Rebríčky « Transparency International Slovensko

Rebríčky

Najvýznamnejším a najcitovanejším rebríčkom Transparency International je Index vnímania korupcie (CPI – Corruption Perceptions Index). Transparency International Slovensko v apríli 2010 vypracovala rebríček 25 vybraných zákonov a návrhov zákonov a tiež rebríček poslancov a politických strán. Najnovším vlastným rebríčkom TIS je rebríček Otvorená samospráva 2010: hodnotenie 100 najväčších sasmospráv na Slovensku z októbra 2010.

CPI (Corruption Perceptions Index) – Index vnímania korupcie

Rebríček protikorupčných zákonov 2010 a 2011

Rebríček poslancov a politických strán 2010 a 2011

Rebríček Otvorená samospráva 2010

Rebríček transparentnosti VÚC 2011

Rebríček transparentnosti štátnych a mestských firiem 2012

CPI (Corruption Perceptions Index) – Index vnímania korupcie

Podľa najnovšieho vydania svetového rebríčka vnímania korupcie z roku 2012 od Transparency International skončilo Slovensko na 62.mieste zo 176 hodnotených krajín. Je to piate najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie, kde horšie skončili Rumunsko, Taliansko, Bulharsko a Grécko. Podľa rebríčka, ktorý reflektuje úroveň vnímanie podnikateľov a expertov z roku 2011 a úvodu 2012, je z krajín V4 najlepšie Poľsko (41.miesto), potom Maďarsko (46.) a Česká republika (54.). Celkovo najčistejšími krajinami sú podľa rebríčka Nový Zéland, Dánsko a Fínsko. Naopak, najskorumpovanejšími sú Afganistan, Severná Kórea a Somálsko.

Celú tlačovú správu nájdete tu spolu s odkazom na všetky relevantné informácie súvisiace s CPI.

zdroj: transparency.org

O Indexe vnímania korupcie

Index vnímania korupcie (CPI) je najznámejší, najväčší a najcitovanejší index venujúci sa korupcii vo verejnom sektore. Vnímanie korupcie vo verejnom sektore vyčísluje na stupnici od 0 (najviac vnímaná) po 10 (najmenej vnímaná).

CPI nie je samostatný prieskum, ale prieskum prieskumov. Index je vypočítaný z najmenej troch a priemerne z ôsmych medzinárodných prieskumov, v ktorých sa vyskytli otázky o stave korupcie či úplatkárstva.

Slovensko bolo v rokoch 2008 a 2009 merané 8 prieskumami. Anijeden z týchto prieskumov nezadáva samotná Transparency International ani jej pobočky, ale sú vlastnými projektmi rôznych inštitúcií. Pre Slovensko to naposledy boli: Svetové ekonomické fórum (WEF), Freedom House, The Economist Intelligence Unit, International Institute for Management Development (IMD), IHS Global Insight a Bertelsmannova nadácia. Prieskumy skúmajú názory najmä medzi podnikateľmi a medzi slovenskými aj zahraničnými expertmi. Aj preto Index vnímania korupcie oproti prieskumom Eurobarometru, skúma viac veľkú korupciu (napr. tendre). Index zložený z väčšieho počtu prieskumov zvyšuje reprezentatívnosť a znižuje vplyv prechodných faktorov na celkový výsledok Indexu. Aktuálny index vždy zodpovedá vývoju korupcie okolo dvoch rokov dozadu. Táto časová odchýlka je vyplýva z použitej metodikou vypracovania indexu. Viac informácií o CPI nájdete tu.

