavá, a preto by sa jej mohla chytiť aj slovenská politická veda. Zatiaľ však môžeme ostať pri jednoduchej téze, že vývoj spolupráce medzi opozíciou a koalíciou zrejme závisí predovšetkým od postoja opozície.

Ak sa v parlamente rokuje o zákonoch, veľmi často ide o vládne návrhy. Opozícia môže podať návrh jedine cez svojich poslancov, to sa však nedeje tak často a ešte menej častejšie sú takéto návrhy prijaté. Počas prvej Ficovej vlády bola zhoda medzi opozíciou a koalíciou relatívne vysoká, zároveň však vieme, že sa vtedajšia koalícia nesprávala k opozícii práve priateľsky. Stávalo sa tiež, že koalícia opozičný návrh zmietla zo stola, aby ho o pár mesiacov na to navrhla ona sama. V takom prípade sa už poslanci medzi sebou zrejme zhodli.

Naopak, za Radičovej vlády zhoda klesla na historické minimum aj pre postoj strany Smer, ktorá nesúhlasila s takmer žiadnym návrhom vtedajšej koalície. Aj preto sa zdá, že jediným obdobím, kedy bola spolupráca medzi poslancami na vysokej úrovni (35%), a to aj bez ohľadu na stranícku príslušnosť, boli roky 2002 až 2006 (pre bližšie vysvetlenie viď poznámku č.2).

Politický vývoj v krajine vystihuje ešte jeden trend. Časom sa (nielen) v parlamente vykryštalizovali dva viditeľne oddelené tábory, vždy podľa príslušnosti k vláde. Od roku 2006 tak v parlamente nedochádza k väčším „prienikom“ medzi poslancami opozície a koalície a platí, že do vládnej koalície ešte ani raz nevstúpili strany z opačného spektra. To svedčí o vysokej miere polarizácie, ktorá určite neprispieva k stabilite, pretože ak sa mení vláda, mení sa kompletne. Vždy preto hrozí (a často sa aj stávaskutočnosťou), že opatrenia prijaté jednou vládou tá druhá hneď po voľbách zruší. Povedané jednoducho, na Slovensku nie sme zvyknutí na široký politický konsenzus. A je to pre Slovensko škoda, ak sa schopnosť dohodnúť sa na neideologických veciach ešte stále nezvyšuje.

V súčasnom období sa zhoda medzi opozičnými a koaličnými poslancami opäť zvýšila na úroveň podobnú ako v rokoch 2006-2010. Najviac so Smerom hlasujú poslanci KDH a OĽaNO, najmenej v Most-Híd.


Zdroj: dotankoch.sk, vlastné prepočty

Zhoda opozičných poslancov v rámci svojich klubov je na takmer rovnakej úrovni; mierne vyššia, cez 80%, je len v strane Most. Mimochodom, poslanci OĽaNO sa zhodujú v rovnakej miere, ako poslanci SDKÚ a KDH, čím sa zatiaľ nepotvrdili čierne scenáre o tom, že podobný projekt s rôznorodými poslancami v realite nebude fungovať. Opozičný klub však funguje inak ako koaličný a je otázne, či by miera zhody v hlasovaní poslancov klubu výraznejšie stúpla, ak by sa strana v budúcnosti dostala do vlády.


Zdroj: dotankoch.sk, vlastné prepočty

Menej marketingu a viac zhody

Je samozrejme pochopiteľné, že politické strany majú rôzne predstavy o tom, aké zákony sa majú presadiť a odlišným hlasovaním sa tiež snažia v konkurencii strán pred voličmi zabodovať. Príklad z úvodu však hovorí, že zhoda často neprichádza ani vtedy, keď ide o boj proti korupcii. Politický marketing má svoje miesto pri ideologickom boji, poslanci by však mohli spolupracovať aspoň pri technických otázkach, pri ktorých je odbornosť potrebná o trochu viac ako reklama vlastnej strane.

Najbližšiu dobrú príležitosť majú poslanci pri hlasovaní o reforme financovania politických strán. Pred voľbami sa k presadeniu konkrétnych opatrení po výzve mimovládiekTransparencyInternational Slovensko, INEKO a SGI zaviazala každá zo súčasných parlamentných strán. Zhodu zatiaľ dosiahli len v jednom – žiadna z nich svoj záväzok doteraz nesplnila.

[1] Vyberali sme typických reprezentantov strán v parlamente, no keďže sa po voľbách v roku 2012 viacerí z nich do parlamentu nedostali, nahradili sme ich aktuálnymi poslancami. Výber bol do istej miery subjektívny, no hodnoty zhody sa zväčša podobali aj u iných poslancov za tie isté strany. Tu je zoznam skúmaných poslancov a strán: HZDS (J. Cuper, K. Tóthová, T. Cabaj, J. Kovarčík); Smer (M. Číž, D. Jarjabek, J. Laššáková, D. Gabániová); SDKÚ (T. Galbavý, Z. Horváth, P. Kubovič, J. Mikúš; 2012-13: L. Žitňanská, M. Beblavý, I. Štefanec, J. Mikúš); KDH (J. Brocka, P. Hrušovský, P. Muránsky, M. Sabolová; 2012-13: J. Brocka, P. Hrušovský, P. Muránsky, P. Abrhan); SMK (M. Duray, G. Bárdos, B. Bugár, L. Nagy); Most-Híd (B. Bugár, G. Gál, A. Hrnčiar, L. Solymos); OĽaNO (I. Matovič, J. Viskupič, M. Pollák, M. Huba).

[2] Miera zhody medzi opozíciou a koalíciou je ale v skutočnosti nižšia. Dáta z portálu dotakoch.sk, ktoré sme použili v našej analýze,  pochádzajú zo stránky nrsr.sk. Tam sa do hlasovania započítavajú všetky prípady, ktoré parlament v danom období riešil. Okrem hlasovaní o samotných návrhoch zákonov sem patria aj personálne či procedurálne otázky (ako napríklad hlasovanie o pridelení návrhu zákona výborom, hlasovanie o programe a ukončení schôdzí a podobne).

Juraj Čokyna, stážista TransparencyInternational Slovensko

Ak sa Vám článok páčil, zvážte prosím podporu Transparency, napríklad členstvom v Transparency klube. Aj s Vašim prispením by sme radi dali stážistom šancu pracovať u nás počas celého roka.

Podporte náš boj proti korupcii

pošli na vybrali.sme.sk