Analýzy a hodnotenia

Jednou z hlavných náplní Transparency International Slovensko je poskytovať odborné analýzy a hodnotenia. Tie vychádzajú z aktuálnych prieskumov, rebríčkov a tiež pravidelného monitoringu spoločenského vývoja na Slovensku.

Hodnotenia vlády a parlamentu

Najlepším zákonom v boji proti korupcii počas vlády Ivety Radičovej sa stala novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá zaviedla zverejňovanie rozhodnutí súdov na internete, verejné výberové konania na sudcov a podrobnejšie majetkové priznania pre sudcov. Vyplýva to z rebríčka Transparency International Slovensko na základe názoru trinástich pozvaných expertov, ktorí posudzovali dvadsať protikorupčných zákonov predložených do parlamentu v tomto volebnom období.

S tesným odstupom sa na druhom mieste sa umiestnilo povinné zverejňovanie zmlúv na internete, na treťom mieste skončila ďalšia novela o sudcoch a prísediacich, ktorá zavádza pravidelné päťročné hodnotenie činnosti sudcov a zverejňovanie výkazov o práci sudcov na internete. Všetky tri opatrenia pochádzajú z dielne Ministerstva spravodlivosti (rebríček prospešnosti zákonov v prílohe č.1).

Poslanci

Za protikorupčné opatrenia najaktívnejšie hlasoval poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Za ním nasledujú poslanci Kamil Krnáč (SaS), Jana Žitňanská (KDH).  Všetci traja sú poslanci, ktorí sa odlišujú od svojich straníckych kolegov aj vlastnou legislatívnou iniciatívou. Beblavý s Krnáčom predložili novelu verejného obstarávania zavádzajúcu elektronické aukcie, Beblavý a Žitňanská vysokoškolskú novelu o povinnom zverejňovaní kvalifikačných (diplomových) prác. Všetci traja spoločne navrhli zmeny v procese prideľovania eurofondov, ktorá okrem iného špecifikuje osoby, ktoré nesmú o dotáciách pre konflikt záujmov rozhodovať ako aj množstvo povinne zverejňovaných informácií ako sú členovia hodnotiacich komisií. Beblavý sám navrhol povinnosť predávať majetok štátu v hodnote nad 10 tisíc eur v elektronických aukciách.

Najhoršie hlasujúcimi poslancom sa stali Peter Žiga (Smer-SD) a Igor Štefanov (SNS). Z pozitívnych opatrení hlasoval Žiga iba za zrušenie priestupkovej imunity a zavedenie tabulí hanby. Igor Štefanov získal pozitívne body len za hlasovanie v prospech novely o prokuratúre z dielne Smeru.  Oproti Žigovi mu skóre zlepšujú absencie na hlasovaniach.

Politické strany

Najaktívnejšie za protikorupčné opatrenia hlasoval poslanecký klub KDH, následne poslanecký klub SDKÚ-DS a Mostu-Híd. Prvé miesto KDH je možné vysvetliť dobrou dochádzkou na hlasovania a vysokým počtom aktívnych poslancov pri relatívne malom počte poslancov (aktívnymi boli najmä Žitňanská, Procházka, Hrušovský a Sabolová). Posledné miesto SaS v rámci koalície je dôsledkom hlasovania proti novele stavebného poriadku a do menšej miery aj proti spotrebiteľským „tabuliam hanby“.

Naopak protikorupčnú agendu najviac torpédoval poslanecký klub Smer-SD. Žiadny poslanec opozície neskončil s pozitívnym skóre, čo znamená, že všetci poslanci Smeru-SD aj SNS hlasovali väčšinou proti opatreniam, ktoré odborníci hodnotili pozitívne, vrátane povinného zverejňovania zmlúv či elektronických aukcií. Rozdiely medzi straníkmi Smeru a SNS takmer výlučne tvoria absencie pri hlasovaniach, nie ich odlišný postoj k navrhovaným protikorupčných zákonom.

Hodnotiteľmi zákonov bolo 13 expertov na protikorupčnú oblasť: Gabriel Šípoš (riaditeľ Transparency), advokáti Tomáš Kamenec, Pavel Nechala (Transparency) a Vladimír Pirošík (Transaprency), politológ Ivan Rončák (Transaprency), profesor Juraj Nemec (Univerzita Mateja Bela), riaditeľ SGI Ctibor Košťál, Vladimír Špánik (predseda Združenia občanov miest a obcí Slovenska), Richard Drutarovský, analytik, mediátor a poslanec mestského zastupiteľstva v Prešove, Dušan Zachar (analytik INEKO),  Ľuba Vávrová (Centrum rozvoja samospráv) Ľubomír Plai (expert na štátnu správu) a Jíří Vlach (Transparency).

Detailný popis metodiky sa nachádza v prílohe číslo 3 v tlačovej správe.

Súbor s pokladovými tabuľkami je dostupný na adrese http://bit.ly/Hodnotenie2012 (xls)

##

Emília Sičáková-Beblavá z TIS sa prípravy ani hodnotenia práce parlamentu a vlády nezúčastnila. Hodnotenie práce vlády a parlamentu robí TIS v rámci projektu vyvodzovania zodpovednosti voči politikom, ktorý bol podporený nadáciou Open Society Institute.

##

Pozri aj:

Hodnotenie transparentnosti miest

TIS v decembri 2012 zverejnila rebríček Otvorená samospráva 2012: hodnotenie 100 najväčších samospráv na Slovensku. Informácie pre toto nové hodnotenie boli zozbierané počas septembra-novembra 2012. Na ich základe TIS zhodnotila, nakoľko je vedenie týchto samospráv naklonené otvorenosti a transparentnosti voči svojim obyvateľom. Rebríček je založený na hodnotení poskytovania informácií obcami na ich weboch a cez infožiadosti, ako aj rozsahu nimi zavedených protikorupčných mechanizmov. Všetky informácie vrátane úplných rebríčkov sú dostupné na webstránke projektu.

Medzi najotvorenejšie samosprávy za rok 2012 patrili mestá Šaľa, Martin a Rožňava. Naopak, najmenej otvorenými samosprávami, resp. samosprávy s najmenším počtom zavedených protikorupčných mechanizmov spomedzi 100 najväčších, sa stali Vranov nad Topľou a Bytča.

1. Šaľa 83% A+
2. Martin 77% A
3. Rožňava 74% A-
4. Bratislava – Petržalka 71% A-
5. Žiar nad Hronom 69% B+
6. Smižany 67% B+
7. Bratislava 66% B+
8. Ružomberok 66% B+
9. Banská Bystrica 63% B
10. Žilina 63% B

Prvý rebríček transparentnosti VÚC

Z prvého hodnotenia žúp v rebríčku Otvorená samospráva od Transparency  International  Slovensko z roku 2011 vyplýva, že transparentnosť  slovenských  vyšších  územných  celkov  zaostáva  za  úrovňou  najväčších slovenských miest. Rebríček transparentnosti hodnotil župy v 11 oblastiach (napr: poskytovanie informácií o práci úradu a poslancov, personálna politika, prenájmy majetku, udeľovanie grantov a dotácií, atď.) na základe 126 ukazovateľov (napr: forma zverejňovania zmlúv a faktúr, používanie elektronických aukcií, atď.)

Župy dosiahli v hodnotení v priemere len 46 bodov zo sto možných, a najlepší kraj len 53 bodov. Pritom  krajské  slovenské  mestá  v  podobnom  rebríčku  v  minulom  roku  dosiahli priemerný  rating  55  bodov  a  tie  najlepšie  až  70  bodov. Banskobystrický  samosprávny  kraj (BBSK)  bol  v  roku  2011  podľa  rebríčka najtransparentnejšou  župou,  nasledovaný  žilinskou a  bratislavskou  župou.  Najhorším  je Trenčiansky  samosprávny  kraj,  ktorý  dosiahol  len  tretinu  možných  bodov.

Viac informácií o výsledkoch a použitej metodológii je zverejnených na webstránke projektu.

CPI (Corruption Perceptions Index) – Index vnímania korupcie

Podľa najnovšieho vydania svetového rebríčka vnímania korupcie Transparency International (CPI 2012) skončilo Slovensko na 62.mieste zo 176 hodnotených krajín. Je to piate najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie, kde horšie skončili Rumunsko, Taliansko, Bulharsko a Grécko. Viac informácií nájdete v tlačovej správe alebo priamo na stránke Transparency International venovanej CPI 2012.

Index vnímania korupcie je najznámejší, najväčší a najcitovanejší index venujúci sa korupcii vo verejnom sektore. Nie je to jeden prieskum, ale prieskum prieskumov. Každý rok sa zoberie do úvahy niekoľko najnovších medzinárodných prieskumov, v ktorých sa vyskytli otázky o stave korupcie či úplatkárstva. Ani jeden z týchto prieskumov nezadáva samotná Transparency International ani jej pobočky, ale robia ju rôzne inštitúcie.

Index vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index, CPI) je počítaný centrálou Transparency International v Berlíne. V prípade Slovenska index zahŕňa údaje z prieskumov od siedmich inštitúcií (Svetové ekonomické fórum WEF, Freedom House, The Economist Intelligence Unit, Inštitút pre rozvoj manažmentu IMD, Bertelsmannova nadácia a analytické agentúry IHS Global Insight a Political Risk Services) uskutočnených v priebehu roku 2011 a úvodu roka 2012. Prieskumy boli robené medzi domácimi i zahraničnými podnikateľmi a analytikmi. Týkali sa len korupcie vo verejnom sektore.