Rebríček protikorupčných zákonov 2010 a 2011

2010

Transparency International Slovensko vypracovala v apríli 2010 rebríček 25 relevantných zákonov a návrhov zákonov predložených počas uplynulého volebného obdobia, ktoré sa týkali transparentnosti a boja proti korupcii. Analytikmi TIS a spolupracujúcimi expertmi boli vyhodnotené ako najlepšie zámery rozšíriť infozákon (povinne zverejňovať uzavreté zmluvy, v ktorých si štát nakupuje tovary a služby, tzv. aktívna transparentnosť), návrh novely zákona o sudcoch (zavedenie občianskej kontroly do rozhodovania disciplinárnych senátov voči sudcom), zákon o majetku obcí (povinnosť predávať a prenajímať majetok obcí cez súťaže) a zavedenie bezplatného prístupu ku katastru nehnuteľností na internete. Prvé dva návrhy parlament neschválil, druhé dva áno.

Naopak, podľa hodnotiteľov najhoršími zákonmi v oblasti boja proti korupcii boli posilnenie právomocí ministra spravodlivosti voči predsedom súdov, zrušenie možnosti Úradu pre verejné obstarávanie napadnúť platné no nevýhodné zmluvy ako aj politicky motivované predĺženie mandátu šéfa ÚVO a nakoniec aj novela o štátnej službe, ktorá rozšírila okruh vedúcich pracovníkov v štátnej správe, ktorí môžu byť odvolávaní bez uvedenia dôvodu.

2011

Najlepším zákonom v boji proti korupcii počas vlády Ivety Radičovej sa stala novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá zaviedla zverejňovanie rozhodnutí súdov na internete, verejné výberové konania na sudcov a podrobnejšie majetkové priznania pre sudcov.

S tesným odstupom sa na druhom mieste sa umiestnilo povinné zverejňovanie zmlúv na internete, na treťom mieste skončila ďalšia novela o sudcoch a prísediacich, ktorá zavádza pravidelné päťročné hodnotenie činnosti sudcov a zverejňovanie výkazov o práci sudcov na internete. Všetky tri opatrenia pochádzajú z dielne Ministerstva spravodlivosti.

O rebríčku protikorupčných zákonov

TIS vybrala 25 pre transparentnosť a boj proti korupcii relevantných zákonov a návrhov zákonov, o ktorých hlasovali poslanci NR SR od začiatku vlády R. Fica až do marca 2010. Následne boli oslovení experti, ktorí sa dlhodobo zaoberajú verejným sektorom, korupciou a jej dôsledkami na Slovensku. Experti mali za úlohu ohodnotiť jednotlivé zákony podľa dvoch na sebe nezávislých kategórií: miery súhlasu s opatrením (od -3 do +3) a tiež podľa ich dôležitosti pre boj proti korupcii (od 0 do 100 %). Miera súhlasu vyjadruje názor hodnotiaceho na kvalitu, resp. ním očakávaný reálny efekt navrhovaného alebo prijatého zákona, ktorý sa môže od jeho deklarovaného cieľa líšiť. Čím je percentuálna hodnota opatrenia v oblasti boja proti korupcii vyššia, tým je zákon dôležitejší v oblasti boja proti korupcii na Slovensku. Výsledkom hodnotenia bol rating jednotlivých zákonov a návrhov zákonov, ktorý bol získaný zo súčinu týchto dvoch kategórií. Opatrenia mohli mať teda rating v rozpätí od -300 do 300.

Rebríček poslancov a politických strán 2010 a 2011

Na základe porovnania hodnotenia predkladaných a schválených zákonov s hlasovaním v parlamente zostavila v apríli 2010 TIS rebríček poslancov a politických strán, ktorý odráža snahu cez legislatívne hlasovanie zvýšiť transparentnosť, resp. posilniť boj proti korupcii v politike a spoločnosti.

2010

Najlepšie hodnotenými boli poslanec Pavol Frešo (SDKÚ), Július Brocka a Daniel Lipšic (obaja KDH). Naopak v priemere najhoršie hlasovali Marián Haľko, Jozef Halecký a Tibor Cabaj (všetci HZDS). V hodnotení poslaneckých klubov skončilo najlepšie KDH a najhoršie HZDS.

2011

V roku 2011 za protikorupčné opatrenia najaktívnejšie hlasoval poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Za ním nasledujú poslanci Kamil Krnáč (SaS), Jana Žitňanská (KDH). Všetci traja sú poslanci, ktorí sa odlišujú od svojich straníckych kolegov aj vlastnou legislatívnou iniciatívou. Beblavý s Krnáčom predložili novelu verejného obstarávania zavádzajúcu elektronické aukcie, Beblavý a Žitňanská vysokoškolskú novelu o povinnom zverejňovaní kvalifikačných (diplomových) prác. Všetci traja spoločne navrhli zmeny v procese prideľovania eurofondov, ktorá okrem iného špecifikuje osoby, ktoré nesmú o dotáciách pre konflikt záujmov rozhodovať ako aj množstvo povinne zverejňovaných informácií ako sú členovia hodnotiacich komisií. Beblavý sám navrhol povinnosť predávať majetok štátu v hodnote nad 10 tisíc eur v elektronických aukciách.

Najhoršie hlasujúcimi poslancami sa stali Peter Žiga (Smer-SD) a Igor Štefanov (SNS). Z pozitívnych opatrení hlasoval Žiga iba za zrušenie priestupkovej imunity a zavedenie tabulí hanby. Igor Štefanov získal pozitívne body len za hlasovanie v prospech novely o prokuratúre z dielne Smeru. Oproti Žigovi mu skóre zlepšujú absencie na hlasovaniach.

Najaktívnejšie za protikorupčné opatrenia hlasoval poslanecký klub KDH, následne poslanecký klub SDKÚ-DS a Mostu-Híd. Prvé miesto KDH je možné vysvetliť dobrou dochádzkou na hlasovania a vysokým počtom aktívnych poslancov pri relatívne malom počte poslancov (aktívnymi boli najmä Žitňanská, Procházka, Hrušovský a Sabolová). Posledné miesto SaS v rámci koalície je dôsledkom hlasovania proti novele stavebného poriadku a do menšej miery aj proti spotrebiteľským „tabuliam hanby“.

Naopak protikorupčnú agendu najviac torpédoval poslanecký klub Smer-SD. Žiadny poslanec opozície neskončil s pozitívnym skóre, čo znamená, že všetci poslanci Smeru-SD aj SNS hlasovali väčšinou proti opatreniam, ktoré odborníci hodnotili pozitívne, vrátane povinného zverejňovania zmlúv či elektronických aukcií. Rozdiely medzi straníkmi Smeru a SNS takmer výlučne tvoria absencie pri hlasovaniach, nie ich odlišný postoj k navrhovaným protikorupčných zákonom.

O rebríčku poslancov a politických strán

Skóre jednotlivých poslancov a strán sa odvíja od hodnotenia legislatívnych návrhov (Rebríček protikorupčných zákonov) a predovšetkým od ich kladných (pozitívne opatrenie) alebo záporných (negatívne opatrenie) hodnôt.V prípade pozitívneho opatrenia získali plusové body iba tí, ktorí hlasovali za. Tí, ktorí hlasovali proti, zdržali sa, alebo nehlasovali (no boli v parlamente prítomní), dostali mínusové body. Neprítomní poslanci dostali 0 bodov za jednotlivé zákony alebo návrhy zákonov.

V prípade negatívneho opatrenia dostali plusové body tí, ktorí hlasovali proti, sa zdržali, alebo nehlasovali(no boli v parlamente prítomní). Mínusové body dostali hlasujúci za. Neprítomní poslanci dostali 0 bodov za jednotlivé zákonyalebo návrhy zákonov. V hodnotení sú zaradení len poslanci, ktorí nimi boli počas minimálne 51% z 25 vybraných hlasovaní. Hodnoty strán sú vypočítané z priemerných hodnotení všetkých poslancov, ktorí aspoň raz hlasovali v parlamente za určitú stranu.

