Menu Zavrieť

Aké spolitizované sú naše štátne firmy?

Vplyv volieb na manažmenty našich štátnych podnikov

Nedávne škandály s neprimeranými zlatými padákmi zatienili dôležitejší problém v štátnych firmách – vysokú fluktuácia ich manažmentov po voľbách. Ak by sa odvolávalo len pre vážne zlyhania a neschopnosť, neriešili by sme ani problém s odstupným. S kolegom Petrom Klátikom sme sa v Transparency pozreli na vplyv volebného cykla na výmeny vo firmách stopercentne vlastnených štátom podrobnejšie.

Použili sme vzorku najväčších slovenských firiem podľa výšky tržieb, resp. počtu zamestnancov. Konkrétne sme z nich porovnali 34 štátnych firiem, 63 čisto súkromných podnikov a 11 firiem so zmiešaným štátno-súkromným vlastníctvom (podniky ako SPP, Slovak Telekom či distribučné spoločnosti). Spracovali sme informácie o ich predstavenstvách a dozorných radách za roky 2000-2011 (staršie dáta nie sú dosť spoľahlivé, kým dáta o výmenách za novú vládu vzhľadom na jej nedávny nástup ešte nie sú kompletné). Dáta o firmách z Obchodného registra sme čerpali v databázovej forme zo stránky firemny-register.sk.

Zdroj: Transparency International Slovensko

V období od roku 2000 po koniec roka 2011 sa v štatutárnych orgánoch 42 štátnych firiem premlelo 1653 ľudí na celkovo 342 pozíciách. Grafická analýza výmen týchto kádrov ukazuje silnú závislosť od volebných cyklov. Vo volebných rokoch 2006 a 2010 bolo vymenených zhruba 80% štatutárov. V roku 2002 sa voľby konali na jeseň, a vládne strany sa obmenili len čiastočne, preto bol počet výmen v tom roku mierne nižší a ich gro sa presunulo na kalendárny rok po voľbách. Najmenej výmen prebieha vždy tesne pred voľbami.

Najrýchlejšie sa vymieňalo za vlády Ivety Radičovej (graf nižšie). Do pol roka od volieb v roku 2010 sa vymenilo obsadenie dvoch tretín pozícií v štátnych firmách. Predchádzajúcim dvom vládam taký podiel výmen trval dvakrát tak dlho. Zvyčajne sa do konca 4-ročného volebného obdobia vymení 90 percent štatutárov, niektorí aj viackrát. Doterajšie tempo výmen súčasnej vlády zhruba zodpovedá ich dynamike prvej Ficovej vlády.

V štátnych firmách tak v priemere ostáva člen predstavenstva 1,9 roka a člen dozornej rady 2,1 roka. Pre porovnanie, v súkromných firmách od roku 2000 slúžili členovia predstavenstva priemerne 3,4 roka a v dozornej rade 3 roky. Pri zmiešanom vlastníctve sa čísla pohybujú medzi priemermi za čisto štátne a čisto súkromné firmy. Menšia stabilita manažérov štátnych firiem síce môže znamenať aj aktívny a pružný prístup štátu v prípade problémov, ale pravdepodobnejším vysvetlením sú politicky motivované zmeny bez silného súvisu s hospodárením firiem.

Indikátor v rokoch Čisto štátne firmy Zmiešané štátno-súkromné firmy Čisto súkromné firmy
Priemerná doba trvania funkcie v predstavenstve

1,9

2,1

3,4

Priemerná doba trvania funkcie člena dozornej rady

2,1

2,4

3,0

Zdroj: Transparency International Slovensko

Štátne firmy zvyknú mať aj vyšší počet pozícií v štatutárnych orgánoch ako súkromné firmy. Štát v nich obsadzuje v priemere 8,2 členov, kým súkromný vlastník 6,4 pozícií. Je to vďaka štedro obsadeným dozorným radám, ktoré sú pri štátnych firmách v priemere dvakrát väčšie ako v súkromných podnikoch. Otázne je, nakoľko je viac pozícií potrebou lepšej kontroly a nakoľko tlakom na uspokojenie donorov a priaznivcov politických strán. Kumulácia funkcií v radách je relatívne nízka. Len 2,9% z počtu 1653 ľudí, ktorí sa od roku 2000 obmenili v štatutárnych orgánoch, zastávali tri a viac funkcií. Najväčší počet funkcií na jedného človeka bol šesť.

Štátnymi firmami s najčastejšími výmenami sú z našej vzorky Biont (diagnostika, výroba rádiofarmák) a Vojenský opravárenský podnik v Novákoch. Štatutári v nich vydržia v priemere len 15 mesiacov a pravdepodobnosť, že niekto ostane na svojej pozícii v danom roku je len tretinová. Medzi vysoko nestabilné patria aj Letecké opravovne Trenčín, Vojenský opravárenský podnik Trenčín, Letecká vojenská nemocnica a Všeobecná zdravotná poisťovňa. Dominancia vojenských firiem môže súvisieť s ich slabými ekonomickými výkonmi, ale aj s častou výmenou na poste ministra obrany a následnými zmenami štatutárov. Naopak najstabilnejšími sú špecializované zdravotnícke ústavy Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb i Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Nemocnica Poprad, ako aj Transpetrol a Vojenské lesy a majetky. Štatutári v nich ostávali vo svojich funkciách každý rok až so 70-percentnou pravdepodobnosťou. Dôvodom môže byť potreba vyššej odbornosti štatutárov, ktorú akceptujú aj ministri pri ich menovaní.

Politizácia alebo nedostatok odborného konsenzu?

Krátka analýza dát o výmenách štatutárov v štátnych podnikoch celkovo naznačuje politizáciu manažérskych pozícií, čo škodí stabilite a rozvoju štátnych firiem. Prvým dôvodom je fakt, že politické strany  berú nominácie do štatutárnych orgánov ako súčasť straníckej personálnej politiky. Alternatívne to môže poukazovať aj na odlišné nazeranie stredoľavých a stredopravých politických strán na kritériá, ktoré by mali štatutári spĺňať. Jednou cestou k stabilizácii je privatizácia týchto podnikov, čo by znamenalo ich odstrihnutie od politických vplyvov. Prípadný verejný záujem by mohol štát chrániť skôr cielenými dotáciami či lepšou reguláciou, ako rovno vlastníctvom. Druhou možnosťou je zachovanie štátneho vlastníctva no zavedenie povinných výberových konaní za pomoci profesionálnych agentúr.

Tu nájdete kompletné dáta v Exceli

Autor: Gabriel Šípoš