Samospráva

Decentralizácia verejnej moci, presun kompetencií, právomoci a verejných zdrojov na miestne a regionálne samosprávy priniesla mnoho pozitív, znamená však aj nárast vnímanej korupcie na tejto úrovni správy vecí verejných. Ako vyplýva z aj z aktuálneho prieskumu verejnej mienky, korupciu na úrovni miestnej samosprávy vníma dlhodobo ako veľmi rozšírenú až takmer tretina občanov. Vyšší podiel respondentov, ktorí si myslia, že úplatkárstvo je veľmi rozšírené na miestnych zastupiteľstvách, v miestnej samospráve (30%), je medzi: obyvateľmi miest s 20 až 50 tisíc obyvateľmi (38%), ako aj obyvateľmi miest s 50-100 tisíc obyvateľmi (44%), s viac ako 100 tisíc obyvateľmi (36%).

Až tretina Slovákov dlhodobo považuje korupciu v miestnej samospráve za veľmi rozšírenú

Otvorená samospráva 2013: hodnotenie vyšších územných celkov na Slovensku

Z druhého hodnotenia žúp v rebríčku Otvorená samospráva od Transparency  International  Slovensko z roku 2013 vyplýva, že transparentnosť  slovenských  vyšších  územných  celkov stále  zaostáva  za  úrovňou  najväčších slovenských miest. Rebríček transparentnosti hodnotil župy v 11 oblastiach (napr: poskytovanie informácií o práci úradu a poslancov, personálna politika, prenájmy majetku, udeľovanie grantov a dotácií, atď.) na základe 125 ukazovateľov (napr: forma zverejňovania zmlúv a faktúr, používanie elektronických aukcií, atď.)

Župy dosiahli v hodnotení v priemere len 47 percent, a najlepší kraj len 65 percent. Pritom  najlepšie zo 100 najväčších slovenských miest  v  podobnom  rebríčku  v  minulom  roku  dosiahli  až  83 percent. Banskobystrický  samosprávny  kraj (BBSK)  bol aj v  roku  2013  podľa  rebríčka najtransparentnejšou  župou,  nasledovaný bratislavskou a trnavskou  župou.  Najhorším  je opäť Trenčiansky  samosprávny  kraj,  ktorý  dosiahol  len  tretinu  možných  bodov.

Viac informácií o výsledkoch a použitej metodológii je zverejnených na webstránke projektu.

Otvorená samospráva 2010: hodnotenie 100 najväčších samospráv na Slovensku

Mestá a obce hospodária s 3,5 miliardami eur ročne. V sto najväčších samosprávach Slovenska žije 2,7 milióna ľudí. Transparency International Slovensko počas septembra 2010 zhodnotila, nakoľko je vedenie týchto samospráv naklonené otvorenosti a transparentnosti voči svojim obyvateľom. Rebríček je založený na hodnotení poskytovania informácií obcami na ich weboch a cez infožiadosti, ako aj rozsahu nimi zavedených protikorupčných mechanizmov. Všetky informácie vrátane úplných rebríčkov sú dostupné na webstránke projektu.

Zverejňovanie verejných zmlúv samosprávami:

Z prieskumu Transparency International Slovensko (TIS) o povinnom zverejňovaní zmlúv na internete stovkou najväčších slovenských miest a ôsmimi samosprávnymi krajmi vyplýva, že zmluvy takmer vždy zverejňujú, ale z pohľadu užívateľa málo prakticky. Zmysel zverejňovania ako nástroja kontroly samospráv tak môže byť ohrozený. TIS uskutočnila tento prieskum v dvoch kolách: v marci a júli 2011.

Napriek zlepšeniam vyplývajúcich z júlového prieskumu pretrvávajú niektoré negatívne trendy. Najväčšou prekážkou transparentnosti ostáva nedbanlivosť pri vypĺňaní dát – viac ako tretina samospráv nezverejňuje v prehľadoch zmlúv základné informácie ako protistrany alebo hodnotu kontraktov. Zo samospráv najlepšie zverejňuje zmluvy mesto Bratislava – Staré Mesto. Z možných 100 bodov získalo 99 b., najhoršia Nitra ich získala 8.

Tu nájdete viac informácií spolu s odporúčaniami, rebríčkom a metodológiou júlového a marcového výskumu.

Súvisiace projekty:

V rámci tohto programu sa TIS venuje výskumu rozsahu, foriem a možných riešení korupcie a naše zistenia sprostredkúvame tým, ktorí majú záujem znižovať korupciu vo svojom meste, obci či regióne.

Pozri aj:

Print Friendly