Analýzy a hodnotenia

Jednou z hlavných náplní Transparency International Slovensko je poskytovať odborné analýzy a hodnotenia. Tie vychádzajú z aktuálnych prieskumov, rebríčkov a tiež pravidelného monitoringu spoločenského vývoja na Slovensku.

Hodnotenia vlády a parlamentu

TIS pravidelne hodnotí činnosť vlády SR a Národnej rady SR v oblasti boja proti korupcii. Ponúkame tiež vláde a parlamentu vlastné riešenia a odporúčania na jej potláčanie.

V júli 2011 TIS zverejnila hodnotenie 12 vybraných zákonov a návrhov zákonov, ktoré obsahovali prvky boja proti korupcii a boli predmetom schvaľovania NRSR počas prvého roku vlády Ivety Radičovej. Na základe porovnania kvality predkladaných a schválených zákonov s hlasovaním v parlamente zostavila TIS rebríček poslancov a politických strán, ktorý odráža legislatívnu snahu zvýšiť transparentnosť, resp. posilniť boj proti korupcii v politike a spoločnosti.

Najaktívnejšie predkladal a hlasoval o protikorupčných zákonoch poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS, viď príloha). Na druhom mieste v aktivite skončilo spolu 5 poslancov: Ondrej Dostál (OKS/Most-Híd), Kamil Krnáč (SaS), Anton Marcinčin (KDH), Igor Matovič (nezávislý) a Edita Pfundtner (Most-Híd). Na posledných miestach skončili spoločne mnohí poslanci Smeru-SD. Rozdiely medzi straníkmi Smeru a SNS takmer výlučne tvoria absencie pri hlasovaniach, nie ich odlišný postoj k navrhovaným protikorupčných zákonom.

V hodnotení poslaneckých klubov skončilo najlepšie KDH a najhoršie SMER – SD.

Za prvý rok svojej činnosti prijal súčasný parlament desať zákonov či ich noviel, z ktorých všetky pozitívne prispeli k zmenšovaniu priestoru pre korupciu (viď tabuľka). Najvyššie bola hodnotená reforma súdnictva zameraná na aktívne zverejňovanie súdnych rozsudkov, verejné výberové konania či zrušenie odmien pre sudcov. Druhým najvyššie hodnoteným opatrením bolo povinné zverejňovanie zmlúv verejnej správy. Medzi vysoko hodnotené opatrenia patrili aj otvorenie Súdnej rady i prokuratúry verejnosti, sprísnenie poskytovania dotácií na Úrade vlády či novela zákona o verejnom obstarávaní. Najvyššie hodnoteným návrhom zákona, ktorý ale parlamentom neprešiel, bolo zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov a sudcov.

Pozri aj:

Hodnotenie samospráv

TIS v októbri 2010 zverejnila rebríček Otvorená samospráva 2010: hodnotenie 100 najväčších samospráv na Slovensku. Informácie pre toto nové hodnotenie boli zozbierané počas septembra 2010. Na ich základe TIS zhodnotila, nakoľko je vedenie týchto samospráv naklonené otvorenosti a transparentnosti voči svojim obyvateľom. Rebríček je založený na hodnotení poskytovania informácií obcami na ich weboch a cez infožiadosti, ako aj rozsahu nimi zavedených protikorupčných mechanizmov. Všetky informácie vrátane úplných rebríčkov sú dostupné na webstránke projektu.

Medzi najotvorenejšie samosprávy za rok 2010 patrili mestá Šaľa, Banská Bystrica a Martin. Naopak, najmenej otvorenými samosprávami, resp. samosprávy s najmenším počtom zavedených protikorupčných mechanizmov spomedzi 100 najväčších, sa stali Zlaté Moravce, Smižany, a Krompachy.

CPI (Corruption Perceptions Index) – Index vnímania korupcie

Podľa aktuálneho (2010) svetovo najcitovanejšieho rebríčka korupcie, Indexu vnímania korupcie Transparency International, sa Slovensko druhý rok za sebou prepadáva. V Indexe merajúcom vnímanie korupcie vo verejnom sektore za rok 2009 dosiahlo skóre 4,3 a celkov o obsadilo 59.-61. miesto zo 178 skúmaných krajín. Oproti predošlému roku kleslo Slovensko o 5 priečok a 0,2 bodu.  Na prvom mieste sa v roku 2010 rok umiestnili tri krajiny – Dánsko, Nový Zéland a Singapur (rovnaké  skóre  9,3).

