- Prijala dôležité opatrenia ako reformu súdnictva a zverejňovanie zmlúv
- Štát obstaráva transparentnejšie a používa viac súťaží
- V parlamente za viac transparentnosti najaktívnejšie hlasoval Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS) a poslanci KDH, najmenej Smer-SD
- Hlavnými neriešenými problémami ostáva priveľa politických nominácií v štátnej správe, zúženie imunity, sprísnenie kontroly konfliktu záujmov, majetkových priznaní a financovania volebných kampaní
Opatrenia vlády Ivety Radičovej a koaličných poslancov prijaté v prvom roku od volieb výrazne pozitívne prispeli k boju proti korupcii. Najlepšími opatreniami bola reforma súdnictva, podmienenie platnosti zmlúv verejného sektora ich zverejnením a sprísnenie pravidiel narábania s majetkom obcí. Oproti prvému roku vlády Roberta Fica tak bola súčasná v boji proti korupcii trikrát aktívnejšia. V parlamente za viac transparentnosti najaktívnejšie hlasoval Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS) a poslanci KDH, najmenej Smer-SD
Vyplýva to z hodnotenia protikorupčných legislatívnych opatrení prvého roka práce parlamentu trinástimi expertami na protikorupčnú stratégiu, ktoré koncom júna zorganizovala Transparency International Slovensko.
Za prvý rok svojej činnosti prijal súčasný parlament desať zákonov či ich noviel, z ktorých všetky pozitívne prispeli k zmenšovaniu priestoru pre korupciu (viď tabuľka v prílohe 1). Komisiou expertov bola najvyššie hodnotená reforma súdnictva zameraná na aktívne zverejňovanie súdnych rozsudkov, verejné výberové konania či zrušenie odmien pre sudcov. Druhým najvyššie hodnoteným opatrením bolo povinné zverejňovanie zmlúv verejnej správy. Medzi vysoko hodnotené opatrenia patrili aj otvorenie Súdnej rady i prokuratúry verejnosti, sprísnenie poskytovania dotácií na Úrade vlády či novela zákona o verejnom obstarávaní. Najvyššie hodnoteným návrhom zákona, ktorý ale parlamentom neprešiel, bolo zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov a sudcov.
Priemerné skóre prijatých protikorupčných opatrení v prvom roku nového parlamentu bolo 152 bodov (maximum 300, minimum -300). Pre porovnanie, za prvý rok predchádzajúceho parlamentu boli prijaté len tri pozitívne protikorupčné opatrenia a ocenené boli v priemere za 45 bodov. Hodnotiteľmi zákonov bolo 13 expertov na protikorupčnú oblasť ako napríklad riaditeľ Transparency Gabriel Šípoš, právnici Pavel Nechala, Tomáš Kamenec a Vladimír Pirošík, politológ Ivan Rončák, profesor Juraj Nemec, riaditeľ SGI Ctibor Košťál či predseda Združenia občanov miest a obcí Slovenska Vladimír Špánik.
Spomedzi politických strán bolo v hlasovaní za kvalitné protikorupčné zákony najaktívnejšie KDH (viď príloha 2), ktoré prvenstvo získalo aj v minulom volebnom období. Nasledovali SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd. Naopak mínusové hodnotenie získali kluby SNS a Smeru-SD, ktorí väčšinou hlasovali proti opatreniam, ktoré komisia vyhodnotila ako pozitívne. Kým v minulom volebnom období boli najväčšou brzdou prijímania protikorupčných zákonov poslanci HZDS-ĽS, v tomto volebnom období sú to poslanci Smeru-SD.
Najaktívnejšie predkladal a hlasoval o protikorupčných zákonoch poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS, viď príloha 3). Okrem aktívneho hlasovania bol aj spolupredkladateľom novely zákona o verejnom obstarávaní ako aj novely zákona o vysokých školách, ktorá zaviedla povinné zverejňovanie záverečných prác študentov. Tiež bol hlavným autorom vládneho zákona o transparentnosti dotácií na Úrade vlády a ministerstvách. Na druhom mieste v aktivite skončilo spolu 5 poslancov: Ondrej Dostál (OKS/Most-Híd), Kamil Krnáč (SaS), Anton Marcinčin (KDH), Igor Matovič (nezávislý) a Edita Pfundtner (Most-Híd). Všetci v parlamente spolupredkladali novelu o verejnom obstarávaní.