Rebríček Otvorená samospráva 2010

TIS v októbri 2010 zverejnila rebríček Otvorená samospráva 2010: hodnotenie 100 najväčších samospráv na Slovensku. Informácie pre toto nové hodnotenie boli zozbierané počas septembra 2010. Na ich základe TIS zhodnotila, nakoľko je vedenie týchto samospráv naklonené otvorenosti a transparentnosti voči svojim obyvateľom. Rebríček je založený na hodnotení poskytovania informácií obcami na ich weboch a cez infožiadosti, ako aj rozsahu nimi zavedených protikorupčných mechanizmov. Všetky informácie vrátane úplných rebríčkov sú dostupné na webstránke projektu.

Medzi najotvorenejšie samosprávy za rok 2010 patrili mestá Šaľa, Banská Bystrica a Martin. Naopak, najmenej otvorenými samosprávami, resp. samosprávy s najmenším počtom zavedených protikorupčných mechanizmov spomedzi 100 najväčších, sa stali Zlaté Moravce, Smižany, a Krompachy.

Rebríček transparentnosti VÚC 2011

Z prvého hodnotenia žúp v rebríčku Otvorená samospráva od Transparency International Slovensko z roku 2011 vyplýva, že transparentnosť slovenských vyšších územných celkov zaostáva za úrovňou najväčších slovenských miest. Rebríček transparentnosti hodnotil župy v 11 oblastiach (napr: poskytovanie informácií o práci úradu a poslancov, personálna politika, prenájmy majetku, udeľovanie grantov a dotácií, atď.) na základe 126 ukazovateľov (napr: forma zverejňovania zmlúv a faktúr, používanie elektronických aukcií, atď.)

Župy dosiahli v hodnotení v priemere len 46 bodov zo sto možných, a najlepší kraj len 53 bodov. Pritom krajské slovenské mestá v podobnom rebríčku v minulom roku dosiahli priemerný rating 55 bodov a tie najlepšie až 70 bodov. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) bol v roku 2011 podľa rebríčka najtransparentnejšou župou, nasledovaný žilinskou a bratislavskou župou. Najhorším je Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý dosiahol len tretinu možných bodov.

Viac informácií o výsledkoch a použitej metodológii je zverejnených na webstránke projektu.

Rebríček transparentnosti štátnych a mestských firiem 2012

Spomedzi tridsiatich štátnych a pätnástich mestských firiem dopadli v rebríčku transparentnosti najlepšie Železničná spoločnosť Slovensko a Rozhlas a televízia Slovensko. Obe získali dve tretiny možných bodov, a to najmä kvalitným zverejňovaním hospodárskych ukazovateľov, zmlúv a faktúr. Naopak najhoršími boli mestské firmy Nitrianska investičná (lákanie investícií) a MsHK Žilina (hokejový klub) s jednou pätinou možných bodov. Firmy na svojich weboch nezverejňujú žiadne hospodárske výsledky, zmluvy a ani len výročné správy.

Celkovo najslabšou oblasťou pre firmy bola oblasť etiky (nedostatok etických kódexov či mechanizmov na ochranu zamestnancov pri nahlasovaní korupčných prípadov) a poskytovania grantov (neexistencia pravidiel a nezverejňovanie, komu a v akej výške boli granty vrátane 2% z daní poslané).

O rebríčku firiem

Projekt Transparentné štátne firmy (2012) skúma transparentnosť spoločností, ktorých stopercentným vlastníkom je štát alebo samosprávy. Prieskum sa zameriava na hodnotenie transparentnosti firiem v šiestich dôležitých oblastiach: I. Hospodárske ukazovatele, II. Komunikácia, zverejňovanie, III. Obstarávanie, IV. Personalistika, V. Etika a VI. Dotácie, charita. Hodnotenie Transparency International Slovensko zobrazuje úroveň transparentnosti, obsah a množstvo poskytovaných informácií, kvalitu protikorupčných mechanizmov a otvorenosť v informovaní v 60 spoločnostiach, z toho v 45 slovenských (30 štátnych, 15 mestských), 6 českých a 9 zahraničných firmách. Viac informácií môžete nájsť na stránke projektu Transparentné štátne firmy.