„Vláda má záujem poskytovať všetky nevyhnuté informácie. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám však nemôže byť zdrojom na to, že si niekto dáva robiť diplomové práce,“ podporil premiér Fico predstaviteľov ZMOSu, ktorí lobujú za zmenu infozákona. Tvrdia, že sa potrebujú brániť šikane občanov.
Slúžiť občanom
Ak chce premiér a ZMOS obmedziť infozákon pre šikanu občanmi, mal by dať na stôl presvedčivé dôkazy o nezvládnuteľnej záťaži inštitúcií nezmyselnými infožiadosťami. Hlavným poslaním verejnej správy je predsa služba ľuďom. A príkladov, kedy sú naopak žiadatelia informácií šikanovaní inštitúciami a zažívajú nekonečné obštrukcie, je mnoho. Neochotu samospráv dokumentovali Konzervatívny inštitút či združenie Tatry, v Transparency máme skúsenosti so svojvôľou nemocníc či štátnych firiem. Najnovšie nás neschopnosťou informovať občanov fascinujú ministerka zdravotníctva a prezident.
Má ministerstvo čo skrývať o liekoch za stovky miliónov?
U ministerky Zvolenskej sme chceli skontrolovať konflikty záujmov 11 členov kategorizačnej komisie, ktorí rozhodujú o liekoch hradených zo zdravotného poistenia. Poisťovne na ne minú ročne tretinu verejných výdavkov v zdravotníctve (až 850 miliónov eur).
O členoch komisie vieme pramálo okrem toho, že majú moc míňať naše peniaze. Aj preto majú povinnosť hlásiť ministerstvu informácie o možných konfliktoch záujmov. Teda o situáciách, kedy by napríklad rozhodovali o liekoch firiem, pre ktoré v minulosti pracovali. Tieto informácie však ministerstvo nezverejňuje.
V Transparency sme nechceli, aby hlásenia členov komisie vyšli nazmar, a preto sme si ich od Ministerstva zdravotníctva v polovici marca vyžiadali. Posúďte, kto šikanuje koho.
Ministerstvo má podľa zákona povinnosť odpovedať nám do ôsmich pracovných dní. Prvá infožiadosť sa na ministerstve musela stratiť, odpoveď sme nedostali do polovice apríla.
Infožiadosť sme poslali druhýkrát. Od ministerstva sme chceli vedieť, koľko hlásení obdržali a požiadali sme tiež o poskytnutie ich kópií. Ministerstvo nám v odpovedi oznámilo, že kategorizačné komisie skutočne existujú a že ich členovia skutočne poskytli oznámenia o možných konfliktoch záujmov. Po hláseniach samotných ani chýru, ani slychu.
Poučení z prístupu ministerstva sme napísali tretiu infožiadosť, kde sme si ešte raz vypýtali oznámenia členov komisií, ako aj menný zoznam členov. Menný zoznam nám ministerstvo zaslalo. V takejto podobe:
Žiadosť o samotné hlásenia akoby sme ani neboli podali. Ministerstvo opäť odcitovalo zákon a potvrdilo, že hlásenia existujú. A žiadne neposlalo. Zároveň nám oznámilo, že ak s odpoveďou nie sme spokojní, máme podať novú infožiadosť.
Hlásenia o konfliktoch záujmov zostávajú tajné.
Aj prezident má rád tajnosti
Ministerstvo zdravotníctva nie je v (ne)poskytovaní informácií výnimkou. Podobne sme pochodili i u prezidenta, keď sme si pýtali informácie o sudcoch. Súdy sú podľa Slovákov najmenej dôveryhodnou inštitúciou, verí im iba každý štvrtý z nás. Preto v Transparency pripravujeme portál Otvorené súdy, ktorý do súdnictva prinesie viac transparentnosti.
Prezident sudcov vymenúva od roku 2001. Kancelária prezidenta mená vymenovaných sudcov zverejňuje na svojej web stránke, ale až od roku 2004. V apríli sme ju teda požiadali o
a) údaje o sudcoch vymenovaných od roku 2001 ako aj o
b) mená odvolaných sudcov za rovnaké obdobie.
Kancelária nám obratom poskytla odkaz na oficiálnu web stránku – ktorá zverejňuje údaje až od roku 2004 a údaj o počte (!) odvolaných sudcov.
Napísali sme teda novú infožiadosť. Tentokrát sme sa pokúsili kancelárii vysvetliť, že na ich web stránke sú údaje o menovaných sudcoch dostupné až od roku 2004. Opätovne sme požiadali aj o mená odvolaných sudcov.
V ďalšom dejstve nás kancelária znova odkázala na oficiálnu web stránku. Kde požadované dáta stále nie sú zverejnené. Mená odvolaných sudcov odmietla poskytnúť, odvolávajúc sa na ochranu osobných údajov. Prečo treba chrániť mená odvolaných sudcov, nie však mená menovaných, ktoré už zverejnené sú, nevysvetlila.
Takmer dva mesiace po podaní prvej infožiadosti sme sa k požadovaným informáciám stále nedostali.
Je čas na silnejší infozákon
Infozákon už dnes má trhliny. Ak nerátame súdy, ktorých rozhodovanie môže trvať roky, neexistuje nikto, kto by spätkujúce úrady donútil zverejniť informácie, ktoré od nich ľudia žiadajú. Vláda by preto nemala zostať pri deklarovaní záujmu „poskytovať všetky informácie“ a namiesto prirábania nových trhlín by infozákon mala posilniť.
Inšpiráciu môže hľadať u úspešnejších susedov. V Slovinsku či Srbsku na dodržiavanie infozákona dohliadajú informační komisári, ktorí slúžia ako odvolacia inštancia, či udeľujú sankcie. Na Slovensku by komisár tiež mohol rozhodovať o tých ojedinelých žiadostiach, kedy úrady skutočne sú vystavené šikane.
Oskar Dvořák a Zuzana Dančíková
Ak sa Vám článok páčil, zvážte prosím podporu Transparency, napríklad členstvom v Transparency klube. Boj o infozákon sa ešte iba začína.