Je zaujímavé, že všetci najaktívnejší poslanci sú v parlamente prvýkrát a ich vekový priemer (37 rokov) je oproti priemeru NRSR (47 r.) výrazne nižší. Na posledných miestach skončili spoločne mnohí poslanci Smeru-SD. Rozdiely medzi straníkmi Smeru a SNS takmer výlučne tvoria absencie pri hlasovaniach, nie ich odlišný postoj k navrhovaným protikorupčných zákonom. Nik zo Smeru či SNS nezahlasoval za povinné zverejňovanie zmlúv, a za otvorenie súdnictva len Igor Federič zo Smeru, aj to vraj omylom. Kvôli nesúhlasnému hlasovaniu poslancov za Smer-SD nebolo schválené ani zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov a sudcov.
Sľuby versus realita
Strany vládnej koalície tak výrazne pokročili v plnení svojich sľubov ohľadom boja s korupciou spred volieb ako aj z predloženého programového vyhlásenia. Reforma súdnictva, sprísnenie verejného obstarávania, zverejňovanie starých aj nových zmlúv a faktúr, zavedenie prísnejších pravidiel pre udeľovanie dotácií a zmena tlačového zákona boli uskutočnené už v prvom roku vládnutia. Prístup k médiám a tretiemu sektoru sa na rozdiel od predchádzajúcej vlády zmenil z nepriateľského na ústretový.
Naopak zatiaľ nesplnenými ostávajú najmä zúženie imunity, sprehľadnenie a sprísnenie kontroly majetkových priznaní, konfliktov záujmov politikov a financovania volebných kampaní. Z predvolebných sľubov sa nesplnilo ani zavedenie nutnosti trojpätinovej väčšiny pre schvaľovanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní (SaS), sfunkčnenie zákona o preukazovaní majetku (KDH) či zavedenie otvorenej online registratúry pre sledovanie vybavovania vecí na súdoch či úradoch (Most-Híd). Porušené boli aj sľuby SDKÚ o zákaze účasti garážových firiem na tendroch či o povinnosti zverejniť analýzu o výhodnosti obstarávania (kauza sťahovania Daňového úradu v Košiciach).
Navyše koaličné strany pokračovali v presadzovaní politických nominácií v štátnej správe. Silné podozrenia z klientelizmu vykazovalo aj konanie ministerstva zdravotníctva pri registrácii vakcín či Daňového úradu pri výbere kancelárskych priestorov.
Verejné obstarávanie transparentnejšie
Verejný sektor začal obstarávať transparentnejšie a využívať súťažné metódy častejšie. Kým posledný rok vlády Roberta Fica bolo len 58% objemu obstarávania nakupovaných cez súťažné postupy (verejná a užšia súťaž), v prvom roku vlády Ivety Radičovej to bolo až 73%. Zároveň klesol objem kontrahovaný cez najmenej otvorený postup rokovacím konaním bez zverejnenia z 30 na 20 percent celkového objemu zákaziek vo verejnej správe. Priemerný počet súťažiacich na jeden tender sa v rovnakom porovnaní zvýšil z 1,7 na 2,5 uchádzača. Vyplýva to z oficiálnych čísel o verejnom obstarávaní, ktoré spracuváva portál Otvorený vestník verejného obstarávania (vestnik.transparency.sk). Viaceré ministerstvá a štátne firmy navyše vo veľkom meradle začali používať elektronické aukcie.
TS: Hodnotenie vlády I. Radičovej (PDF)
Kontakt: Gabriel Šípoš, Riaditeľ TIS, 0908 183 010
PS Emília Sičáková-Beblavá z TIS sa prípravy ani hodnotenia práce parlamentu a vlády nezúčastnila.
Hodnotenie práce vlády a parlamentu robí TIS v rámci projektu vyvodzovania zodpovednosti voči politikom, ktorý bol podporený nadáciou Open Society Institute.