Medziročný vývoj skóre CPI  Slovenska


Vývoj CPI v krajinách V4, 1998-2009

Index vnímania korupcie je najznámejší, najväčší a najcitovanejší index venujúci sa korupcii vo verejnom sektore. Nie je to jeden prieskum, ale prieskum prieskumov. Každý rok sa zoberie do úvahy zhruba desať najnovších medzinárodných prieskumov, v ktorých sa vyskytli otázky o stave korupcie či úplatkárstva (exotickejšie krajiny majú prieskumov menej, pre Slovensko to býva 8 prieskumov) a z nich sa urobí priemerné skóre (kde 0 je najhoršie a 10 najlepšie). Ani jeden z týchto prieskumov nezadáva samotná Transparency International ani jej pobočky, ale robia ju rôzne inštitúcie. Pre Slovensko to naposledy boli: Svetové ekonomické fórum (WEF), Freedom House, The Economist Intelligence Unit, International Institute for Management Development (IMD), IHS Global Insight a Bertelsmannova nadácia. Prieskumy sú robené najmä medzi podnikateľmi a medzi slovenskými aj zahraničnými expertami. Aj preto Index vnímania korupcie oproti prieskumom Eurobaromentru (pozri nižšie), vníma viac veľkú korupciu (napr. tendre). Index je robený z väčšieho počtu prieskumov, čo znižuje šancu, že metodologické či prechodné faktory vplývajúce na jeden prieskum nemiestne ovplyvnia celkový výsledok Indexu. Aktuálny index vždy zodpovedá vývoju korupcie okolo dvoch rokov dozadu. Táto časová odchýlka je spôsobená metodikou vypracovania indexu.

Centrála Transparency v Berlíne zhromažďuje výsledky prieskumov, spriemeruje ich a výsledky posiela na jeseň pobočkám pár dní pred celosvetovým publikovaním. Obsadenie lokálnych pobočiek Transparency vrátane slovenskej, má teda nulový vplyv na skóre spomínaného indexu. Je len na jednotlivých pobočkách aké vysvetlenie skóre poskytne a ako okomentuje dianie vo svojej krajine.


Zdroj: transparency.org

Pozri aj:

Barometer korupcie

Globálny barometer korupcie organizácie Transparency International je jediný celosvetový prieskum skúmajúci názory verejnosti na korupciu a osobné skúsenosti s úplatkami. Ako prieskum verejnej mienky poskytuje pohľad bežných občanov na korupciu, účinnosť protikorupčných opatrení, ale aj osobné skúsenosti obyvateľstva s korupciou za posledný rok. Celosvetovo siedmy ročník Barometra 2010, je historicky najväčší a zahŕňa názory viac ako 90 tisíc respondentov z  87 krajín. Na Slovensku sa prieskum uskutočnil v roku 2010 po prvý raz.

Podľa aktuálneho (2010) barometra korupcie vyplýva, že až každá štvrtá slovenská domácnosť, ktorá za posledný rok riešila problém v zdravotníctve dala úplatok. Najčastejšiu skúsenosť s úplatkami mali občania po zdravotníctve na pozemkových úradoch (15,8%), úradoch poskytujúcich potvrdenia a povolenia (15,6%) a súdoch (14,8%).

 

Pozri aj:

Eurobarometer

Eurobarometer je séria prieskumov verejnej mienky, ktoré sú zadávané Európskou komisiou. TIS sa zaujíma predovšetkým o eurobarometer zameraný na tému korupcie a názorov Európanov na ňu. Od vstupu Slovenska do EÚ sa uskutočnili 3 barometre venujúce sa korupcii (2005, 2007, 2009). Metodika zbierania a zdroje dát eurobarometra sú iné ako pri Indexe vnímania korupcie (pozri vyššie). Eurobarometer vychádza z údajov reprezentatívnej vzorky širokej verejnosti. Je preto viac pravdepodobné, že výsledky Eurobarometra zohľadňujú predovšetkým malú korupciu (napr. úplatky u občanov). Index vnímania korupcie (CPI) naopak vníma viac veľkú korupciu (napr. tendre). Aktuálny Index a Eurobarometer si napriek rozdielnym výsledkom navzájom neodporujú, keďže zohľadňujú iné formy korupcie a dáta pochádzajú od iných zdrojov a respondentov.

Aktuálny Eurobarometer poskytuje niekoľko zaujímavých výsledkov o Slovensku:

Pozri aj:

Prieskumy TIS

Transparency International Slovensko si dáva pravidelne vypracovať prieskumy verejnej mienky, vďaka ktorým sleduje spoločenské vnímanie korupcie na Slovensku. Prieskumy TIS sa podobne ako prieskumy Eurobarometru zadávajú externým poskytovateľom, ktorí následne vykonávajú prieskumy na reprezentatívnej vzorke (zvyčajne niečo viac než 1000 respondentov).

V decembri 2009 vyšiel zatiaľ posledný prieskum TIS: Percepcia korupcie na Slovensku. Ten napríklad ukázal, že oproti roku 2006 vzrástlo vnímanie klientelizmu na súdoch až o tretinu, a že vláda Roberta Fica dostala totožné hodnotenie, akými občania oznámkovali aj druhú vládu Mikuláša Dzurindu v boji s korupciou.

Pozri aj: