Najčastejšia diagnóza v nemocničných tendroch: jedna ponuka.
Slováci majú často choré srdce. Aj preto Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) nakupuje veľa prístrojov potrebných pre ich liečbu, čo z neho robí celkovo druhého najväčšieho obstarávateľa v zdravotníctve na Slovensku.
V apríli napríklad nakúpil implantovateľné kardiostimulátory a defibrilátory za viac ako 32 miliónov EUR.
Nemocnica zákazku rozdelila na 7 častí. V siedmich tendroch zvíťazilo sedem rôznych firiem. Do každého tendra však prišla iba jediná ponuka. Medzi víťazmi boli firmy TIMED a MEDITRADE, dvaja najväčší dodávatelia slovenských nemocníc. Každá získala zákazku za približne 7 miliónov EUR.
Pre obe firmy je takýto biznis zvykom. Od roku 2009 slovenské nemocnice od TIMED-u nakúpili za viac ako 63 miliónov EUR a pri 93 % z objemu týchto tendrov podal TIMED jedinú ponuku. Od MEDITRADE-u nemocnice nakúpili za viac ako 66 miliónov, v tendroch celkom za 64 mil. EUR firma súťažila sama so sebou.
Dobrý biznis robia s nemocnicami aj stavbári. VÁHOSTAV – SK, tretí najväčší dodávateľ nemocníc, v roku 2010 staval pre Fakultnú nemocnicu v Žiline novú budovu za takmer 11 miliónov EUR. VÁHOSTAV súťažil sám so sebou. O rok na to začal rekonštrukciu Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici za takmer 25 miliónov EUR. Tento raz zákazku získal v konkurencii len jednej ďalšej firmy.
Vymenovať zdravotnícke zákazky, ktoré dodávatelia nemocníc získali bez súťaže s konkurenčnými ponukami, sa tu nedá. Od roku 2009 to bola viac ako polovica z 2771 verejných obstarávaní nemocníc za vyše 800 miliónov EUR. Z celkového objemu tendrov tvorili zákazky s jedným súťažiacim 68 percent.
Na verejné obstarávania nemocníc od januára 2009 do marca 2012 sme sa v Transparency pozreli spolu s Dušanom Zacharom z inštitútu INEKO. Analyzovali sme dáta zo 60 nemocníc, ktoré verejne obstarávajú.
Podľa OECD patrí Slovensko k európskym krajinám s najmenej efektívnymi zdravotníckymi systémami. Potvrdzujú to aj dáta z obstarávania nemocníc: v zdravotníctve sa alarmujúco málo súťaží. Keď nemocnica obstaráva, v priemere nedostane ani dve celé ponuky, typického tendra sa zúčastní iba 1,7 firmy. Pre porovnanie, pri štátnych zákazkách, ktoré nevypisujú naše nemocnice, súťaží v priemere 2,8 firmy.
Málo ponúk pri verejnom obstarávaní pritom znamená väčšiu pravdepodobnosť, že zákazka bude predražená, firmy cenu súťažou medzi sebou nestlačia dole. Keby sa všetkých tendrov, v ktorých bola predložená iba jediná ponuka, zúčastnili dvaja alebo viacerí uchádzači, výsledná cena týchto tendrov by bola v priemere o 21 % nižšia. Za sledované obdobie by nemocnice boli ušetrili vyše 116 mil. EUR, ročne takmer 36 mil. EUR, ktoré by mohli ďalej investovať do kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti.
Šokujúce je, že v mnohých nemocniciach je obstarávanie bez súťaže takmer pravidlom. Traja najväčší obstarávatelia, štátne Národný, Východoslovenský a Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb dostanú v tendri vo váženom priemere iba 1,1 ponuky, resp. 1,0 v prípade Stredoslovenského. Nemocnice takto spolu nakúpili tovary, služby a práce za stovky miliónov EUR. Oveľa lepšie neobstáli ani ďalšie z najväčších štátnych nemocníc.
Podobne sú na tom i firmy. Nemocnice od roku 2009 obstarali celkovo od 319 firiem. Viac ako 52 percent z nich však v priemere podávalo ponuky v tendroch, ktorých sa zúčastnil menej ako jeden ďalší uchádzač (priemerný počet ponúk v tendri bol nižší ako 2). Medzi firmy s priemerným počtom ponúk nižším ako 2 patrí až 14 z 20 najväčších dodávateľov. Tieto firmy spolu nemocniciam dodali 45 % všetkých obstaraných tovarov, služieb a prác.
Prečo v tendroch nemocníc súťaží tak málo firiem? Nízky počet ponúk môže znamenať, že obstarávané tovary či služby sú jedinečné. Predstavitelia súkromnej bratislavskej nemocnice Medissimo ale i troch českých nemocníc nám ale napríklad potvrdili, že pri nákupoch podobných spomínanému megatendru VÚSCHU-u si spravidla vyberajú z viacerých ponúk.
Nízky počet ponúk však tiež môže znamenať, že firmy vopred vedia, ktorá tender vyhrá, ostatným sa preto podávať ponuku ani neoplatí. Príčinou nízkeho počtu ponúk môžu byť aj zmanipulované kritériá tendrov: firmy svoje tovary či služby nemôžu ani ponúknuť, lebo požiadavky nemocnice boli nastavené v prospech ich konkurenta. Alebo môže ísť o kolúziu. Firmy sa dohodnú, každá podá ponuku inej nemocnici a ako jediný uchádzač zákazku získa aj pri vyššej cene.
Úlohou štátu je zabezpečiť, aby jeho peniaze boli používané efektívne. Zvýšiť konkurenciu pri obstarávaní by nemocnice mohli napríklad vyhlasovaním elektronických aukcií. Pri nich je podiel tendrov s jedinou ponukou o 16 percentuálnych bodov nižší ako pri obstarávaniach bez e-aukcie. Od roku 2009 však nemocnice prostredníctvom e-aukcie neurobili ani 6 % z objemu nákupov.
Preto by hospodárenie nemocníc štátu a samospráv malo podliehať aj prísnejšiemu dohľadu. Náklady nemocníc, v ktorých firmám stačí súťažiť samým so sebou, by mali na srdci ležať Úradu pre verejné obstarávanie. Ten by mohol dôkladnejšie dohliadať na veľké zákazky, o ktoré má záujem podozrivo málo firiem, alebo žiadať pri tendroch s jedinou ponukou zdôvodnenie, podobne ako to nedávno navrhovali v Čechách. Na nemocničné zákazky by však viac malo dbať aj ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo by malo nákupy nemocníc prísnejšie kontrolovať, motivovať ich k elektronickým aukciám ale aj robiť benchmarking nákupov a porovnávať hospodárenie jednotlivých nemocníc. Notoricky zadlžené nemocnice sú totiž problémom nielen pre štátny rozpočet ale aj pre pacientov, ktorým za vynaložené peniaze náleží o poznanie lepšia zdravotná starostlivosť, než akú dnes dostávajú.
Zuzana Dančíková (dancikova@transparency.sk)
Tento článok vznikol v rámci projektu Monitoring transparentnosti v sektore zdravotníctva, realizovaného v spolupráci s inštitútom INEKO.