Menu Zavrieť

Mestá, a.s.

Keď im to vyhovuje, tvária sa ako verejný sektor, keď nie, zdôrazňujú svoj neverejný charakter – obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou miest. Mestské firmy sú zvláštnou inštitúciou – poskytujú verejnoprospešné služby a zároveň pôsobia na voľnom trhu. Niekedy obstarávať musia, inokedy nie. Niekedy musia vyberať zamestnancov výberovým konaním, inokedy zasa nie. Všetko je závislé najmä od výšky podielu verejného sektora v nich. V zásade platí, že čím je podiel miest v týchto spoločnostiach vyšší, tým by aj ich konanie malo byť transparentnejšie.

Na začiatku stojí otázka, čo založením obchodnej spoločnosti mestá sledujú. Je to snaha o efektívnejšiu formu zabezpečenia verejných služieb (v porovnaní so zabezpečením vlastnými zamestnancami)? Alebo sa len chcú vyšmyknúť verejnej kontrole? Náš prieskum ukázal, že 100 najväčších miest má účasť v 363 obchodných spoločnostiach. 45 percent z nich (163) sú stopercentné podiely, ale v takmer rovnakom počte firiem (165) majú mestá menšinový podiel. Pri plnom vlastníctve firiem mestami je rečníckou otázkou prvá, pri menej ako polovičnom často tá druhá, čo pre transparentnosť nie je dobrým znamením.

Oblasti podnikania majoritne mestských firiem sú trochu prekvapením. Ekonomický pohľad totiž hovorí, že verejný sektor by mal zabezpečovať vlastnými silami najmä také služby, ktoré sú ťažko merateľné – množstvom aj kvalitou. Čiže mestské médiá áno, ale údržba komunikácií nie. Vlastníctvo mestských firiem je však na Slovensku viac tradicionalistické a menej sa riadi hľadiskami efektívnosti.

tabulka_blog

Zdroj: Autori na základe „Otvorená samospráva 2010“

Pri hlbšom výskume sme sa v Transparency International Slovensko zamerali na dva druhy firiem plne vlastnených mestami – technické služby a mestské médiá. Práve v týchto oblastiach totiž mestá najčastejšie podnikajú formou obchodných spoločností stopercentne vlastnených samosprávou. Takéto firmy aj legislatíva považuje za inú organizačnú formu verejného sektora – skrátka, aj keď je to firma, v princípe by sa mala správať ako mesto. Často to ale tak nie je …

Orgány spoločností (riaditelia, konatelia, členovia predstavenstiev a dozorných rád) sa obsadzujú prevažne priamo, bez výberového konania. Kým v prípade dozorných orgánov je obsadenie týchto pozícií priamo (takmer vždy mestskými poslancami) v poriadku (úlohou poslancov je aj kontrolovať), riadiť podnikateľský subjekt by mal skúsený manažér – a najlepšou cestou, ako ho nájsť je výberové konanie. Navyše, v prípade, že poslanec je aj riaditeľom mestskej firmy (6 výskytov v prípade technických služieb, 5 v prípade mestských médií), ktorá je závislá na zákazkách od mesta, dochádza aj k veľkému konfliktu záujmov (hoci legislatívou tolerovanému). Priamy výber dominuje aj pri výbere zamestnancov mestských firiem v prípade technických služieb. Mestské médiá sa pri hľadaní zamestnancov viac spoliehajú na výberové konania. Mestských poslancov sme okrem postov v riadiacich a dozorných orgánoch našli aj na zamestnaneckých pozíciách – 3 krát v technických službách a 2 krát v mestských médiách. Znova: mestské médiá 5 poslanci riadia a 2 v nich pracujú ako redaktori. Čiže píšu o sebe, svoje práci respektíve hovoria svojim zamestnancom, o čom majú písať a ako. Nezávislosť a la samospráva.

Mnohé o tom, ako to vyzerá v mestských firmách, napovedia ekonomické ukazovatele. Za všetky len jeden: nijaká nami oslovená mestská firma nevyužívala pri nákupe tovarov a služieb elektronické aukcie, drvivá väčšina z nich ani nerealizovala počas 12 mesiacov (júl 2010 – jún 2011) nijaké verejné obstarávanie. Tak to potom aj vyzerá: technické služby v Stupave dali v roku 2010 za jeden pár pracovných rukavíc 0,66 EUR, v Topoľčanoch ich dokázali kúpiť za štvornásobok (2,63 EUR). Hospodárnosť a la samospráva.

Celú štúdiu nájdete na https://www.transparency.sk/vystupy/publikacie/. Štúdia bola súčasťou projektu Budovanie sietí pre zvýšenie kapacít na posilnenie udržateľnosti transparentných miestnych samospráv na Slovensku a v Maďarsku a financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja – Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika-Slovenská republika.




http://www.husk-cbc.eu/

Autori: Ivan Rončák, Monika Mateičková