Menu Close

Slovenské štátne firmy sú netransparentné a spolitizované

Najväčšie slovenské stopercentné štátne a mestské firmy trpia vysokou mierou netransparentnosti. Tretina zo 45 najväčších firiem ani len neodpovedala na žiadosť o informácie podľa infozákona, hoci je to ich zákonnou povinnosťou. Dve tretiny firiem neposkytli výšku platu riaditeľov či ich životopisy. Polovica firiem odmietla poskytnúť zmluvu o upratovaní. Tri štvrtiny nemajú etický kódex a takmer 90% nezverejňuje dopredu svoje výkonnostné ciele. Každá šiesta štátna a mestská firma nemá na webe zverejnenú ani jednu výročnú správu za ostatné tri roky. Vyplýva to z prvého rebríčka hodnotenia transparentnosti štátnych firiem, ktoré pripravila Transparency International Slovensko. Vyššia transparentnosť pritom znižuje priestor pre korupciu a posilňuje verejný dohľad nad efektívnosťou spravovania štátneho majetku.

[:]

Nízka transparentnosť ide ruka v ruka s vysokou politizáciou manažmentov týchto firiem. Do roka od parlamentných volieb sa v štátnych firmách pravidelne menia dve tretiny členov predstavenstiev a dozorných rád. Len desať percent z nich zvykne prežiť dlhšie ako jedno volebné obdobie. Politicky motivované výmeny zvyšujú vo firmách nestabilitu a orientáciu na krátkodobé ciele na úkor dlhodobého zdravia firmy či kvality jej služieb.

Zdroj: Transparency International Slovensko, firemny-register.sk

Štatutári pôsobia v štátnych spoločnostiach v priemere dva roky, čo je o tretinu kratšie ako v súkromných firmách. Na druhej strane sú štatutárne orgány štátnych firiem väčšie. V priemere majú viac ako osem členov oproti šiestim v súkromných firmách. Naznačuje to politický záujem vytvárať lukratívne miesta v dozorných radách nad mieru toho, čo by riadeniu firiem naozaj prospelo.

Najlepšie ŽSSK a RTVS

Spomedzi tridsiatich štátnych a pätnástich mestských firiem dopadli v rebríčku transparentnosti najlepšie Železničná spoločnosť Slovensko a Rozhlas a televízia Slovenska. Obe získali dve tretiny možných bodov, a to najmä kvalitným zverejňovaním hospodárskych ukazovateľov, zmlúv a faktúr. Naopak najhoršími boli mestské firmy Nitrianska investičná (sprostredkovateľ investícií) a MsHK Žilina (hokejový klub) s jednou pätinou možných bodov. Firmy na svojich weboch nezverejňujú žiadne hospodárske výsledky, zmluvy a ani len výročné správy.

Celkovo najslabšou oblasťou pre firmy bola oblasť etiky (nedostatok etických kódexov či mechanizmov na ochranu zamestnancov pri nahlasovaní korupčných prípadov) a poskytovania dotácií a  grantov (neexistencia pravidiel a nezverejňovanie, komu a v akej výške boli granty vrátane 2% z daní poslané).

Vzorom slovenských štátnych firiem môžu viaceré zahraničné štátne firmy (ide najmä o anglosaské a škandinávske podniky z oblasti poštovných služieb a železničnej dopravy). Až deväť z desiatich zverejňuje na webe výročné správy za posledné tri roky, kým u nás je to len 56%. Väčšina zahraničných štátnych firiem má etický kódex, zverejňuje životopis aj plat riaditeľa. Porovnateľné štandardy u nás spĺňa len štvrtina až tretina štátnych podnikov.

Rebríček transparentnosti štátnych a mestských firiem vznikol na základe hodnotenia firemných webstránok, odpovedí podľa infozákona a externých databáz (napr. kvality obstarávania podľa Úradu pre verejné obstarávanie). Porovnávaných bolo 60 firiem, z toho 30 najväčších slovenských štátnych a 15 slovenských mestských firiem patriacich pod krajské mestá. 15 firiem bolo zahraničných štátnych podnikov, z nich šesť českých.

Vznik analýzy podporil Open Society Institute.

Kompletné výsledky rebríčka transparentnosti firiem ako aj odporúčania pre ich zlepšenie nájdete na webstránke firmy.transparency.sk.

Kontakt: Gabriel Šípoš, Ľuba Riapošová, 02/53417207 alebo riaposova @transparency.sk