Kvôli zásadným zmenám v konštrukcii indexu nie sú výsledky porovnateľné s doterajšími výsledkami indexu. Uskutočnené zmeny však umožnia ľahšie a objektívnejšie porovnávanie vývoja krajín medzi rokmi v budúcnosti.

Rebríček vnímania korupcie Transparency International je najcitovanejším indexom transparentnosti na svete. Veľmi často je používaný globálnymi firmami pri zvažovaní ich nových investícií, ale aj pri formovaní zahraničných vzťahov medzi krajinami. Samotný národný program reforiem schválený za vlády Ivety Radičovej a prevzatý vládou súčasnou používa tento rebríček ako jeden z dvoch ukazovateľov úspešnosti boja vlády proti korupcii.

Centrála Transparency v Berlíne zhromažďuje výsledky prieskumov, spriemeruje ich a výsledky posiela na jeseň pobočkám pár dní pred celosvetovým publikovaním. Obsadenie lokálnych pobočiek Transparency vrátane slovenskej, má teda nulový vplyv na skóre spomínaného indexu. Je len na jednotlivých pobočkách aké vysvetlenie skóre poskytne a ako okomentuje dianie vo svojej krajine.

Zdroj: transparency.org

Pozri aj:

Barometer korupcie

Globálny barometer korupcie organizácie Transparency International je jediný celosvetový prieskum skúmajúci názory verejnosti na korupciu a osobné skúsenosti s úplatkami. Ako prieskum verejnej mienky poskytuje pohľad bežných občanov na korupciu, účinnosť protikorupčných opatrení, ale aj osobné skúsenosti obyvateľstva s korupciou za posledný rok. Celosvetovo siedmy ročník Barometra 2010, je historicky najväčší a zahŕňa názory viac ako 90 tisíc respondentov z  87 krajín. Na Slovensku sa prieskum uskutočnil v roku 2010 po prvý raz.

Podľa aktuálneho (2010) barometra korupcie vyplýva, že až každá štvrtá slovenská domácnosť, ktorá za posledný rok riešila problém v zdravotníctve dala úplatok. Najčastejšiu skúsenosť s úplatkami mali občania po zdravotníctve na pozemkových úradoch (15,8%), úradoch poskytujúcich potvrdenia a povolenia (15,6%) a súdoch (14,8%).

Pozri aj:

Eurobarometer

Eurobarometer je séria prieskumov verejnej mienky, ktoré sú zadávané Európskou komisiou. TIS sa zaujíma predovšetkým o eurobarometer zameraný na tému korupcie a názorov Európanov na ňu. Od vstupu Slovenska do EÚ sa uskutočnili 4 barometre venujúce sa korupcii 2005, 2007, 2009 a špeciálny Eurobarometer z roku 2012. Metodika zbierania a zdroje dát eurobarometra sú iné ako pri Indexe vnímania korupcie (pozri vyššie). Eurobarometer vychádza z údajov reprezentatívnej vzorky širokej verejnosti. Je preto viac pravdepodobné, že výsledky Eurobarometra zohľadňujú predovšetkým malú korupciu (napr. úplatky u občanov). Index vnímania korupcie (CPI) naopak vníma viac veľkú korupciu (napr. tendre). Aktuálny Index a Eurobarometer si napriek rozdielnym výsledkom navzájom neodporujú, keďže zohľadňujú iné formy korupcie a dáta pochádzajú od iných zdrojov a respondentov.

Pozri aj:

Prieskumy TIS

Transparency International Slovensko si dáva pravidelne vypracovať prieskumy verejnej mienky, vďaka ktorým sleduje spoločenské vnímanie korupcie na Slovensku. Prieskumy TIS sa podobne ako prieskumy Eurobarometru zadávajú externým poskytovateľom, ktorí následne vykonávajú prieskumy na reprezentatívnej vzorke (zvyčajne niečo viac než 1000 respondentov).

V januári 2012 vyšiel zatiaľ posledný prieskum TIS: Percepcia korupcie na Slovensku. Ten napríklad ukázal, že oproti roku 2009 sa zvýšila miera vnímania korupcie na súdoch a prokuratúrach, čím sa v rebríčku dostali pred ministerstvá. Z prieskumu tiež vyplýva, že vláda Roberta Fica dostala totožné hodnotenie, akým občania oznámkovali aj vládu Ivety Radičovej v boji s korupciou.

Pozri aj:

Print FriendlyVerzia pre tlač